Občiansky súdny poriadok

PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
 
Prvá hlava
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na
zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
 
§ 2
V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú
výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k
porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva
nezneužívali na úkor týchto osôb.
 
§ 3
Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý
má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.
 
§ 5
(1) Súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich
procesných právach a povinnostiach.
(2) Súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený
advokátom.
 
§ 6
V konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola
rýchla a účinná.
 
Druhá hlava
SÚDY
Právomoc
SÚDY
Právomoc
§ 7
(1) V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré
vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov,
pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
(2) V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú
o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej
samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne
záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy,
pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
(3) Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje
zákon.
 
§ 8
Ak sa má pred konaním na súde konať u iného orgánu, súdy môžu konať len vtedy, ak nebola vec
v takomto konaní s konečnou platnosťou vyriešená.
 
§ 8a
Spory o právomoc
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje spory o právomoc medzi súdmi a orgánmi štátnej
správy.
 
Príslušnosť
§ 9
(1) Na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
(2) Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa
a) v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere,
než patrila, medzi zamestnávateľom a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o
sociálnom zabezpečení,
b) v sporoch medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o
náhradu škody vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia,
c) v sporoch týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity
a výsady, ak tieto spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky.
 
§ 10
(1) Krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov.
(2) O odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa rozhoduje
Najvyšší súd Slovenskej republiky.
 
§ 10a
(1) O dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako odvolacích súdov rozhoduje Najvyšší
súd Slovenskej republiky.
(2) O dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho
súdu rozhoduje iný senát tohto súdu.
(3) O mimoriadnych dovolaniach proti rozhodnutiam súdov rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej
republiky.
(4) O mimoriadnych dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako
odvolacieho súdu rozhoduje iný senát tohto súdu.
 
§ 11
(1) Konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje
podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.
(2) Ak je miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich.
(3) Ak ide o vec, ktorá patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, ale podmienky miestnej
príslušnosti chýbajú, alebo ich nemožno zistiť, Najvyšší súd Slovenskej republiky určí, ktorý súd
vec prejedná a rozhodne.
 
§ 12
(1) Ak nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení (§ 14), musí byť vec
prikázaná inému súdu toho istého stupňa.
(2) Vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti.
(3) O prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a
súdu, ktorému sa vec má prikázať.
 
Vylúčenie sudcov
§ 14
(1) Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci,
k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
(2) Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde nižšieho
stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní.
(3) Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o
prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.
 
§ 15
(1) Ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi
súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Predseda súdu môže
prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca, o ktorého vylúčenie ide, súhlasí; pridelenie zabezpečí
podľa osobitného predpisu2). Ak ide o vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 1 a predseda súdu má za to,
že nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu, predloží vec na rozhodnutie súdu uvedenému v
§ 16 ods. 1. Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak už o nich
nadriadený súd rozhodol; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
(2) Ak skutočnosti podľa odseku 1 predpokladajú vylúčenie aj ďalších sudcov toho istého súdu,
sudca pripojí k oznámeniu aj vyjadrenia týchto sudcov.
 
§ 15a
(1) Účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi,
ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.
(2) Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní,
ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode,
pre ktorý je sudca vylúčený.
(3) V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca
vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na
podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec
nadriadenému súdu nepredkladá.
(4) Na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliadne, ak už o
nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
(5) Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku
zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
 
§ 16
(1) Súd predloží vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu na rozhodnutie o námietke zaujatosti
do 15 dní od jej podania. Ak sa spis zároveň predkladá odvolaciemu súdu na rozhodnutie o
odvolaní, vec sa predloží až po vykonaní úkonov spojených s predložením veci odvolaciemu súdu.
O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne do desiatich dní od predloženia veci nadriadený súd v
senáte; touto lehotou nie je viazaný, ak rozhoduje zároveň o odvolaní. O vylúčení sudcov
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodne do desiatich dní iný senát tohto súdu.
(2) Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak účastník uplatnil v námietke zaujatosti rovnaké skutočnosti,
o ktorých už rozhodol nadriadený súd alebo iný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ak
je námietka zaujatosti podaná po uplynutí lehoty podľa § 15a ods. 2 alebo ak na námietku súd
neprihliada podľa § 15a ods. 3 až 5; v týchto prípadoch sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. O
dôvode, pre ktorý sa vec nadriadenému súdu nepredkladá, súd upovedomí účastníka konania,
ktorý námietku uplatnil.
(3) Podanie námietky zaujatosti nebráni súdu prejednať vec alebo uskutočniť iné úkony pred jej
predložením nadriadenému súdu podľa odseku 1, ak možno predpokladať, že námietka nie je
dôvodná; pred rozhodnutím o námietke zaujatosti súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej
alebo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.
 
§ 17
(1) O tom, či je vylúčený zapisovateľ alebo iný pracovník súdu, ako aj znalec alebo tlmočník, platia
tieto ustanovenia primerane; rozhoduje o tom predseda senátu alebo samosudca.
(2) Na vylúčenie notára z úkonov súdneho komisára primerane platia § 14 až 16. O vylúčení
rozhoduje súd, ktorý notára poveril vykonaním úkonov súdneho komisára.
 
Tretia hlava
ÚČASŤ NA KONANÍ
Účastníci
§ 18
Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať pred súdom
vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké
možnosti na uplatnenie ich práv.
 
§ 19
Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.
 
§ 20
Každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v
akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
 
§ 21
(1) Za právnickú osobu koná
a) štatutárny orgán; ak štatutárny orgán tvorí viacero fyzických osôb, koná za právnickú
osobu jeho predseda, prípadne jeho člen, ktorý tým bol poverený,
b) zamestnanec, ktorý tým bol poverený štatutárnym orgánom,
c) vedúci odštepného závodu alebo vedúci organizačnej zložky, o ktorých zákon ustanovuje,
že sa zapisujú do obchodného registra, ak ide o veci týkajúce sa tohto závodu alebo zložky,
alebo
d) prokurista, ak podľa udelenej prokúry môže samostatne konať.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak tento zákon alebo osobitný zákon ustanovuje, že za
právnickú osobu konajú iné osoby.
(3) Za právnickú osobu nemôže konať ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami právnickej
osoby.
(4) Za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými
predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Na konanie
štátneho orgánu a toho, koho zákon splnomocňuje na zastupovanie pred súdom sa vzťahujú
ustanovenia odseku 1 písm. a) a b), odsekov 2 a 3.
(5) Každý, kto koná za právnickú osobu, štátny orgán alebo štát, musí svoje oprávnenie
preukázať, ak také oprávnenie nevyplýva z obchodného registra alebo z iného verejného registra,
alebo ak také oprávnenie nie je známe súdu z jeho činnosti.
Zástupcovia účastníkov
na základe zákona
 
§ 22
Fyzická osoba, ktorá nemôže pred súdom konať samostatne, musí byť zastúpená zákonným
zástupcom. To neplatí, ak tento zákon ustanovuje inak.
 
§ 23
Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd rozhodnúť, že ten, kto nemá spôsobilosť na
právne úkony v plnom rozsahu, musí byť v konaní zastúpený svojím zákonným zástupcom, i
keď ide o vec, v ktorej by inak mohol konať samostatne.
 
Zástupcovia účastníkov na základe plnomocenstva
§ 24
Účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde
o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej
veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o
zastúpenie podľa § 25.
 
§ 25
(1) Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi
nemožno obmedziť.
(2) Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby
poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje.
(3) Advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom prípadne
advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva.
 
§ 26
(1) Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže môže na základe
plnomocenstva zastupovať maloletého účastníka v konaní vo veciach starostlivosti súdu o
maloletých, ako aj plnoletého účastníka, ku ktorému trvá vyživovacia povinnosť rodičov,
prípadne iných osôb podľa osobitného zákona v konaní o určenie a zmenu vyživovacej
povinnosti, ak ide o veci s medzinárodným prvkom.
(2) Odborová organizácia môže na základe plnomocenstva v konaní zastupovať účastníka,
ktorý je jej členom vo veciach týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov.
(3) Ak je zástupcom právnická osoba podľa odseku 1 alebo 2, koná za ňu jej štatutárny orgán
alebo osoba, ktorej tento orgán udelil plnomocenstvo.
(4) Právnická osoba založená podľa osobitného zákona3a) na účel výkonu advokácie môže
zastupovať účastníka na základe plnomocenstva v konaní.
(5) Iná právnická osoba ako v odsekoch 1 až 4 môže na základe plnomocenstva v konaní
zastupovať účastníka, len ak tak ustanoví osobitný zákon.
 
§ 27
(1) Účastník sa môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou na právne
úkony. Tento zástupca môže konať jedine osobne.
(2) Súd rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa, ak zástupca zrejme nie je
spôsobilý na riadne zastupovanie, alebo ak ako zástupca vystupuje v rôznych veciach
opätovne.
(3) Vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa
predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s
konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, v sporoch z
porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo, v sporoch z právnych vzťahov
týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov, v sporoch súvisiacich s ochranou
práva duševného vlastníctva, v konaní s cudzím prvkom, v konaní podľa piatej časti tretej
hlavy tohto zákona, vo veciach podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka a v konaní podľa
Exekučného poriadku sa zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa. To neplatí, ak zástupca
účastníka konania podľa odseku 1 má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore
právo a účastník konania je jeho blízkou osobou.
 
§ 28
(1) Zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice
plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony.
(2) Plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo toto
plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník.
(3) Odvolanie plnomocenstva účastníkom alebo jeho výpoveď zástupcom sú voči súdu účinné,
len čo mu ich účastník alebo zástupca oznámili; voči iným účastníkom konania sú účinné, len
čo im ich oznámil súd.
Zástupcovia účastníkov na základe rozhodnutia súdu
 
§ 29
(1) Ak nie je zastúpený ten, kto nemôže pred súdom samostatne konať, súd ustanoví mu
opatrovníka, ak je tu nebezpečenstvo z omeškania. Rovnako sa postupuje, ak tak ustanovuje
osobitný predpis.
(2) Pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého
pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je
doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je
postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.
(3) Súd môže ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorý je právnickou osobou, ak jej nie je
možné doručiť písomnosť na adresu sídla uvedeného v obchodnom registri alebo v inom
registri a jej iná adresa nie je súdu známa; ak sa nepodarilo doručiť písomnosť na jej známu
adresu v cudzine.
(4) Sudca alebo poverený zamestnanec súdu zruší uznesenie o ustanovení opatrovníka, ak
pominú dôvody, pre ktoré bol opatrovník ustanovený.
(5) Ak súd nerozhodne inak, opatrovník ustanovený podľa odsekov 1 až 4 zastupuje
účastníka v konaní pred súdom prvého stupňa, v odvolacom konaní a v dovolacom konaní.
(6) Za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom,
prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj
obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to
neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania
neprevyšuje 1 000 eur (ďalej len „drobné spory“).
 
§ 29a
(1) Ak je v tej istej veci na jednej strane sporu počet účastníkov väčší ako dvadsať a
jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh konania a títo
účastníci sa nedohodnú na spoločnom zástupcovi, navrhne ho súd a účastníkov vyzve, aby
sa k nemu vyjadrili. Zároveň súd pripojí doložku, že ak sa účastníci nevyjadria v určitej
lehote, bude sa predpokladať, že nemajú k ustanovenému zástupcovi pripomienky. Spoločný
zástupca má rovnaké procesné postavenie ako splnomocnenec. Spoločný zástupca nemôže bez
písomného súhlasu zastúpeného účastníka konania vziať za neho návrh späť.
(2) Ak účastník nesúhlasí s ustanovením spoločného zástupcu, môže súd vylúčiť prejednanie
jeho nároku na samostatné konanie, ak to povaha veci dovoľuje.
 
§ 30
Účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol
oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. O tejto možnosti
súd účastníka poučí.
 
§ 31
Ustanovený zástupca má rovnaké postavenie ako zástupca na základe plnomocenstva pre celé
konanie, pokiaľ nebol ustanovený len pre určité úkony.
 
§ 31a
Spoločné ustanovenie
(1) Zástupcom účastníka nemôže byť ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami účastníka
konania, ktorého zastupuje.
(2) Súd zruší uznesenie o ustanovení opatrovníka, ak na jeho strane existujú dôvody
nezlučiteľné s jeho ustanovením.
 
§ 35
(1) Prokurátor môže podať návrh na začatie konania,
a) ak to ustanovuje osobitný zákon,
b) ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa
nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone.
c) ak ide o nečinnosť orgánu verejnej správy v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo
upozorneniu prokurátora, za podmienok ustanovených v tomto zákone,
d) ak ide o uplatnenie nároku štátu podľa osobitného zákona na vydanie bezdôvodného
obohatenia vrátane majetkového prospechu získaného z nepoctivých zdrojov.
e) na uloženie ochrannej výchovy osobe, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná
a spáchala čin, ktorý by inak bol trestným činom,
f) ak ide o vyslovenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva alebo o určenie
vlastníctva a pri nadobudnutí vlastníctva boli porušené ustanovenia všeobecne záväzného
právneho predpisu.
(2) Prokurátor môže vstúpiť do začatého konania
a) vo veciach spôsobilosti na právne úkony,
b) vo veciach vyhlásenia za mŕtveho,
c) vo veciach zápisu do obchodného registra,
d) vo veciach vrátenia dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu pri medzinárodných únosoch,
e) vo veciach výchovy maloletých,
f) vo veciach opatrovníctva,
g) vo veciach konkurzu a vyrovnania,
h) vo veciach určenia neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva alebo o určenie
vlastníctva,
i) vo veciach preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorým bolo vyhovené
protestu prokurátora,
j) vo veciach, v ktorých ako jeden z účastníkov konania vystupuje štát, štátny podnik,
právnická osoba s majetkovou účasťou štátu, obec, vyšší územný celok alebo právnická osoba
s majetkovou účasťou obce alebo vyššieho územného celku,
k) vo veciach ochrany spotrebiteľa,
l) vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej
moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
(3) Prokurátor je v konaní podľa odsekov 1 a 2 oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať
účastník konania, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len účastník právneho vzťahu.
(4) Príslušnej okresnej prokuratúre sa bezodkladne po začatí konania vo veciach neplatnosti
prevodu alebo prechodu vlastníctva alebo o určenie vlastníctva, ak sa predmet konania týka
majetku štátu, vyššieho územného celku, obce alebo verejnoprávnej inštitúcie alebo majetku
príspevkových a rozpočtových organizácií zriadených štátom, vyšším územným celkom alebo
obcou podľa osobitného predpisu, a vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi
verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom zasiela oznam o začatí takého konania.
(5) Vo veciach uvedených v odseku 2 má prokurátor právo nazerať do súdneho spisu a robiť si z
neho výpisy a odpisy, ako aj má právo na informácie zo súdnych registrov. Podrobnosti o
poskytovaní informácií zo súdneho registra ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
 
§ 35a
(1) Európska komisia (ďalej len „Komisia”) a Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len
„protimonopolný úrad”) môžu v konaní, v ktorom súd uplatňuje ustanovenia osobitného
predpisu,6) predložiť písomné vyjadrenie k právnym alebo skutkovým skutočnostiam priamo
súvisiacim s prejednávanou vecou. Súd môže vyhovieť žiadosti Komisie alebo protimonopolného
úradu o ústne vyjadrenie.
(2) Písomné vyjadrenie podľa odseku 1 musí mať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3.
(3) Súd je povinný umožniť účastníkom konania vyjadriť sa v súdom určenej primeranej lehote k
vyjadreniu Komisie alebo k vyjadreniu protimonopolného úradu podľa odseku 1.
(4) Súd je povinný na účel prípravy vyjadrenia podľa odseku 1 umožniť Komisii a
protimonopolnému úradu nazeranie do súdneho spisu s právom robiť si z neho výpisy a odpisy.
Na ich žiadosť je tiež povinný im doručiť alebo zabezpečiť doručenie kópie akýchkoľvek
dokumentov súvisiacich s prejednávanou vecou, ktoré sú nevyhnutné na prípravu ich vyjadrenia
podľa odseku 1.
 
Štvrtá hlava
ÚKONY SÚDU A ÚČASTNÍKOV
Úkony súdu
§ 36
(1) V konaní pred súdom koná a rozhoduje senát, jediný sudca (ďalej len „samosudca”) alebo
poverený zamestnanec súdu v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom (ďalej len „poverený
zamestnanec súdu”).
(2) V konaní pred okresným súdom koná a rozhoduje samosudca alebo poverený zamestnanec
súdu.
(3) V konaní pred krajským súdom ako súdom prvého stupňa koná a rozhoduje samosudca alebo
poverený zamestnanec súdu; v odvolacom konaní koná a rozhoduje senát.
 
§ 36c
Najvyšší súd Slovenskej republiky koná a rozhoduje v senátoch.
 
§ 36d
(1) Predseda senátu môže vo veciach prislúchajúcich senátu vykonávať len také úkony, ktorými sa
nerozhoduje vo veci.
(2) V prípadoch, keď podľa zákona môže konať a rozhodovať samosudca, prislúchajú mu práva,
ktoré sú inak vyhradené senátu.
 
§ 37
(1) Senát rozhoduje po porade za prítomnosti zapisovateľa; nikto iný nesmie byť na porade
prítomný.
(2) Na rozhodnutie je potrebná väčšina hlasov, pričom hlasovať sú povinní všetci členovia senátu.
Hlasovanie vedie predseda senátu. Prísediaci hlasujú pred sudcami a mladší sudcovia pred staršími
sudcami, predseda senátu hlasuje posledný.
 
§ 38
(1) Na základe poverenia súdu je notár ako súdny komisár oprávnený viesť samostatne konanie o
dedičstve smerujúce k vydaniu osvedčenia o dedičstve alebo k predloženiu veci súdu na vydanie
uznesenia podľa § 175zd. Poverenie môže súd dodatočne meniť. Poverenie a zmena poverenia sú
voči súdnemu komisárovi účinné, len čo mu ich súd oznámil.
(2) Notár v konaní podľa odseku 1 je oprávnený vydať rozhodnutia okrem rozhodnutí uvedených
v osobitnom predpise. Proti rozhodnutiam notára vydaným v konaní o dedičstve je prípustné
odvolanie. Včas podaným odvolaním osoby, ktorej bolo rozhodnutie určené na doručenie, sa toto
rozhodnutie zrušuje a nové rozhodnutie vydá sudca; v ostatných prípadoch o odvolaní rozhodne
odvolací súd.
(3) Účastník konania sa nemôže vzdať odvolania proti rozhodnutiu notára.
(4) Z úkonov podľa odseku 1 sú vyňaté žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v cudzine.
(5) Úkony notára podľa odseku 1 sa považujú za úkony súdu.
(6) Poverenie nie je súdnym rozhodnutím.
 
§ 39
(1) Úkony, ktoré by príslušný súd alebo rozhodcovský súd mohol urobiť len s ťažkosťami alebo so
zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktoré v jeho obvode nemožno urobiť, urobí na dožiadanie
iný súd.
(2) Ak dožiadaný súd nemôže urobiť úkon vo svojom obvode, postúpi dožiadanie súdu, v obvode
ktorého možno úkon urobiť, ak je mu tento súd známy; inak dožiadanie vráti.
(3) Úkony dožiadaného súdu robí samosudca; má pritom práva a povinnosti predsedu senátu.
 
§ 40
(1) O úkonoch, pri ktorých súd koná s účastníkmi alebo vykonáva dokazovanie, spisuje sa
zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh
dokazovania a uvedie sa obsah prednesov a výroky rozhodnutia; ak nahrádza zápisnica podanie,
musí mať aj jeho náležitosti.
(2) Zápisnicu podpisuje predseda senátu, samosudca alebo súdny úradník a zapisovateľ, ktorý
zápisnicu spísal; ak predseda senátu nemôže zápisnicu podpísať, podpíše ju za neho iný člen
senátu. Ak bol uzavretý zmier, podpisujú zápisnicu aj prítomní účastníci. Zápisnicu o hlasovaní
podpisujú všetci členovia senátu a zapisovateľ.
(3) Predseda senátu alebo samosudca opraví v zápisnici chyby v písaní a iné zrejmé nesprávnosti.
Predseda senátu alebo samosudca rozhoduje aj o návrhoch na doplnenie zápisnice a o námietkach
proti jej zneniu. Každá námietka účastníka konania proti zneniu zápisnice, vedeniu konania alebo
správania účastníkov konania, ktorej súd nevyhovel, musí byť v zápisnici uvedená.
(4) Zápisnicu podľa odseku 1 možno v konaní o dedičstve nahradiť osvedčením o dedičstve (§
175zca).
 
§ 40a
Súdny úradník
Súdny úradník môže v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom vydávať rozhodnutia a
vykonávať iné úlohy súdu. Osobitný zákon ustanovuje, kedy môže súdny úradník konať
samostatne a kedy na základe poverenia vydaného sudcom.
 
Úkony účastníkov
§ 41
(1) Účastníci môžu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ zákon pre niektoré úkony
nepredpisuje určitú formu.
(2) Každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.
(3) Hmotnoprávny úkon účastníka urobený voči súdu je účinný aj voči ostatným účastníkom,
avšak len od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.
 
§ 42
(1) Podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo
telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do
zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým
podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní
predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.
(2) Každý okresný súd je povinný spísať podanie do zápisnice a postúpiť ho bez prieťahu
príslušnému súdu. Také podanie má tie isté účinky, ako keby sa stalo priamo na príslušnom súde.
(3) Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
 
§ 42a
Osobitné ustanovenie o hromadnom podaní
(1) Hromadné podanie tvorí najmenej 10 podaní doručených tomu istému súdu tým istým
účastníkom v jeden deň.
(2) Ak ide o hromadné podanie, pridelia sa iba podania, ktoré sú tomuto súdu adresované, ostatné
podania súd odošle súdu, ktorý účastník určil v podaní; právne účinky spojené s podaním návrhu
na začatie konania zostávajú zachované. Ak je hromadné podanie urobené elektronickými
prostriedkami, súd podania podľa prvej vety odošle elektronickými prostriedkami.
(3) Podania, ktoré tvoria hromadné podanie a sú podľa svojho obsahu návrhmi na začatie
konania, prideľuje súd priebežne tak, aby bola zachovaná plynulosť prideľovania ostatných
podaní.
(4) Ak sú súdu doručené podania podľa odseku 2, ktoré boli už skôr pridelené a o ktorých sa
doposiaľ právoplatne nerozhodlo, tieto sa ďalej neprideľujú a považujú sa za rovnopisy už
pridelených podaní.
 
§ 43
(1) Sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné
alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia
ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie,
ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60
dní od doručenia takéhoto podania.
(2) Ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený
nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa
svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom
rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania
proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a
rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
(3) Na iné podanie, ktoré podľa svojho obsahu nespĺňa náležitosti návrhu na začatie konania, ak
nie je riadne opravené alebo doplnené, súd neprihliada.
 
§ 44
(1) Účastníci a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy,
odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov. To
neplatí, ak ide o zápisnicu o hlasovaní alebo listiny obsahujúce utajované skutočnosti, alebo
chránené údaje podľa osobitných predpisov.
(2) Niekomu inému než účastníkovi môže predseda senátu alebo samosudca povoliť nazerať do
spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy, ak sú pre to vážne dôvody a oprávnené záujmy účastníkov
tým nemôžu byť dotknuté.
 
§ 44a
Účastník konania je oprávnený podať na príslušnom okresnom úrade návrh na zápis začatia
súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam, alebo súdneho konania
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Ustanovenie sa použije rovnako aj na mimoriadne
opravné prostriedky.
 
Doručovanie
§ 45
(1) Súd doručuje písomnosť sám alebo poštou. Súd môže doručiť písomnosť aj prostredníctvom
súdneho exekútora, orgánu obce alebo príslušného útvaru Policajného zboru a v prípadoch
ustanovených osobitným predpisom aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“).
(2) Údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka”) sa považujú za
pravdivé, ak nie je dokázaný opak.
(3) Okrem rozhodnutí súd v písomnostiach doručovaných účastníkovi konania alebo jeho
zástupcovi uvádza aj adresu na zasielanie písomností elektronickými prostriedkami.
(4) Písomnosti možno doručovať aj elektronickými prostriedkami, ak o to účastník konania alebo
jeho zástupca požiada a oznámi adresu na zasielanie písomností elektronickými prostriedkami.
Písomnosť súdu sa považuje za doručenú piaty deň od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal.
(5) Doručovanie podľa odseku 4 je vylúčené pri doručovaní súdnych rozhodnutí, predvolania na
pojednávanie a písomností, ktoré sa doručujú do vlastných rúk.
(6) Podanie urobené elektronickými prostriedkami, ktoré neobsahuje spisovú značku súdneho
konania, súd vráti s uvedením dôvodu, pre ktorý nemôže také podanie prijať.
 
§ 46
(1) Adresátovi možno doručiť písomnosť v byte v sídle (mieste podnikania), na pracovisku alebo
kdekoľvek bude zastihnutý.
(2) Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa inej dospelej osobe
bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom pracovisku,
ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Ak nemožno ani takto doručiť, uloží sa písomnosť
na pošte alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol.
Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená, i keď sa adresát o tom
nedozvedel.
(3) Ak sa podľa odseku 2 písomnosť odovzdá účastníkovi, ktorý má na veci protichodný záujem, je
doručenie neúčinné.
 
§ 47
(1) Do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné
písomnosti, ak to nariadi súd.
(2) Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v
mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde
doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie
bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom
vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje
sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
 
§ 47a
Pokiaľ zákon ustanovuje, že rozhodnutie má byť vyvesené na úradnej tabuli súdu, platí, že
pätnástym dňom vyvesenia bolo rozhodnutie doručené účastníkom, ktorí nie sú súdu známi alebo
ktorých pobyt nie je známy.
 
§ 48
(1) Písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo právnickým osobám, doručujú sa pracovníkom
oprávneným za orgány alebo právnické osoby prijímať písomnosti. Ak ich niet, doručuje sa
písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú
osobu konať, ostatné písomnosti ktorémukoľvek ich pracovníkovi, ktorý písomnosti prijme.
(2) Ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom
registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť
sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak
ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.
(3) Ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe ktorá je podnikateľom na adresu jej miesta
podnikania uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná
adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky
súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba ktorá je podnikateľom o tom nedozvie.
(4) Ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom, na adresu jej
trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, nie je možné zistiť miesto, na ktorom preberá
písomnosti, a nie je možné, aby ju zastupoval ustanovený opatrovník, súd uznesením rozhodne,
že písomnosti určené tejto osobe sa budú doručovať uložením v súdnom spise; toto uznesenie sa
vyvesí na úradnej tabuli súdu až do právoplatného skončenia konania. Súd aj bez návrhu zruší
uznesenie, ak pominú dôvody na jeho vydanie. Písomnosti doručované uložením v súdnom spise
sa považujú za doručené po uplynutí siedmich dní od ich vyhotovenia.
(5) Písomnosti určené advokátovi sa môžu doručovať tiež advokátskym koncipientom a iným
pracovníkom, ktorí sú u advokáta pracovne činní a poveril ich prijímaním zásielok.
(6) Písomnosti určené notárovi sa môžu doručovať tiež notárskym koncipientom a iným
pracovníkom, ktorí sú u notára pracovne činní a poveril ich prijímaním zásielok.
(7) Písomnosti určené súdnemu exekútorovi sa môžu doručiť aj exekútorskému koncipientovi,
alebo aj inému zamestnancovi exekútora, ktorý preukáže, že je poverený prijímaním zásielok.
 
§ 48a
Ak má účastník viacerých advokátov, doručí sa písomnosť tomu z nich, ktorého určí účastník na
doručovanie písomností. Ak účastník výslovne neurčí žiadneho z advokátov, doručuje sa
ktorémukoľvek z nich.
 
§ 49
(1) Ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len
tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť
nielen zástupcovi, ale aj jemu. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku sa doručuje iba zástupcovi.
(2) Súd poučí účastníka konania o možnosti žiadať o doručenie písomností i na adrese iného
miesta v Slovenskej republike, ak na takéto miesto môže byť písomnosť doručená zákonom
predpísaným spôsobom, prípadne zvoliť si zástupcu pre doručovanie.
(3) Ak sa niektorá zásielka určená do vlastných rúk vráti z miesta, ktoré na doručovanie označil
účastník konania, z miesta jeho pobytu evidovaného podľa osobitných predpisov alebo od
zvoleného zástupcu pre doručovanie ako neprevzatá, súd môže všetky nasledujúce písomnosti pre
tohto účastníka ukladať na súde s účinkami doručenia k siedmemu dňu od odoslania rovnopisu
doručovanej písomnosti podľa odseku 4.
(4) Ak sa účastníkovi konania ukladajú písomnosti na súde s účinkami doručenia, rovnopisy
týchto písomností súd zašle tomuto účastníkovi zásielkou spolu s oznámením, že sa táto
písomnosť považuje za doručenú uložením na súde s účinkami doručenia k siedmemu dňu od
odoslania tejto zásielky. Neprevzatie tejto zásielky nemá vplyv na účinky doručenia.
(5) Súd poučí účastníka podľa odsekov 2 až 4 spravidla na začiatku konania, a ak toto poučenie
doručuje ako písomnosť, doručuje ho do vlastných rúk; náhradné doručenie je vylúčené.
(6) Ustanovenia odsekov 2 až 5 sa nepoužijú v prípadoch doručovania osobám, na ktoré sa
vzťahuje doručovanie podľa § 48 ods. 2 a 3, osobám vo výkone trestu odňatia slobody, vo väzbe,
osobám umiestneným v zariadeniach pre výkon ústavnej starostlivosti a ochrannej výchovy,
tomu, kto požíva diplomatické výsady a imunity, alebo tomu, kto je v jeho byte alebo komu má
byť písomnosť doručená v budove alebo v miestnosti chránenej diplomatickou imunitou.
(7) Uznesenie o ustanovení opatrovníka účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, sa doručí iba
ustanovenému opatrovníkovi.
 
§ 49a
Ak účastník konania požiada, aby sa na jeho náklady doručovali súdne písomnosti inému
účastníkovi súdnym exekútorom, súd môže doručovať písomnosti prostredníctvom účastníkom
zvoleného súdneho exekútora podľa osobitného predpisu; účastník oznámi aj údaj o
elektronickej adrese zvoleného súdneho exekútora. Účastník konania hradí takto vzniknuté
náklady a odmenu súdnemu exekútorovi; náklady doručenia a odmena súdnemu exekútorovi sa
nepovažujú za trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.
 
§ 50
Ak adresát bezdôvodne odoprie písomnosť prijať, je písomnosť doručená dňom, keď jej prijatie bolo
odopreté; o tom musí byť adresát poučený doručovateľom.
 
§ 50a
Uverejňovanie vyhlášok
Povinnosť súdu zverejniť vyhláškou rôzne údaje, ustanovená v tomto zákone a v zákone o
konkurze a vyrovnaní, je splnená ich uverejnením v Obchodnom vestníku (§ 769 Obchodného
zákonníka), pokiaľ sa zákon neobmedzuje na zverejnenie údajov na úradnej tabuli súdu; tým nie
je dotknutá povinnosť uverejnenia údajov v dennej tlači.
 
Predvolanie a predvádzanie
§ 51
Predvolanie na súd sa deje spravidla písomne a v naliehavých prípadoch i telegraficky, telefaxom
alebo telefonicky. Predvolať možno i ústne na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu, na ktorom
je predvolaný prítomný.
 
§ 52
(1) V prípade, že sa predvolaný bez ospravedlnenia neustanoví na výsluch alebo k znalcovi, môže
ho súd dať predviesť, ak o možnosti predvedenia predvolaného poučil. O predvedení rozhodne súd
uznesením, ktoré sa predvolanému doručí pri predvedení.
(2) O predvedenie požiada súd príslušný policajný orgán; ak ide o maloletého, požiada súd tento
orgán o predvedenie len vtedy, ak nemožno predvedenie zabezpečiť inak. O predvedenie vojakov v
činnej službe a príslušníkov ozbrojených zborov požiada súd ich náčelníka.
(3) Trovy predvedenia uhradzuje ten, kto je predvádzaný.
 
Poriadkové opatrenie
§ 53
(1) Tomu, kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka konania alebo kto hrubo sťažuje
postup konania tým, že v súdom určenej lehote neurobí súdom uložený úkon alebo nesplní jemu
súdom uloženú povinnosť a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi,
alebo sa neustanoví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť
neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, alebo kto neposlúchne príkaz súdu, alebo kto ruší
poriadok, alebo kto urobí hrubo urážlivé podanie, súd môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu
až do výšky 820 eur.
(2) Pri opakovanom hrubom sťažení postupu konania podľa odseku 1 súd môže uložiť uznesením
poriadkovú pokutu až do výšky 1 640 eur.
(3) Poriadkové pokuty pripadajú štátu.
(4) Uloženú poriadkovú pokutu môže súd dodatočne, a to i po skončení konania odpustiť, ak to
odôvodňuje neskoršie správanie sa toho, komu bola uložená, alebo ak nastali dôvody hodné
osobitného zreteľa; to neplatí, ak už bola poriadková pokuta zaplatená.
 
§ 54
Toho, kto hrubo ruší poriadok, môže predseda senátu, samosudca alebo nimi poverený
zamestnanec súdu vykázať z miesta, kde sa koná. Ak je vykázaný účastník, môže sa konať ďalej v
jeho neprítomnosti.
 
Lehoty
§ 55
Ak tento zákon neustanovuje lehotu na urobenie úkonu, určí ju, ak je to potrebné, predseda
senátu, samosudca alebo nimi poverený zamestnanec súdu. Lehotu, ktorú určil, môže predseda
senátu alebo samosudca alebo ním poverený zamestnanec súdu tiež predĺžiť.
 
§ 56
(1) Lehota neplynie tomu, kto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania alebo spôsobilosť konať
pred súdom.
(2) Len čo v takom prípade do konania vstúpi iný účastník, zákonný zástupca alebo opatrovník
účastníka, začína im plynúť nová lehota od toho času, keď do konania vstúpili.
 
§ 57
(1) Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
(2) Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa
svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v
mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok,
je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
(3) Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá
orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
 
§ 58
(1) Súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného
dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do pätnástich dní po
odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.
(2) Súd môže na žiadosť účastníka priznať odkladný účinok návrhu, aby sa odpustilo zmeškanie
lehoty.
 
§ 58a
Ak tento zákon ustanovuje lehotu, v ktorej má súd rozhodnúť o návrhu účastníka, lehota začína
plynúť od doručenia návrhu, ktorý spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, ak nie je ustanovené
inak.
 
DRUHÁ ČASŤ
ČINNOSŤ SÚDU PRED ZAČATÍM KONANIA
Prvá hlava
PREDBEŽNÉ KONANIA
Zmierovacie konanie
§ 67
Ak to povaha veci pripúšťa, možno navrhnúť na ktoromkoľvek súde, ktorý by bol vecne príslušný
na rozhodovanie veci, aby vykonal pokus o zmier (zmierovacie konanie), a ak došlo k jeho
uzavretiu, aby rozhodol aj o jeho schválení. Ak by bol vecne príslušný krajský súd, uskutoční
zmierovacie konanie na krajskom súde samosudca; v týchto prípadoch sa však môže uskutočniť
zmierovacie konanie a schválenie zmieru aj ktorýkoľvek okresný súd.
 
§ 68
(1) Zmierovacie konanie uskutočňuje samosudca.
(2) Pri zmierovacom konaní súd použije vhodné prostriedky výchovného pôsobenia.
(3) Súčinnosť alebo prítomnosť účastníkov nemožno žiadnym spôsobom vynucovať.
§ 69
Účelom zmierovacieho konania je uzavretie zmieru. Ustanovenia § 99 platia i pre tento zmier.
 
Konanie o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov
§ 73
(1) Ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou
manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku,
vyslúchne súd toho, koho matka označuje za otca, či uznáva, že je otcom. Príslušným je súd podľa
§ 88 písm. c).
(2) Ak dôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, uvedie sa to v zápisnici a oznámi
orgánu, ktorý vedie matriku narodení, v ktorej je dieťa zapísané.
(3) Ak takto k určeniu otcovstva nedôjde a matka v primeranom čase nepodá návrh na určenie
otcovstva, ustanoví súd dieťaťu opatrovníka na podanie takého návrhu a na to, aby dieťa v konaní
zastupoval.
 
Druhá hlava
PREDBEŽNÉ OPATRENIA A ZABEZPEČENIE DÔKAZU
Predbežné opatrenia
§ 74
(1) Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli
upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
(2) Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci. Ak
nie je príslušný súd známy alebo ak príslušný súd nemôže včas zakročiť, zakročí a nariadi
predbežné opatrenie podľa § 75a súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však
možné, postúpi vec príslušnému súdu. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec
samu.
(3) Ak sa má konať vo veci samej v cudzine alebo ak ide o zabezpečenie výkonu cudzieho
rozhodnutia, príslušným na nariadenie predbežného opatrenia je všeobecný súd účastníka, proti
ktorému návrh na nariadenie predbežného opatrenia smeruje. Ak takýto súd nie je známy, na
konanie je príslušný súd, v obvode ktorého je majetok účastníka, proti ktorému návrh na
nariadenie predbežného opatrenia smeruje.
 
§ 75
(1) Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie
na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
(2) Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme
maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou
osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do
zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni
navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej
osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon
rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí
obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
(3) Ak návrh nemá všetky náležitosti podľa odseku 2, súd postupuje podľa § 43 a v uznesení
uvedie vady návrhu; to neplatí na konanie, ktoré môže začať súd i bez návrhu.
(4) O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne
súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.
(5) Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b),
rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku
2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g),
rozhodne najneskôr do 48 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2; do
plynutia lehoty sa nezapočítava sobota, nedeľa alebo sviatok. Ak súd rozhoduje o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia
návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v
tomto odseku je vykonateľné dňom jeho nariadenia.
(6) Súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez
nariadenia pojednávania.
(7) Navrhovateľ predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. h) môže navrhnúť, aby ten, kto
porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva, mohol namiesto zdržania sa takého
konania zložiť zábezpeku do úschovy súdu na náhradu ujmy vzniknutej porušovaním alebo
ohrozením práva duševného vlastníctva.
(8) O nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s
uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného
opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho
odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im
doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
(9) Rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho nariadenia. Ak
je návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle rozhodnutie do troch dní od
jeho vydania.
 
§ 75a
(1) Ak sa ocitne maloleté dieťa bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie alebo
priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd bez návrhu alebo na návrh orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa osobitných predpisov predbežným
opatrením nariadi, aby bolo maloleté dieťa dočasne zverené do starostlivosti fyzickej osoby alebo
právnickej osoby, ktorú v uznesení určí.
(2) Pri nariadení predbežného opatrenia podľa odseku 1 nemusí byť maloleté dieťa zastúpené. Ak
maloletý nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže maloleté dieťa v konaní
zastupovať, ustanoví súd maloletému dieťaťu opatrovníka bezodkladne po uskutočnení výkonu
predbežného opatrenia.
(3) Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia podľa odseku 1 sa doručuje účastníkom až pri
jeho výkone. Účastníkom, ktorí neboli pri výkone uznesenia prítomní, uznesenie spolu s
vyrozumením, že sa jeho výkon uskutočnil, doručí dodatočne súd príslušný podľa § 88 ods. 1
písm. c).
(4) Predbežné opatrenie podľa odseku 1 trvá najmenej počas troch mesiacov od jeho
vykonateľnosti; ak bolo pred uplynutím tejto lehoty začaté konanie vo veci samej, predbežné
opatrenie trvá a zanikne, len čo je rozhodnutie vo veci samej vykonateľné.
 
§ 75b
(1) Ak súd rozhodol, že nariadi pojednávanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
podľa § 76 ods. 1 písm. g), prihliada na poučenie dané policajtom účastníkom konania podľa
osobitného predpisu.
(2) Ak sa súdu nepodarilo predvolať účastníka, ktorého príslušný policajný orgán vykázal zo
spoločného obydlia podľa osobitného predpisu6a) alebo v prospech ktorého bolo také opatrenie
vydané, ani prostredníctvom útvaru Policajného zboru, súd zverejní predvolanie na úradnej tabuli
súdu a deň zverejnenia sa považuje za deň doručenia predvolania.
(3) Ak sa napriek poučeniu útvaru Policajného zboru o spôsobe doručovania a o následkoch
nedostavenia sa na pojednávanie niektorý z účastníkov na pojednávanie neustanoví, súd môže
rozhodnúť v jeho neprospech bez zisťovania dôvodov na vykázanie zo spoločného obydlia. Súd
môže návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť, ak sa ani jeden z účastníkov
neustanoví na pojednávanie.
(4) Ak sa vráti zásielka obsahujúca rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia z
adresy, ktorú uviedol účastník vykázaný zo spoločného obydlia, súd vyvesí rozhodnutie na
úradnej tabuli súdu.
(5) Lehota na prípravu pojednávania podľa § 115 ods. 2 sa nepoužije.
(6) Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) zašle súd na vedomie aj
útvaru Policajného zboru, ktorého policajt vykázal účastníka zo spoločného obydlia podľa
osobitného predpisu.
 
§ 76
(1) Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
a) platil výživné v nevyhnutnej miere;
b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho
označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti,
c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ
zo závažných dôvodov nepracuje;
d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde;
e) nenakladal s určitými vecami alebo právami;
f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je
dôvodne podozrivý z násilia.
h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.
(2) Predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy,
ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
(3) Súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí,
podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré
možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné
opatrenie bude trvať len po určený čas.
(4) Ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa
so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to
skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
(5) Ak nie je možné doručiť uznesenie o nariadení predbežného opatrenia podľa odseku 1 písm. b)
účastníkom ani pri jeho výkone, postupuje sa pri doručovaní uznesenia podľa § 75a ods. 3. To
neplatí, ak bolo predbežným opatrením nariadené účastníkovi, aby odovzdal dieťa do starostlivosti
druhého z rodičov alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
 
§ 77
(1) Predbežné opatrenie zanikne, ak
a) navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania;
b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo;
c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci;
d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.
(2) Predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
(3) Ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo
veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný
nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd, ktorý
nariadil predbežné opatrenie.
(4) Ak ide o predbežné opatrenie nariadené podľa § 75 ods. 7, zo zloženej zábezpeky sa uspokojí
právoplatne priznaná náhrada ujmy; ak zábezpeka nepostačuje na uspokojenie všetkých
poškodených, rozdelí ju súd medzi nich pomerne. Povinnosť nahradiť ujmu, ktorá nebola
uspokojená z tejto zábezpeky, tým nie je dotknutá.
(5) Po uspokojení nároku podľa odseku 4 zvyšnú časť zloženej zábezpeky súd vráti tomu, kto
zábezpeku zložil.
(6) Súd vráti zloženú zábezpeku, ak
a) bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia právoplatne zamietnutý,
b) bolo konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zastavené alebo
c) predbežné opatrenie zaniklo podľa odseku 1 písm. a) alebo b).
 
§ 77a
(1) Ak sa predbežné opatrenie týka výkonu cudzieho rozhodnutia, súd pri nariadení predbežného
opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na vyhlásenie
vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia, návrh na výkon cudzieho rozhodnutia alebo návrh na
vykonanie exekúcie cudzieho rozhodnutia. Súd môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať
len určitý čas.
(2) Predbežné opatrenie podľa odseku 1 zanikne, ak
a) navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia,
b) navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na výkon cudzieho rozhodnutia,
c) navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na vykonanie exekúcie cudzieho
rozhodnutia,
d) sa návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia vyhovelo a uplynulo 30 dní
od vyhlásenia vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia,
e) súd odmietne vyhlásiť cudzie rozhodnutie za vykonateľné,
f) súd zamietne žiadosť o výkon cudzieho rozhodnutia,
g) súd zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
(3) Ustanovenia § 74, 75, 76 a § 77 ods. 2 až 5 sa použijú primerane.
 
Zabezpečenie dôkazu
§ 78
(1) Pred začatím konania o veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz, ak je obava, že neskoršie
ho nebude možno vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami.
(2) Na zabezpečenie dôkazu je príslušný súd, ktorý by bol príslušný na konanie o veci, alebo súd,
v obvode ktorého je ohrozený dôkazný prostriedok.
(3) Zabezpečenie dôkazu vykoná súd spôsobom predpísaným pre dôkaz, o ktorý ide.
 
§ 78a
(1) Na zabezpečenie dôkazu na účely prešetrovania podľa osobitných predpisov7) súd na základe
návrhu Komisie alebo protimonopolného úradu do troch dní rozhodne o vydaní súhlasu s
inšpekciou objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov. Prílohou k návrhu je rozhodnutie
Komisie alebo protimonopolného úradu.
(2) Návrh podľa odseku 1 musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 42 ods.
3 najmä účel inšpekcie, určenie objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov, v ktorých sa
má inšpekcia vykonať, určenie osôb, ktoré by mali inšpekciu vykonať, s návrhom právomocí, ktoré
by mali mať, a uvedenie skutočností, ktoré preukazujú dôvodné podozrenie, že sa určité podklady
alebo dokumenty nachádzajú v uvedených objektoch, priestoroch alebo dopravných
prostriedkoch.
(3) Súd postupuje pri vydaní súhlasu s inšpekciou Komisiou podľa odseku 1 v súlade s osobitným
predpisom. Pri vydaní súhlasu s inšpekciou protimonopolným úradom súd skúma, či inšpekcia
alebo spôsob jej výkonu je úmerná a dostatočne odôvodnená s ohľadom na závažnosť možného
obmedzenia hospodárskej súťaže, význam hľadaného podkladu alebo dokumentu, účasť
podnikateľa na možnom obmedzení hospodárskej súťaže a odôvodnenie predpokladu, že hľadané
podklady alebo dokumenty sa nachádzajú v určitých objektoch, priestoroch alebo dopravných
prostriedkoch.
(4) Výrok uznesenia súdu o súhlase s inšpekciou musí obsahovať určenie účelu inšpekcie, určenie
objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov, v ktorých sa má inšpekcia vykonať, určenie
osôb, ktoré inšpekciu vykonajú, s uvedením ich právomocí pri výkone inšpekcie a určenie dátumu
inšpekcie s uvedením lehoty, do ktorej je možné inšpekciu vykonať. Lehota na vykonanie inšpekcie
nesmie byť dlhšia ako 30 dní.
(5) Súd ustanoví osobe, ktorá užíva objekty, priestory alebo dopravné prostriedky, v ktorých sa
má inšpekcia vykonať, opatrovníka podľa § 192, ktorý sa zúčastní na výkone inšpekcie.
(6) Uznesenie súdu o súhlase s inšpekciou súd doručí protimonopolnému úradu, ktorý zabezpečí
jeho doručenie osobe, u ktorej sa inšpekcia vykoná.
(7) Proti uzneseniu súdu o vydaní súhlasu na inšpekciu podľa odseku 1 je prípustné odvolanie,
ktoré nemá odkladný účinok. Odvolanie je oprávnená podať osoba, ktorá užíva objekty, priestory
alebo dopravné prostriedky, v ktorých sa inšpekcia vykonala.
Zabezpečenie dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva
 
§ 78b
(1) Pred začatím konania o veci samej možno na návrh toho, koho práva duševného vlastníctva
boli porušené alebo ohrozené, kto osvedčil porušenie alebo ohrozenie práva duševného vlastníctva
na účely vykonania dôkazu zabezpečiť
a) tovar alebo vzorku tovaru, ktorým dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu práva
duševného vlastníctva,
b) materiál a nástroje, ktoré sa použili na výrobu alebo rozširovanie tovaru uvedeného v
písmene a), alebo
c) dokumentáciu súvisiacu s tovarom uvedeným v písmene a).
(2) Na zabezpečenie dôkazu je príslušný súd, v obvode ktorého je zabezpečovaný dôkazný
prostriedok alebo súd, ktorý by bol príslušný na konanie o veci.
(3) Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby išlo o vec samú, a ten, kto má zabezpečovaný
dôkazný prostriedok.
(4) Ustanovenie § 78 ods. 3 platí primerane.
 
§ 78c
(1) Ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, súd uloží navrhovateľovi uznesením povinnosť zložiť
zábezpeku určenú na zabezpečenie náhrady ujmy, ktorá by vznikla zabezpečením dôkazu. Výšku
zábezpeky a lehotu na jej zloženie určí súd podľa okolností prípadu, najmä podľa spôsobu
zabezpečenia, povahy a rozsahu zabezpečenia dôkazného prostriedku. Ak návrh podalo viac
navrhovateľov, sú povinní zložiť zábezpeku spoločne a nerozdielne.
(2) Ak si zabezpečenie predmetu dôkazného prostriedku vyžiada trovy, súd uloží navrhovateľovi,
aby zložil primeraný preddavok na trovy zabezpečenia.
(3) Ak navrhovateľ v súdom určenej lehote nezloží zábezpeku podľa odseku 1 alebo nezloží
preddavok podľa odseku 2, súd návrh na zabezpečenie dôkazu odmietne; zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť.
(4) Súd vráti zábezpeku podľa odseku 1, ak
a) súd nenariadil zabezpečenie dôkazného prostriedku a konanie o návrhu na zabezpečenie
dôkazu bolo zastavené alebo bol tento návrh právoplatne zamietnutý, alebo
b) bol návrh na zabezpečenie dôkazu právoplatne odmietnutý.
(5) Ak súd nariadil zabezpečenie dôkazného prostriedku, bude zábezpeka podľa odseku 1 vrátená,
ak
a) nebol podaný návrh na začatie konania na súde podľa § 78g ods. 2 alebo
b) nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o návrhu podanom podľa § 78g ods. 2 a z tohto
rozhodnutia vyplýva, že zábezpeka podľa odseku 1 nebude použitá na uspokojenie práva na
náhradu ujmy.
 
 
§ 78d
(1) Ak sú splnené podmienky podľa § 78b a ak súd nerozhodol o odmietnutí návrhu na
zabezpečenie dôkazu podľa § 78c ods. 3, súd vydá aj bez výsluchu účastníkov uznesenie o
zabezpečení dôkazu.
(2) V uznesení o zabezpečení dôkazu súd účastníkovi uloží, aby vydal dôkazný prostriedok do
úschovy súdu alebo iného vhodného uschovávateľa, inak mu bude predmet dôkazného
prostriedku odobratý.
(3) V uznesení o zabezpečení dôkazu súd uloží navrhovateľovi, aby v lehote určenej súdom podal
návrh na začatie konania na súde.
(4) Uznesenie o zabezpečení dôkazu a uznesenie podľa § 78c ods. 1 sa účastníkovi, ktorý má
dôkazný prostriedok, doručuje až pri uskutočnení zabezpečenia dôkazného prostriedku.
 
§ 78e
Ak o to požiada účastník, ktorému zabezpečením dôkazného prostriedku môže preukázateľne
vzniknúť podstatne vyššia ujma, ako je výška zloženej zábezpeky podľa § 78c ods. 1, môže súd
rozhodnúť o jej zvýšení; ustanovenie § 78c ods. 1 platí primerane.
 
§ 78f
(1) Zabezpečenie dôkazného prostriedku zanikne, ak
a) navrhovateľ nepodal v lehote určenej súdom návrh na začatie konania na súde,
b) v konaní o veci samej bol vykonaný dôkaz zabezpečeného dôkazného prostriedku alebo
c) konanie o veci samej bolo právoplatne skončené bez toho, aby bol v ňom vykonaný dôkaz
zabezpečeného dôkazného prostriedku.
(2) Súd zruší zabezpečenie dôkazného prostriedku uznesením, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené, alebo ak navrhovateľ neuhradil zábezpeku podľa § 78e.
(3) Súd môže zrušiť zabezpečenie dôkazného prostriedku uznesením, ak
a) to odôvodňujú okolnosti prípadu,
b) to požiada účastník, ktorému zabezpečením dôkazného prostriedku môže preukázateľne
vzniknúť ujma a
c) účastník podľa písmena b) navrhne, že zloží do úschovy súdu zábezpeku na náhradu ujmy,
ktorá by mohla vzniknúť navrhovateľovi zrušením zabezpečenia dôkazného prostriedku.
(4) Výšku zábezpeky podľa odseku 3 písm. c) a lehotu na jej zloženie určí súd podľa okolností
prípadu, najmä podľa výšky ujmy hroziacej navrhovateľovi.
(5) Ak súd rozhodol o zrušení zabezpečenia dôkazného prostriedku podľa odseku 3, bude
zábezpeka podľa odseku 3 písm. c) vrátená, ak navrhovateľ nepodal žalobu podľa § 78d ods. 3
alebo vo veci samej nebol navrhovateľovi právoplatným rozhodnutím ani sčasti priznaný nárok
na uspokojenie práva na náhradu ujmy.
(6) Zabezpečený dôkazný prostriedok sa po zániku podľa odseku 1 alebo po právoplatnom zrušení
zabezpečenia podľa odseku 2 alebo 3 vráti tomu, kto ho vydal alebo komu bol odobratý.
 
§ 78g
(1) Navrhovateľ je povinný nahradiť ujmu každému, komu zabezpečením dôkazného prostriedku
vznikla, ak
a) zabezpečenie dôkazného prostriedku zaniklo podľa § 78f ods. 1 písm. a),
b) súd nariadil zabezpečenie dôkazného prostriedku a návrh na zabezpečenie dôkazu bol
právoplatne zamietnutý,
c) súd nariadil zabezpečenie dôkazného prostriedku a konanie o návrhu na zabezpečenie
dôkazu bolo zastavené, alebo
d) vo veci samej nebol navrhovateľovi právoplatným rozhodnutím súdu ani sčasti priznaný
nárok na uspokojenie práva na náhradu ujmy.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa navrhovateľ nemôže zbaviť, iba ak by k ujme došlo aj inak.
Žalobu o náhradu ujmy treba podať najneskôr do troch mesiacov odo dňa
a) zániku zabezpečenia dôkazného prostriedku podľa § 78f ods. 1 písm. a),
b) právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí návrhu na zabezpečenie dôkazu,
c) právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania o návrhu na zabezpečenie dôkazu alebo
d) právoplatnosti rozhodnutia o veci samej.
(3) Právo podať žalobu o náhradu ujmy podľa odseku 1 zanikne, ak dôjde k zmeškaniu lehoty
podľa odseku 2; zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť.
(4) Právoplatne priznaná náhrada ujmy sa uspokojí zo zábezpeky zloženej navrhovateľom podľa §
78c ods. 1; ak táto zábezpeka nepostačuje na uspokojenie všetkých poškodených, súd ju rozdelí
medzi nich pomerne. Povinnosť navrhovateľa nahradiť ujmu, ktorá nebola uspokojená z tejto
zábezpeky, nie je dotknutá.
(5) Po uspokojení nároku podľa odseku 3 zvyšnú časť zloženej zábezpeky podľa § 78c ods. 1 súd
vráti navrhovateľovi.
 
§ 78h
(1) Náhrada ujmy právoplatne priznaná navrhovateľovi sa uspokojí zo zábezpeky podľa § 78f ods.
3 písm. c). Povinnosť účastníka podľa § 78f ods. 3 písm. b) nahradiť ujmu, ktorá nebola
uspokojená z tejto zábezpeky, nie je dotknutá.
(2) Po uspokojení nároku podľa odseku 1 zvyšnú časť zábezpeky podľa § 78f ods. 3 písm. c) súd
vráti účastníkovi podľa § 78f ods. 3 písm. b).
 
TRETIA ČASŤ
KONANIE V PRVOM STUPNI
 
Prvá hlava
PRIEBEH KONANIA
Začatie konania
§ 79
(1) Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať
meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt,, bydlisko účastníkov,
prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa
navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k
návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba
zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať
označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh
týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou.
(2) Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých,
ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
(3) Návrh na začatie konania možno podať aj na tlačive uverejnenom ministerstvom spravodlivosti
na jeho webovom sídle.
(4) Návrh na začatie konania a jeho prílohy doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk.
Návrh, ktorý spĺňa náležitosti podľa odseku 1 a jeho prílohy, súd odošle do 60 dní od doručenia
návrhu.
 
§ 80
Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je,
o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
 
§ 81
(1) Aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie o
vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie o
spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o
dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.
(2) Ak súd nariadil predbežné opatrenie podľa § 75a, začne aj bez návrhu konanie o výchove
maloletého najneskôr do troch mesiacov od nariadenia predbežného opatrenia.
(3) O začatí konania bez návrhu vydá súd uznesenie, ktoré doručí účastníkom do vlastných rúk,
ak zákon neustanovuje inak.
(4) Na konania, ktoré možno začať i bez návrhu, sa vzťahujú ustanovenia prvej až štvrtej hlavy
tejto časti, ak ďalej nie je ustanovené inakčasti, ak ďalej nie je ustanovené inak.
 
§ 82
(1) Konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané
uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.
(2) Ak konaniu na súde predchádzalo konanie v rozhodcovskej komisii, konanie na súde sa začína
tiež dňom, keď postúpená vec došla súdu.
 
§ 82a
Súd bezodkladne oznámi protimonopolnému úradu začatie konania, v ktorom uplatňuje
ustanovenia osobitného predpisu.
 
§ 83
Začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.
 
Miestna príslušnosť
§ 84
Na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca), ak nie
je ustanovené inak.
 
§ 85
(1) Všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko,
súd, v obvode ktorého sa zdržuje.
(2) Všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v obvode ktorého má právnická osoba sídlo.
(3) Všeobecným súdom štátu je súd, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá zakladá uplatnené
právo.
(4) Všeobecným súdom v obchodných veciach je súd, v ktorého obvode má odporca svoje sídlo, a
ak nemá svoje sídlo, súd, v ktorého obvode má miesto podnikania. Ak odporca nemá ani miesto
podnikania, je všeobecným súdom súd, v ktorého obvode má odporca svoje bydlisko.
 
§ 85a
(1) Ak na konanie je vecne príslušný krajský súd a miestna príslušnosť súdu sa má spravovať
všeobecným súdom účastníka, stáva sa miestne príslušným krajský súd, v ktorého obvode je
všeobecný súd účastníka.
(2) Osobitný zákon môže ustanoviť, ktorý z krajských súdov je príslušný rozhodovať ako súd
prvého stupňa o jednotlivých veciach.
 
§ 86
(1) Ak odporca, ktorý je občanom Slovenskej republiky, nemá všeobecný súd v tejto republike, je
príslušný súd, v obvode ktorého mal tu posledné bydlisko.
(2) Proti tomu, kto nemá iný príslušný súd v Slovenskej republike, možno uplatniť majetkové
práva na súde, v obvode ktorého má majetok.
(3) Proti zahraničnej právnickej osobe možno podať návrh aj na súde, v obvode ktorého je v
Slovenskej republike jej zastupiteľstvo alebo orgán poverený obstarávaním jej hospodárskych vecí.
 
§ 87
Popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého
a) má odporca svoje stále pracovisko;
b) došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody;
c) je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je odporcom, ak sa spor týka tejto
zložky;
d) je platobné miesto, ak sa uplatňuje právo zo zmenky alebo šeku;
e) je sídlo burzy, ak ide o spor z burzového obchodu,
f) má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.
 
§ 88
(1) Namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd,
a) v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej republike, ak ide o
rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak býva v
obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto súd, je príslušný všeobecný súd
odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa;
b) ktorý rozhodoval o rozvode, ak ide o vyporiadanie manželov po rozvode ohľadne ich
bezpodielového spoluvlastníctva alebo iného majetku alebo o zrušenie spoločného nájmu
bytu;
c) v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu,
prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko, ak ide o vec starostlivosti o
maloletých, konanie o osvojiteľnosti, o osvojenie alebo o povolenie uzavrieť manželstvo
maloletému;
d) ktorý je všeobecným súdom občana, ak ide o konanie o jeho spôsobilosť na právne úkony;
ak je tento občan bez svojho súhlasu v ústavnej zdravotníckej starostlivosti, je príslušný súd,
v ktorého obvode je toto zdravotnícke zariadenie. Ak ide o konanie o vyslovenie prípustnosti
prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti je príslušný súd, v ktorého
obvode je tento ústav;
e) v obvode ktorého má opatrovanec bydlisko, ak ide o opatrovnícku vec alebo o povolenie
uzavrieť manželstvo opatrovancovi; ak však ide o opatrovníctvo nad osobami, pobyt ktorých
nie je známy alebo ktoré sú neprítomné, je príslušný súd, v obvode ktorého majú tieto osoby
majetok;
f) ktorý bol naposledy v Slovenskej republike všeobecným súdom toho, kto má byť vyhlásený
za mŕtveho;
g) v obvode ktorého má sídlo rozhodcovská komisia, ak malo pred konaním na súde
predchádzať konanie u tohto orgánu;
h) v obvode ktorého je nehnuteľnosť, ak sa konanie týka práva k nej, ak nie je daná
príslušnosť podľa písm. b);
ch) v obvode ktorého prebieha konanie o dedičstve, ak ide o rozhodnutie sporu v súvislosti s
konaním o dedičstve;
i) na ktorom sa uskutočňuje výkon rozhodnutia, ak ide o vylúčenie veci z výkonu
rozhodnutia, alebo o rozhodnutie o pravosti, výške alebo poradí pohľadávok prihlásených na
rozvrh;
j) v obvode ktorého má dlžník sídlo alebo miesto podnikania, a ak nemá sídlo alebo miesto
podnikania, súd, v obvode ktorého má svoje bydlisko, ak ide o konkurzné konanie alebo
reštrukturalizačné konanie, a súd, na ktorom tieto konania prebiehajú, ak ide o spory nimi
vyvolané, okrem sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak
osobitný zákon neustanovuje inak,
k) v ktorého obvode má sídlo organizačná jednotka železničného dopravcu, ak sa spor na
strane odporcu týka tejto jednotky;
l) v ktorého obvode mal poručiteľ naposledy bydlisko, a ak nemal bydlisko alebo ak bydlisko
nemožno zistiť, v ktorého obvode mal naposledy pobyt; ak nie je taký súd, je príslušný súd, v
ktorého obvode je poručiteľov majetok, prípadne medzi niekoľkými takto príslušnými súdmi
ten z nich, ktorý prvý vykonal úkon, ak ide o konanie o dedičstve;
m) v ktorého obvode je miesto plnenia, ak ide o konanie o úschovách; ak sú miesta plnenia v
obvode niekoľkých súdov, je na konanie o úschovách príslušný súd, ktorý najskôr začne
konanie;
n) v ktorého obvode má všeobecný súd navrhovateľ, ak ide o konanie o umorenie listín; ak
nemá navrhovateľ v Slovenskej republike všeobecný súd, je príslušný ten súd, v ktorého
obvode je platobné miesto; ak ide o konanie o umorenie cenného papiera vystaveného
tuzemskou bankou alebo pobočkou zahraničnej banky, je príslušný súd, v ktorého obvode
má táto banka alebo pobočka zahraničnej banky svoje sídlo.
čov alebo rozhodnutia súdu,
prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko, ak ide o vec starostlivosti o
maloletých, konanie o osvojiteľnosti, o osvojenie alebo o povolenie uzavrieť manželstvo
maloletému;
d) ktorý je všeobecným súdom občana, ak ide o konanie o jeho spôsobilosť na právne úkony;
ak je tento občan bez svojho súhlasu v ústavnej zdravotníckej starostlivosti, je príslušný súd,
v ktorého obvode je toto zdravotnícke zariadenie. Ak ide o konanie o vyslovenie prípustnosti
prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti je príslušný súd, v ktorého
obvode je tento ústav;
e) v obvode ktorého má opatrovanec bydlisko, ak ide o opatrovnícku vec alebo o povolenie
uzavrieť manželstvo opatrovancovi; ak však ide o opatrovníctvo nad osobami, pobyt ktorých
nie je známy alebo ktoré sú neprítomné, je príslušný súd, v obvode ktorého majú tieto osoby
majetok;
f) ktorý bol naposledy v Slovenskej republike všeobecným súdom toho, kto má byť vyhlásený
za mŕtveho;
g) v obvode ktorého má sídlo rozhodcovská komisia, ak malo pred konaním na súde
predchádzať konanie u tohto orgánu;
h) v obvode ktorého je nehnuteľnosť, ak sa konanie týka práva k nej, ak nie je daná
príslušnosť podľa písm. b);
ch) v obvode ktorého prebieha konanie o dedičstve, ak ide o rozhodnutie sporu v súvislosti s
konaním o dedičstve;
i) na ktorom sa uskutočňuje výkon rozhodnutia, ak ide o vylúčenie veci z výkonu
rozhodnutia, alebo o rozhodnutie o pravosti, výške alebo poradí pohľadávok prihlásených na
rozvrh;
j) v obvode ktorého má dlžník sídlo alebo miesto podnikania, a ak nemá sídlo alebo miesto
podnikania, súd, v obvode ktorého má svoje bydlisko, ak ide o konkurzné konanie alebo
reštrukturalizačné konanie, a súd, na ktorom tieto konania prebiehajú, ak ide o spory nimi
vyvolané, okrem sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak
osobitný zákon neustanovuje inak,
k) v ktorého obvode má sídlo organizačná jednotka železničného dopravcu, ak sa spor na
strane odporcu týka tejto jednotky;
l) v ktorého obvode mal poručiteľ naposledy bydlisko, a ak nemal bydlisko alebo ak bydlisko
nemožno zistiť, v ktorého obvode mal naposledy pobyt; ak nie je taký súd, je príslušný súd, v
ktorého obvode je poručiteľov majetok, prípadne medzi niekoľkými takto príslušnými súdmi
ten z nich, ktorý prvý vykonal úkon, ak ide o konanie o dedičstve;
m) v ktorého obvode je miesto plnenia, ak ide o konanie o úschovách; ak sú miesta plnenia v
obvode niekoľkých súdov, je na konanie o úschovách príslušný súd, ktorý najskôr začne
konanie;
n) v ktorého obvode má všeobecný súd navrhovateľ, ak ide o konanie o umorenie listín; ak
nemá navrhovateľ v Slovenskej republike všeobecný súd, je príslušný ten súd, v ktorého
obvode je platobné miesto; ak ide o konanie o umorenie cenného papiera vystaveného
tuzemskou bankou alebo pobočkou zahraničnej banky, je príslušný súd, v ktorého obvode
má táto banka alebo pobočka zahraničnej banky svoje sídlo.
(2) Na konania vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania je príslušný súd, v ktorého
obvode má navrhovateľ bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania. Ak navrhovateľ nemá
bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania, na konanie vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského
konania je príslušný súd, v ktorého obvode sa navrhovateľ zdržiava. Ak navrhovateľ nemá
bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike, na konanie je príslušný súd, v
ktorého obvode má bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania odporca. Ak ani odporca nemá
bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike, na konanie je príslušný súd, v
ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania. Na konanie o zrušení
rozhodcovského rozsudku je však vždy príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto
rozhodcovského konania; ak je navrhovateľom spotrebiteľ, je na konanie príslušný súd, v obvode
ktorého má bydlisko.
 
§ 89
Súd, ktorý je príslušný na konanie o určitej veci, je príslušný aj na konanie o veciach s ňou
spojených a o vzájomných návrhoch odporcu, s výnimkou vecí uvedených v § 88.
 
§ 89b
Súd, ktorý je príslušný na zabezpečenie dôkazného prostriedku, ak ide o zabezpečenie dôkazu vo
veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva, je príslušný aj na prejednanie žaloby o
náhradu ujmy podľa § 78g ods. 1.
 
Účastníci
§ 90
Účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za
účastníkov označuje.
 
§ 91
(1) Ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba.
(2) Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na
všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre
ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na
uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.
 
§ 92
(1) Na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník. Súhlas toho,
kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa.
(2) Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod
alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli
tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto
doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na
koho prešli.
(3) Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená
v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo
toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na
začatie konania zostávajú zachované.
(4) Za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca z konania vystúpil a
aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má byť takto zamenený navrhovateľ, treba, aby s tým
súhlasil i ten, kto má na jeho miesto vstúpiť.
(5) Ak je potrebný súhlas účastníkov alebo toho, kto má vstúpiť do konania, súd ich vyzve na
vyjadrenie do 15 dní od doručenia návrhu podľa odsekov 1, 2 alebo odseku 4; o návrhoch súd
rozhodne do 30 dní od ich doručenia alebo do 30 dní od vyjadrenia dotknutých osôb, ak je
potrebný ich súhlas.
 
§ 93
(1) Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto
má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva
alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
(2) Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.10a)
(3) Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
(4) V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za
seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po
uvážení všetkých okolností.
 
§ 94
(1) V konaní, ktoré možno začať i bez návrhu, sú účastníkmi aj tí, o právach alebo povinnostiach
ktorých sa má konať. Ak však ide o konanie o neplatnosť manželstva, sú účastníkmi len manželia.
(2) Ak sa niekto z tých, o právach a povinnostiach ktorých sa má konať, nezúčastní konania od
jeho začatia, vydá súd, len čo sa o ňom dozvie, uznesenie, ktorým ho priberie do konania ako
účastníka.
(3) Ak sa stal účastníkom konania ten, o koho právach alebo povinnostiach sa v konaní nekoná,
súd uznesením konanie vo vzťahu k nemu zastaví.
(4) Ak sa má podľa rozsudku plniť z finančných prostriedkov, s ktorými hospodári súd,
účastníkom konania je v tejto časti aj štát, za ktorý koná príslušný súd.
 
Úkony účastníkov vo veci samej
§ 95
(1) Navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený
návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na
pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
(2) Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom
pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie
o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o
pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.
(3) O zmene návrhu súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá.
Ak to nie je možné, súd rozhodne do 15 dní od odročenia pojednávania. O zmene návrhu mimo
pojednávania súd rozhodne do 60 dní od podania návrhu na zmenu návrhu.
 
§ 96
(1) Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je
návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví.
(2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v
takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
(3) Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než
sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo
určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do
30 dní od späťvzatia návrhu.
 
§ 97
(1) Odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom.
(2) Vzájomný návrh môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak by tu neboli podmienky pre
spojenie vecí.
(3) Na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho
zmene a späťvzatí.
 
§ 98
Vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju
pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil
navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.
 
§ 99
(1) Ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má
súd vždy pokúsiť. Ak to umožňujú okolnosti prejednávanej veci, môže súd pred prvým
pojednávaním a počas konania účastníkov vyzvať, aby sa o zmier pokúsili mediáciou a zúčastnili
sa na informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného v registri mediátorov.
(2) Súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V
takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
(3) Ak ide o dohodu o mediácii, rozhodne súd prednostne o tom, či dohodu o mediácii ako súdny
zmier schvaľuje. Ak tento zákon ustanovuje lehotu, v ktorej má súd rozhodnúť o návrhu
účastníka vo veci samej, rozhodne súd o tom, či dohodu o mediácii ako súdny zmier v tejto veci
schvaľuje najneskôr v tejto lehote.
(4) Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť
uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno podať do
troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.
 
Priebeh konania
§ 100
(1) Len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pritom sa usiluje predovšetkým o to, aby sa spor vyriešil
zmierne a aby konanie pôsobilo výchovne. Počas konania môže súd účastníkom uviesť, ako sa na
základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci.
(2) V konaní o rozvod vedie súd manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich
zmierenie.
(3) Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú
vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa
súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných
osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.
 
§ 101
(1) Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a
úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
(2) Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník
nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy.
(3) Ak súd vyzve účastníka, aby sa vyjadril o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia
konania, môže pripojiť doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať,
že nemá námietky.
 
§ 102
(1) Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože
je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh
neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže
súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným
opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa
zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení
na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o
návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia §
75 až 77 sa použijú primerane.
(2) V konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa odseku 1 vykoná aj bez návrhu.
(3) Po začatí konania môže súd na návrh zabezpečiť dôkaz vo veciach týkajúcich sa práva
duševného vlastníctva; ustanovenia § 78b ods. 1, § 78c, § 78d ods. 1, 2 a 4, § 78e, § 78f ods. 1 písm.
b), c), ods. 2 až 6, § 78g a 78h sa použijú primerane.
Skúmanie podmienok konania
 
§ 103
Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo
veci (podmienky konania).
 
§ 104
(1) Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po
právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
(2) Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné
opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa
konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.
 
§ 104a
(1) Súd skúma vecnú príslušnosť prv, než začne konať o veci samej.
(2) Ak je súd, na ktorý sa účastník obrátil, toho názoru, že nie je vecne príslušný, neodkladne
postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov.
(3) Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s jej postúpením nesúhlasí, predloží vec bez rozhodnutia
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú
súdy nižšieho stupňa viazané.
(4) Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.
 
§ 105
(1) Súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych
veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma
miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o
veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone,
ktorý účastníkovi patrí.
(2) Ak súd podľa odseku 1 zistí, že nie je miestne príslušný, neodkladne postúpi vec príslušnému
súdu bez rozhodnutia alebo ju za podmienok uvedených v § 11 ods. 3 predloží Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky; o tomto postúpení súd upovedomí účastníkov.
(3) Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, alebo účastník postúpenie
namieta do 15 dní od doručenia upovedomenia o postúpení, predloží vec na rozhodnutie svojmu
nadriadenému súdu; jeho rozhodnutím je viazaný aj súd, ktorému má byť vec podľa rozhodnutia
nadriadeného súdu postúpená. Nadriadený súd rozhodne do 30 dní od predloženia veci.
(4) Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.
(5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú rovnako, ak miestna príslušnosť súdu je určená podľa
osobitného predpisu a miestne nepríslušným je súd rovnakého stupňa.
 
§ 106
(1) Len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí,
že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže vec ďalej
prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú
alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté.
Súd prejedná vec aj vtedy, ak zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená
rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovská zmluva je neplatná, prípadne že vôbec neexistuje
alebo že jej prejednanie v rozhodcovskom konaní presahuje rámec právomoci priznanej im
zmluvou, alebo že rozhodcovský súd odmietol vecou sa zaoberať.
(2) Ak bolo konanie pred súdom podľa odseku 1 zastavené a v tej istej veci bol podaný návrh na
začatie rozhodcovského konania, zostávajú právne účinky pôvodného návrhu zachované, ak bude
návrh na začatie rozhodcovského konania podaný do 30 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o
zastavení konania.
(3) Ak sa rozhodcovské konanie začalo skôr, než došlo k súdnemu konaniu, preruší súd konanie o
neexistencii, neplatnosti alebo zániku zmluvy až do doby, než sa v rozhodcovskom konaní
rozhodne o právomoci alebo vo veci samej.
Prekážky postupu konania
 
§ 107
(1) Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne
skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom
pokračovať.
(2) Konanie súd zastaví najmä vtedy, ak zomrie manžel pred právoplatným skončením konania o
rozvod, o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, pokiaľ Zákon o
rodine nedovoľuje, aby sa v konaní pokračovalo.
(3) Konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel;
v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania
prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak
povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.
(4) Ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym
nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
 
§ 108
Súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa podľa osobitného predpisu11).
 
§ 109
(1) Súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s
plnomocenstvom pre celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako
postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou,
ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na
zaujatie stanoviska.
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej
otázke podľa medzinárodnej zmluvyľa medzinárodnej zmluvy.
(2) Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho
pobyt nie je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
 
§ 110
Ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho ospravedlnenia na
pojednávanie, súd konanie preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide o konanie o rozvod,
preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy.
 
§ 111
(1) Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona.
Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.
(2) Ak je konanie prerušené podľa § 109, súd urobí všetky potrebné opatrenia, aby sa odstránili
prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré prerušenie trvá. Len čo odpadne prekážka, pre
ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.
(3) Ak je konanie prerušené podľa § 110, súd v ňom pokračuje na návrh po uplynutí troch
mesiacov; s výnimkou konania o rozvod môže súd na návrh pokračovať v konaní i pred
uplynutím tejto lehoty, ak sú pre to závažné dôvody. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní
nepodá do jedného roka, súd konanie zastaví.
Spojenie vecí
 
§ 112
(1) V záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho
začali a skutkove spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.
(2) Ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak
odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.
 
§ 113
(1) S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým
deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
(2) S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
(3) S konaním o osvojiteľnosti je spojené konanie o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení
rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu, ak už skôr nebolo rozhodnuté o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich
výkonu.
 
Príprava pojednávania
§ 114
(1) Ak súd neodmietol návrh z procesných dôvodov alebo nerozhodol o zastavení konania podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu13), pojednávanie pripraví tak, aby bolo možné rozhodnúť
o veci spravidla na jedinom pojednávaní.
(2) V rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu) odporcovi
(žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov podľa
§ 120 ods. 4. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi.
(3) Ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou vecí podľa § 120
ods. 2 a § 153b ods. 5 uložiť odporcovi uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a v prípade, že
uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na
podanie vyjadrenia určí súd lehotu. Ak má odporca bydlisko v cudzine, môže mu súd aj vo veciach
uvedených v § 120 ods. 2 uložiť uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril.
(4) Uznesenie podľa odseku 3 sa doručí odporcovi do vlastných rúk. Náhradné doručenie je
vylúčené; to neplatí, ak ide o doručovanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je
podnikateľom, a spor sa týka jej podnikateľskej činnosti.
(5) Ak odporca bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa
odseku 3, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie
podľa § 153b; o tomto následku musí byť odporca poučený. Ustanovenia § 153b ods. 1 a ods. 2
písm. a) a c) sa nepoužijú.
(6) Ak odporca z ospravedlniteľných dôvodov zmešká lehotu na podanie vyjadrenia podľa odseku
3, môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku podať návrh na jeho zrušenie spolu s
vyjadrením a návrhom na odpustenie zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia. Ak súd, ktorý
rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok uznesením zruší a začne vo veci opäť
konať.
 
Pojednávanie
§ 115
(1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis13aa) neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci
samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.
(2) Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla
najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.
 
§ 115a
(1) Na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s
požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov
predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia
alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
(2) Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
(3) Súhlas účastníkov s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania alebo výslovné vzdanie
sa práva na prejednanie veci sa vzťahuje aj na odvolacie konanie. O tejto skutočnosti musia byť
účastníci konania poučení.
 
§ 116
(1) Pojednávanie je verejné s výnimkou pojednávaní vykonávaných notármi ako súdnymi
komisármi.
(2) Na zabezpečenie nerušeného priebehu pojednávania súd môže vykonať opatrenia potrebné na
usmernenie správania prítomných osôb.
(3) Verejnosť možno pre celé pojednávanie alebo pre jeho časť vylúčiť, len keby verejné prejednanie
veci ohrozilo ochranu utajovaných skutočností, obchodné tajomstvo, dôležitý záujem účastníkov
konania alebo mravnosť.
(4) Ak bola verejnosť vylúčená podľa odseku 3, súd môže povoliť jednotlivým fyzickým osobám,
aby boli prítomné na pojednávaní alebo jeho časti, pričom ich zároveň poučí o povinnosti
zachovávať mlčanlivosť o všetkom, čo sa pri pojednávaní o utajovaných skutočnostiach,
obchodných záujmoch a záujmoch účastníkov dozvedeli.
(5) Aj keď nebola verejnosť vylúčená, môže súd odoprieť prístup na pojednávanie maloletým a
občanom, u ktorých je obava, že by mohli rušiť dôstojný priebeh pojednávania.
(6) Súd môže so súhlasom účastníkov konania uskutočniť ústne pojednávanie prostredníctvom
videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie.
 
§ 117
(1) Pojednávanie vedie predseda senátu alebo samosudca, a to tak, aby prispelo k spravodlivému
rozhodnutiu, aby splnilo výchovný účel a aby prebiehalo dôstojne a nerušene. Robí vhodné
opatrenia, aby zabezpečil splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov; dbá pritom aj
na to, aby svedkovia, ktorí dosiaľ neboli vyslúchnutí, neboli prítomní na pojednávaní.
(2) Kto nesúhlasí s opatrením predsedu senátu, ktoré urobil na pojednávaní, môže žiadať, aby
rozhodol senát.
 
§ 118
(1) Po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy a predseda senátu alebo
samosudca oznámi výsledky prípravy pojednávania.
(2) Po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších
výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné
považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z
navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.
(3) Ďalší priebeh pojednávania určuje predseda senátu alebo samosudca.
(4) Ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje
návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Na záver súd uznesením vyhlási
dokazovanie za skončené.
 
§ 118a
(1) Vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa
predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s
konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, o
základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným
konaním, o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú
účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené
podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu (§ 101 ods. 2).
(2) Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada; to neplatí, ak ide o
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez
svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných
prostriedkov.
(3) O povinnostiach podľa odseku 1 a o následkoch ich nesplnenia musia byť účastníci poučení
najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci.
 
§ 119
(1) Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
(2) Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie
pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom
mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na
odročenie pojednávania obsahuje najmä:
a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd
bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.
(3) Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu,
návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný
stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa
považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez
ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
(4) Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu
informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude
konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.
(5) Na začiatku nového pojednávania súd oznámi obsah prednesov a vykonaných dôkazov.
(6) Ak sú splnené podmienky na odročenie pojednávania, môže súd na návrh všetkých účastníkov
konania vyhlásiť rozsudok podľa § 153d.
 
Druhá hlava
DOKAZOVANIE
Dôkazná povinnosť
§ 120
(1) Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z
označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú
účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
(2) Vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie
uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach
obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§
200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich
účastníci nenavrhli.
(3) Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na
zhodnom tvrdení účastníkov.
(4) Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti
musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a
vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia
vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada.
Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v §
205a.
 
§ 121
Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne
predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné
akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku
Európskej únie.
 
Vykonávanie dôkazov
§ 122
(1) Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie
rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
(2) Ak je to účelné, možno o vykonanie dôkazu dožiadať iný súd alebo vykonať dôkaz mimo
pojednávania. Účastníci konania majú právo byť prítomní na takto vykonávanom dokazovaní.
Súd oboznámi účastníkov s výsledkami dokazovania na pojednávaní okrem konania podľa § 115a
a 153a ods. 4.
(3) Súd môže rozhodnúť, aby sa vykonané dôkazy doplnili alebo pred ním opakovali.
 
§ 123
Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali.
 
§ 124
Dokazovanie treba vykonávať tak, aby sa zachovala povinnosť mlčanlivosti o utajovaných
skutočnostiach chránených podľa osobitných zákonov a iná zákonom ustanovená alebo štátom
uznaná povinnosť mlčanlivosti. V týchto prípadoch možno vykonávať výsluch len vtedy, ak
vyslúchaného oslobodil od povinnosti mlčanlivosti príslušný orgán alebo ten, v ktorého záujme
má túto povinnosť. To platí primerane i tam, kde sa vykonáva dôkaz inak ako výsluchom.
 
Dôkazné prostriedky
§ 125
Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov,
znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
 
§ 126
(1) Každá fyzická osoba je povinná ustanoviť sa na predvolanie na súd a vypovedať ako svedok.
Musí vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. Výpoveď môže odoprieť len vtedy, keby ňou spôsobil
nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám; o dôvodnosti odopretia výpovede
rozhoduje súd. Výpoveď môže odoprieť aj vtedy, ak by výpoveďou porušil spovedné tajomstvo
alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ako osobe poverenej pastoračnou
starostlivosťou ústne alebo písomne pod podmienkou zachovať mlčanlivosť.
(2) Na začiatku výsluchu treba zistiť totožnosť svedka a okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na jeho
vierohodnosť; ak totožnosť svedka má zostať utajená, namiesto jeho totožnosti sa zisťuje jeho
príslušnosť podľa osobitného predpisu. Ďalej treba poučiť svedka o význame svedeckej
výpovede, o jeho právach a povinnostiach a o trestných následkoch krivej výpovede.
(3) Predseda senátu alebo samosudca vyzve svedka, aby súvisle opísal všetko, čo vie o predmete
výsluchu. Potom mu kladie otázky potrebné na doplnenie a vyjasnenie jeho výpovede. Otázky
môžu dávať i členovia senátu a so súhlasom predsedu senátu alebo samosudcu i účastníci a znalci.
 
§ 127
(1) Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd
po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť, aby posudok
vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok.
Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným
posudkom znalca.
(2) Znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej
inštitúcii.
(3) Účastníkovi, prípadne i niekomu inému môže súd uložiť, aby sa ustanovil k znalcovi, predložil
mu potrebné predmety, podal mu potrebné vysvetlenia, podrobil sa lekárskemu vyšetreniu,
prípadne krvnej skúške, alebo aby niečo vykonal alebo znášal, ak je to na podanie znaleckého
posudku potrebné.
(4) Namiesto posudku znalca možno použiť potvrdenie alebo odborné vyjadrenie príslušného
orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti.
 
§ 128
Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie súdu písomne oznámiť skutočnosti,
ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu, za náhradu vecných nákladov.
 
§ 129
(1) Dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo
jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.
(2) Predseda senátu alebo samosudca môže uložiť tomu, kto má listinu potrebnú na dôkaz, aby ju
predložil, alebo ju obstará sám od iného súdu, orgánu alebo právnickej osoby.
 
§ 130
(1) Ohliadka predmetu, ktorý možno dopraviť na súd, vykoná sa na pojednávaní. Za tým účelom
môže súd uložiť tomu, kto má potrebný predmet, aby ho predložil.
(2) Inak sa ohliadka vykonáva na mieste. Treba na ňu predvolať tých, ktorí sa predvolávajú na
pojednávanie.
 
§ 131
(1) Ak súd nariadi ako dôkaz výsluch účastníkov, účastníci sú povinní ustanoviť sa na výsluch;
majú vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. O tom musia byť poučení.
(2) Ustanovenie § 126 ods. 3 sa tu použije obdobne.
 
Hodnotenie dôkazov
§ 132
Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.
 
§ 133
Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za
preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.
 
§ 134
Listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich
právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o
nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť
toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.
 
§ 135
(1) Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore
s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [§
109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný
správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím
o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je
viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
(2) Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o
takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.
 
§ 136
Ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec,
určí ju súd podľa svojej úvahy.
 
Tretia hlava
TROVY KONANIA
Druhy trov konania
§ 137
Trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku,
ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej
osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu
dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
 
§ 138
(1) Na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov,
ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie
alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i
spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
(2) V návrhu musia byť pomery účastníka dokladované
a) vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojom
webovom sídle, alebo
b) rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov.
(3) O priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov predseda senátu alebo samosudca upovedomí
ostatných účastníkov na najbližšom pojednávaní.
(4) Ak bol účastníkovi priznaný nárok na právnu pomoc podľa osobitného predpisu, takéto
rozhodnutie má účinky oslobodenia od súdnych poplatkov v rozsahu, v ktorom mu bola právna
pomoc priznaná.
(5) Priznané oslobodenie súd kedykoľvek za konania odníme, prípadne i so spätnou účinnosťou,
ak sa do právoplatného skončenia konania ukáže, že pomery účastníka oslobodenie
neodôvodňujú, prípadne neodôvodňovali.
(6) Ak bol účastníkovi oslobodenému od súdnych poplatkov ustanovený zástupca, vzťahuje sa
oslobodenie v rozsahu, v akom bolo priznané, i na hotové výdavky zástupcu a na odmenu za
zastupovanie.
 
§ 139
(1) Svedkovia majú právo na náhradu hotových výdavkov a ušlého zárobku (svedočné). Toto
právo zaniká, ak sa neuplatní do troch dní od výsluchu alebo odo dňa, keď bolo svedkovi
oznámené, že k výsluchu nedôjde. O tom súd musí svedka poučiť.
(2) Ak bol podaný znalecký posudok, vzniká právo na náhradu hotových výdavkov, náhradu za
stratu času a na odmenu (znalečné). Osobitný zákon ustanovuje, komu sa znalečné vypláca. O
znalečnom súd rozhodne do 30 dní od vykonania tohto dôkazu (§ 127 ods.1). Ak bolo potrebné
vykonať doplnenie alebo opravu znaleckého posudku, lehota 30 dní plynie odo dňa vykonania
dôkazu doplneným alebo opraveným znaleckým posudkom.
(3) Ten, komu súd uložil pri dokazovaní nejakú povinnosť, najmä aby predložil listinu, má tie isté
práva ako svedok, ak nie je účastníkom. Musí ich uplatniť za tých istých podmienok ako svedok.
 
Platenie trov konania
§ 140
(1) Každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a trovy svojho zástupcu.
Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.
(2) V konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol
dedičstvo, ktoré nie je predlžené; ak je dedičov niekoľko, platia tieto trovy podľa vzájomného
pomeru čistej hodnoty ich dedičských podielov. V ostatných prípadoch platí tieto trovy štát, ak
ďalej nie je ustanovené inak.
(3) Ak sa konanie o znovuobjavenom majetku začalo na návrh niektorého z dedičov napriek
tomu, že tento majetok bol medzi dedičmi sporný, náhradu odmeny notára a jeho výdavkov v
prípade zastavenia konania platí tento dedič. To isté platí, ak dedič zoberie návrh na začatie
konania o znovuobjavenom majetku späť.
 
§ 141
(1) Súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky pre oslobodenie od súdnych
poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o
skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.
(2) Trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky ustanoveného
zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine
alebo v jazyku, ktorému rozumie (§ 18), platí štát.
 
§ 141a
(1) Navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov
podľa § 138 v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej
400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží,
aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa
prvej vety vyzve súd súčasne s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu.
Povinnosť zložiť preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako
dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ
preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť
preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na
trovy konania zastaví.
(2) Výška preddavku podľa odseku 1 je päť percent z peňažnej sumy uplatňovanej navrhovateľom,
pričom na príslušenstvo sa neprihliada.
(3) O zloženom preddavku na trovy konania rozhodne súd v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej alebo rozhodnutia, ktorým sa končí konanie; preddavok sa vždy
použije najskôr na náhradu trov podľa § 148 ods. 1. Povinnosť zložiť preddavok na trovy konania
nenahrádza povinnosť podľa § 141.
(4) Ak je na jednej strane sporu účastníkov viac a každý z nich koná samostatne, uloží súd zložiť
preddavok na trovy konania každému z nich, inak spoločne a nerozdielne.
 
Náhrada trov konania
§ 142
(1) Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
(2) Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
(3) Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov
konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo
od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny
advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
 
§ 143
Odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak
svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania.
 
§ 144
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo
určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich
časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
 
§ 145
Účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného
opatrenia a zabezpečenia dôkazov.
 
§ 146
(1) Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie
a) mohlo sa začať i bez návrhu;
b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné;
c) bolo zastavené,
d) začalo na návrh prokurátora.
(2) Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť
trovy konania odporca.
 
§ 147
(1) Účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradili trovy konania, ktoré by inak neboli
vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa im
prihodila.
(2) Súd uloží svedkom, znalcom alebo tým, ktorí pri dokazovaní mali nejakú povinnosť, ak zavinili
trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, aby ich nahradili účastníkom.
 
§ 147a
(1) Ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti účastníka z
dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu
prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie,
právo od neho požadovať sumu 15 eur.
(2) Účastník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu
podľa odseku 1 na strane zástupcu protistrany, ktorý je advokátom, má právo od účastníka ním
zastúpeného požadovať sumu 100 eur.
(3) Právo podľa odseku 1 vznikne účastníkovi, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v
prípade, že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť účastníka vystupujúceho v
konaní ako protistrana. Právo podľa odseku 2 vznikne účastníkovi, zastúpenému advokátom,
ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia je
neospravedlnená neprítomnosť zástupcu z radov advokátov účastníka vystupujúceho v konaní
ako protistrana.
(4) Právo podľa odsekov 1 a 2 nevznikne, ak účastník alebo jeho zástupca splnil povinnosť podľa §
119 ods. 2 a žiadosť o odročenie bola doručená súdu najneskôr tri dni pred termínom
pojednávania.
(5) Právo podľa odsekov 1 a 2 zanikne, ak sa neuplatní do 15 dní odo dňa, keď sa malo
pojednávanie konať.
(6) O práve podľa odsekov 1 a 2 rozhodne súd bez zbytočného odkladu na návrh. Toto
rozhodnutie nemá vplyv na rozhodovanie o náhrade trov konania.
 
§ 148
(1) Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré
platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada
trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
(2) Súd môže uložiť svedkom, znalcom alebo tým, ktorí pri dokazovaní mali nejakú povinnosť, aby
nahradili štátu trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich zavinili.
 
§ 148a
(1) Generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor”) v konaní
o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania.
(2) Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal
podnet na podanie mimoriadneho dovolania.
 
§ 149
(1) Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten,
ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
(2) Ak ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, náhradu trov právneho
zastúpenia upravuje osobitný predpis.
(3) Ak účastníkovi, ktorý si zvolil viacerých advokátov, sa prisudzuje náhrada trov konania, patrí
mu náhrada trov právneho zastúpenia len za jedného advokáta. Túto náhradu trov súd prizná na
účet advokáta, ktorého účastník určí, a ak účastník advokáta neurčí, súd prizná náhradu trov na
účet ktoréhokoľvek z nich.
 
§ 150
(1) Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania
celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva
náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
(2) Ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd
nepriznať alebo znížiť.
 
Rozhodnutie o trovách konania
§ 151
(1) O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy
konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
(2) Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania
vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu
náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení
náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(3) V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho
počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do
30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia
odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.
(4) Ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie
o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia výzvy.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane.
(5) Trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a
hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom
vyhotovení rozhodnutia.
(6) O trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.
(7) Súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná
účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto
rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
(8) Vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy
konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
 
§ 151a
(1) O tom, kto a v akej výške platí odmenu notára a jeho hotové výdavky, rozhodne súd v konaní
o dedičstve spravidla v uznesení, ktorým sa konanie na ňom končí.
(2) Odmenu notára a jeho hotové výdavky v konaní o dedičstve ukončenom vydaním osvedčenia o
dedičstve určuje osobitný predpis.
 
Štvrtá hlava
ROZHODNUTIE
Rozsudok
§ 152
(1) Rozsudkom rozhoduje súd o veci samej. Zákon ustanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci samej
uznesením.
(2) Rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd
rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.
 
§ 153
(1) Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na
základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá
dôvodné a závažné pochybnosti.
(2) Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa
konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
(3) Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť,
že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
(4) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve16ab) alebo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku
vo výroku rozhodnutia.
 
§ 153a
(1) Ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo
ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania
alebo vzdania sa nároku.
(2) Rozhodnúť spor rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku možno len na návrh
žalobcu a na základe úplného alebo čiastočného vzdania sa nároku len so súhlasom žalovaného.
(3) Rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku nemožno rozhodnúť spor, ktorý
účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom.
(4) Rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku rozhoduje súd bez nariadenia
pojednávania.
 
§ 153b
(1) Ak sú v rovnakom čase splnené súčasne všetky podmienky uvedené v odseku 2, súd môže
rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.
(2) Rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak
a) žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný (§
79 ods. 4 a § 115 ods. 2) s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti
rozhodnutia podľa odseku 1,
b) žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli
doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§
114 ods. 2),
c) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami,
(3) Skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 je žalobcom tvrdený skutkový stav, ak ho súd
považuje za nesporný.
(4) Ak sú v jednej veci niekoľkí žalovaní, rozsudkom podľa odseku 1 možno rozhodnúť len vtedy,
ak každý z nich spĺňa podmienky uvedené v odseku 2.
(5) Rozsudkom pre zmeškanie nemožno rozhodnúť
a) vtedy, ak by rozsudok spôsobil vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu medzi
účastníkmi,
b) v spore vzniknutom z medzinárodného obchodného styku,
c) v spore, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom,
d) v spore, v ktorom sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej
zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky.
 
§ 153c
(1) Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu nebol prítomný na pojednávaní, na ktorom súd
rozhodol rozsudkom podľa § 153b ods. 1, môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku podať
návrh na jeho zrušenie. Ak súd návrhu vyhovie, zruší rozsudok uznesením a začne vo veci opäť
konať.
(2) Ak žalovaný zároveň s návrhom podľa odseku 1 podal proti rozsudku pre zmeškanie aj
odvolanie a súd vyhovel návrhu podľa odseku 1, platí, že žalovaný odvolanie nepodal.
 
§ 153d
(1) Ak sú splnené podmienky na odročenie pojednávania podľa § 119 ods. 1, súd môže na návrh
všetkých účastníkov vyhlásiť rozsudok, ktorým spravodlivo usporiada veci účastníkov konania
podľa stavu v čase vyhlásenia tohto rozsudku. Súd rozsudok iba ústne odôvodní a doručí ho
hneď po jeho vyhlásení prítomným účastníkom a neprítomným účastníkom ho odošle do troch
dní; písomné vyhotovenie nemusí obsahovať odôvodnenie. Ak ide o rozsudok, ktorý možno v
budúcnosti zmeniť podľa § 163, v odôvodnení sa uvedú len okolnosti rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok.
(2) Účastník konania sa nemôže vzdať odvolania proti rozsudku podľa odseku 1. Včas podaným
odvolaním účastníka konania proti ktorémukoľvek výroku sa rozsudok vydaný podľa odseku 1
zrušuje a súd prvého stupňa v konaní pokračuje; odvolanie nemusí obsahovať dôvody.
(3) Odvolanie podľa odseku 2 môže podať aj vedľajší účastník, ak z právneho predpisu vyplýva
určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom.
(4) V rozsudku sa uvedie poučenie podľa odseku 2.
 
§ 154
(1) Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
(2) Ak ide o opakujúce sa dávky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok, ktoré sa stanú
zročnými len v budúcnosti.
 
§ 155
(1) Obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o
povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne.
(2) Výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej mene, ak to neodporuje
okolnostiam prípadu a ak
a) predmet konania je vyjadrený v cudzej mene a účastník, ktorý má plniť, je devízovým
tuzemcom a má účet v cudzej mene, alebo
b) niektorý z účastníkov je devízovým cudzozemcom.
(3) Výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj iným nezameniteľným spôsobom než
vyčíslením, najmä s odkazom na presný spôsob určenia vyplývajúci z osobitného predpisu.16a)
(4) Účastník konania má právo uverejniť právoplatné rozhodnutie súdu okrem rozhodnutí
týkajúcich sa maloletých. Súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo, priznať v rozsudku
právo uverejniť rozsudok na náklady účastníka, ktorý v spore neuspel, vo veciach ochrany práv
porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním vo veciach týkajúcich sa práva
duševného vlastníctva, vo veciach ochrany práv spotrebiteľa, vo veciach ujmy na zdraví
spôsobenej pri poskytovaní zdravotníckej starostlivosti a vo veciach ochrany osobnosti. Vo
výroku rozsudku určí na základe návrhu rozsah, formu, spôsob uverejnenia a sumu nákladov na
uverejnenie, prípadne výšku preddavku, ktorý je potrebné zložiť účastníkovi konania, ktorého
návrhu sa vyhovelo.
 
§ 156
(1) Rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene
Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní
a o možnosti výkonu rozhodnutia.
(2) Rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení konania, ktoré rozsudku predchádzalo. Ak
to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na tri týždne; v takom
prípade súd doručí rozsudok prítomným účastníkom hneď po pojednávaní, na ktorom bol
rozsudok vyhlásený, a neprítomným účastníkom ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenie §
119 ods. 2 sa v tomto prípade nepoužije.
(3) Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred
jeho vyhlásením.
(4) Len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.
 
§ 157
(1) V písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách „V mene Slovenskej republiky“ uvedie
označenie súdu, mená a priezviská sudcov a prísediacich, presné označenie účastníkov a ich
zástupcov, účasť prokurátora, označenie prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie,
poučenie o lehote na podanie odvolania a náležitostiach odvolania podľa § 205 ods. 1 a 2, poučenie
o možnosti výkonu rozhodnutia a deň a miesto vyhlásenia.
(2) V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
(3) Ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich
zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a
ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
(4) V odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba
predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
 
§ 158
(1) Písomné vyhotovenie rozsudku podpisuje predseda senátu alebo samosudca. Ak ho nemôže
podpísať predseda senátu, podpíše ho iný člen senátu, a ak rozhodol samosudca, iný poverený
sudca; dôvod sa na písomnom vyhotovení poznamená.
(2) Rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne ich zástupcom
do vlastných rúk.
(3) Súd doručí Komisii a protimonopolnému úradu kópiu rozsudku, ktorým uplatňoval
ustanovenia osobitného predpisu6), bezodkladne po doručení rozsudku účastníkom konania.
(4) Ak súd uložil v rozsudku osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu
povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu, písomné vyhotovenie rozsudku doručí aj tejto
osobe.
(5) Ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak, rozsudok sa vyhotoví a odošle do
30 dní odo dňa jeho vyhlásenia; vo veciach týkajúcich sa maloletých detí sa rozsudok vyhotoví a
odošle do desiatich dní odo dňa jeho vyhlásenia.
 
§ 159
(1) Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.
(2) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním
rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
(3) Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
 
§ 159a
Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o neplatnosti právneho
úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby
nehnuteľnosti je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu
vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností
bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.
 
§ 160
(1) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti
rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v
splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
(2) Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa
podľa rozsudku stanú zročnými.
(3) Ak súd uložil povinnosť vypratať byt, za ktorý treba zabezpečiť bytovú náhradu, nie je
účastník povinný byt vypratať, dokiaľ sa preňho nezabezpečí náhradný byt, prípadne náhradné
ubytovanie tam, kde podľa ustanovení Občianskeho zákonníka náhradné ubytovanie postačí.
 
§ 161
(1) Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie.
(2) Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo
nadobudol právoplatnosť.
(3) Právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú toto vyhlásenie.
 
§ 162
(1) Pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
(2) Predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej
odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.
(3) Na návrh môže súd predbežnú vykonateľnosť rozsudku vysloviť, a to vo výroku rozsudku, ak
by inak účastníkovi hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej ujmy.
 
§ 163
(1) Rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach
možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.
(2) Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení
rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak
sa zmenia pomery.
 
§ 164
Súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé
nesprávnosti. O návrhu na opravu súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. O oprave vydá
opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas,
kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.
 
§ 165
(1) Pokiaľ nemá odôvodnenie rozsudku podklad v zistení skutkového stavu, môže účastník pred
tým, ako rozsudok nadobudne právoplatnosť, navrhnúť, aby odôvodnenie bolo opravené.
(2) Súd prvého stupňa rozhodne o návrhu na opravu do 30 dní od jeho podania. Ak súd prvého
stupňa nevyhovie návrhu, predloží vec do 30 dní od podania návrhu odvolaciemu súdu, ktorý o
oprave rozhodne do 60 dní od predloženia veci.
(3) O oprave dôvodov rozhoduje súd uznesením. Pojednávanie netreba nariaďovať.
 
§ 166
(1) Ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o
predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku navrhnúť
jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.
(2) O návrhu na doplnenie rozsudku súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. Doplnenie urobí
súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie
návrhu účastníka na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne.
(3) Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného
rozsudku.
 
Uznesenie
§ 167
(1) Ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa rozhoduje najmä o
podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na začatie
konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré
sa týkajú vedenia konania.
(2) Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
 
§ 168
(1) Uznesenie vyhlasuje predseda senátu alebo samosudca prítomným účastníkom.
(2) Uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu odvolanie alebo ak to je pre vedenie
konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom ukladá nejaká povinnosť.
 
§ 169
(1) V písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a
veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. Ak súd rozhodol
o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré
viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
(2) Písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto
neodporoval, alebo uznesenia, ktoré sa týka vedenia konania, nemusí obsahovať odôvodnenie.
Uznesenie o prerušení konania, uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a uznesenie,
ktorým súd priznal účastníkovi sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, musí vždy obsahovať
odôvodnenie.
(3) Ak sa uznesenie nedoručuje, stačí v písomnom vyhotovení uviesť výrok a deň vydania.
 
§ 170
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak nedošlo k
vyhláseniu, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhotovené.
(2) Uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania, nie je však súd viazaný.
(3) Uznesenie o prerušení konania sa nepovažuje za uznesenie o vedení konania.
 
§ 171
(1) Lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie
vykonateľné.
(2) Ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len čo bolo
doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené.
(3) Ak je uznesenie podľa zákona alebo podľa rozhodnutia súdu vykonateľné až po právoplatnosti,
plynie lehota na plnenie až od právoplatnosti uznesenia.
(4) Uznesenie, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie podľa § 75a, je vykonateľné vyhlásením;
ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
 
Platobný rozkaz
§ 172
(1) Súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný
rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností
uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia
platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v
tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému
rozkazu sa musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije.
(2) Platobný rozkaz nemožno vydať, ak nie je známy pobyt odporcu alebo ak by sa mal platobný
rozkaz doručiť odporcovi do cudziny.
(3) Ak súd nevydá platobný rozkaz, nariadi pojednávanie.
(4) Platobný rozkaz možno vydať aj na cudziu menu za podmienok ustanovených v § 155 ods. 2.
(5) Platobný rozkaz možno vydať aj v prospech viacerých navrhovateľov alebo aj proti viacerým
odporcom.
(6) Zmenu návrhu na začatie konania (§ 95) alebo čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania
(§ 96) pred vydaním platobného rozkazu súd vybaví tak, že platobný rozkaz vydá v rozsahu,
ktorý vyplýva z navrhovateľom uskutočneného posledného podania pred vydaním platobného
rozkazu a odporcovi (odporcom) spolu s návrhom na začatie konania doručí všetky zmeny a
čiastočné späťvzatia návrhu na začatie konania uskutočnené v čase od začatia konania do vydania
platobného rozkazu. O týchto podaniach pred vydaním platobného rozkazu osobitne
nerozhoduje, ak o návrhu na začatie konania rozhodne platobným rozkazom; v konaní
nasledujúcom po vydaní platobného rozkazu je predmetom konania takto upravený posledný
návrh.
(7) Ak sa v návrhu uplatňuje právo, ktoré je v časti v zjavnom rozpore s právnymi predpismi, súd
so súhlasom navrhovateľa vydá platobný rozkaz len v tej časti, ktorej sa rozpor netýka;
oznámením súhlasu sa predmetom konania stáva iba táto časť návrhu a o zvyšnej časti súd
nerozhoduje. Predmetom konania zostáva tá časť návrhu, o ktorej súd rozhodol platobným
rozkazom aj po jeho vydaní; to platí aj v prípade, ak bol podaný odpor.
(8) Ak navrhovateľ predloží spolu s návrhom na začatie konania návrh platobného rozkazu na
tlačive uverejnenom ministerstvom spravodlivosti na jeho webovom sídle a na vydanie platobného
rozkazu sú splnené zákonom ustanovené podmienky a je zaplatený súdny poplatok, súd vydá
platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok.
(9) Ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je
spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky.
 
§ 173
(1) Platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené.
(2) Ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v
plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý
koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo
veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.
(3) Pred tým, ako súd uznesením zruší platobný rozkaz podľa odseku 2, môže vyzvať
navrhovateľa, aby oznámil miesto pobytu odporcu, ak má o ňom vedomosť, a poučí ho o
následkoch nemožnosti doručenia platobného rozkazu.
(4) Ak sa doručuje platobný rozkaz osobám, ktorým je možné doručovať písomnosti ukladaním na
súde podľa § 49, súd s doručením platobného rozkazu doručuje aj poučenie podľa § 49 ods. 2 až 5.
 
§ 174
(1) Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky
právoplatného rozsudku.
(2) Ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým
platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz
týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Opravným
prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania
rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.
(3) Súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný
a) oneskorene,
b) bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v
platobnom rozkaze,
c) neoprávnenou osobou.
(4) Ak nie sú splnené podmienky na odmietnutie odporu, súd odpor bezodkladne odošle
navrhovateľovi a môže ho vyzvať, aby sa k odporu písomne vyjadril v lehote určenej súdom.
(5) Ak navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť po vydaní platobného rozkazu a v lehote
podľa § 172 ods. 1, platobný rozkaz zruší a konanie zastaví súd, ktorý ho vydal. Rovnako
postupuje súd, ktorý platobný rozkaz vydal, aj pri čiastočnom späťvzatí návrhu v časti, ktorej sa
späťvzatie návrhu týka.
(6) Pri oprave chýb v písaní a počítaní, ako aj iných zrejmých nesprávností v platobnom rozkaze
sa postupuje podľa § 164.
 
§ 174a
Európsky platobný rozkaz
(1) Európsky platobný rozkaz je platobný rozkaz vydaný podľa osobitného predpisu.
(2) Európsky platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je
vylúčené; to neplatí, ak sa európsky platobný rozkaz doručuje zástupcovi odporcu.
(3) Európsky platobný rozkaz sa doručuje do cudziny.
(4) Ustanovenia o platobnom rozkaze sa použijú primerane, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje
inak.
 
§ 174b
Rozkaz na plnenie
(1) Súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať rozkaz na
plnenie, ak sa v návrhu uplatňuje právo na plnenie inej povinnosti než zaplatenie peňažnej sumy,
vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V rozkaze na plnenie súd uloží odporcovi,
aby v lehote určenej súdom nie kratšej ako 15 dní plynúcej od doručenia rozkazu na plnenie splnil
uloženú povinnosť a uhradil trovy konania alebo v lehote 15 dní podal odpor na súde, ktorý
rozkaz na plnenie vydal; odpor proti rozkazu na plnenie sa musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa
nepoužije.
(2) Rozkaz na plnenie je možné vydať aj v prípade, ak ide o právo na plnenie vo veciach
upravených zákonom o rodine alebo ak ide o právo na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo
splátok. Súd uloží, aby odporca splnil splatnú sumu v súdom určenej lehote a v budúcnosti zročné
dávky alebo splátky plnil v určených lehotách.
(3) Rozkaz na plnenie môže vydať iba sudca.
(4) Na rozkaz na plnenie sa primerane použijú ustanovenia § 172 ods. 2, 3, 5 až 7 a 9 a § 173 a 174.
 
§ 175
Zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz
(1) Ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu
pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový
platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní
zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v
ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému
platobnému rozkazu namieta. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí
doručiť do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového platobného
rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vyhovieť, nariadi súd pojednávanie.
(2) Ak navrhovateľ predloží spolu s návrhom na začatie konania návrh zmenkového platobného
rozkazu na tlačive uverejnenom ministerstvom spravodlivosti na jeho webovom sídle a na vydanie
zmenkového platobného rozkazu sú splnené zákonom ustanovené podmienky a je zaplatený
súdny poplatok, súd vydá zmenkový platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od
splnenia týchto podmienok.
(3) Ak odporca nepodá námietky včas alebo ak ich vezme späť, má zmenkový platobný rozkaz
alebo šekový platobný rozkaz účinky právoplatného rozsudku. Neskoro podané námietky,
námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, alebo námietky, ktoré nie sú podané oprávnenou
osobou, súd odmietne.
(4) Ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky
podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz
alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu.
Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez
pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný
rozkaz.
(5) Ak je návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu
vzatý späť celkom po vydaní zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného
rozkazu pred jeho právoplatnosťou, súd, ktorý zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný
rozkaz vydal so súhlasom odporcu, uznesením zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný
rozkaz zruší a konanie zastaví. Rovnako postupuje aj pri čiastočnom späťvzatí návrhu v časti,
ktorej sa späťvzatie návrhu týka.
(6) Ak odporca do vyhlásenia rozsudku podľa odseku 4 vezme späť podané námietky, súd
uznesením rozhodne o pripustení späťvzatia námietok a o náhrade trov konania, ktoré
nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu.
Právoplatnosťou uznesenia o pripustení späťvzatia námietok nadobúda zmenkový platobný
rozkaz alebo šekový platobný rozkaz právoplatnosť.
(7) Ak súd schváli zmier po vydaní zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného
rozkazu, súd súčasne uznesením zruší vydaný zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný
rozkaz.
(8) Pri oprave chýb v písaní a počítaní, ako aj iných zrejmých nesprávností v zmenkovom
platobnom rozkaze alebo šekovom platobnom rozkaze sa postupuje podľa § 164.
(9) Súd postupuje podľa odsekov 1 až 8 aj vtedy, ak navrhovateľ predloží v prvopise oddelene
prevedený záložný list skladiskového záložného listu alebo tovarový záložný list, o ktorých
pravosti niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnené práva.
 
PIATA HLAVA
OSOBITNÉ USTANOVENIA
Konanie o dedičstve
§ 175a
(1) Príslušný orgán štátnej správy poverený vedením matriky oznámi úmrtie vo svojom
matričnom obvode súdu príslušnému na prejednanie dedičstva.
(2) Súd začne konanie aj bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za
mŕtveho. Uznesenie o začatí konania netreba doručiť.
(3) Súd rozhoduje uznesením; uznesenie podľa § 175k ods. 1 a 2, § 175l, 175p, 175q a 175t sa
doručuje do vlastných rúk.
 
§ 175b
Účastníkmi konania sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi,
a ak takých osôb niet, štát. Poručiteľov veriteľ je účastníkom konania v prípade § 175p, v prípade,
keď sa vyporiadava jeho pohľadávka, a pri likvidácii dedičstva. V konaní podľa § 175h ods. 2 je
účastníkom konania iba ten, kto sa postaral o pohreb.
 
§ 175c
Súd bez meškania vykoná vyšetrenie v evidencii závetov uložených u notára v úschove, ktorá je
vedená v Notárskom centrálnom registri závetov, či je v nej evidovaný závet poručiteľa, listina o
vydedení alebo odvolanie týchto úkonov (ďalej len „závet“), a u ktorého notára je uložený.
 
§ 175d
(1) V predbežnom vyšetrení si súd najmä obstará údaje potrebné pre zistenie dedičov a pre zistenie
poručiteľovho majetku a jeho dlhov a či dedičia, ktorým bol poručiteľ zákonným zástupcom,
potrebujú ustanoviť opatrovníka.
(2) Ak poručiteľ zanechal závet, zistí súd jeho stav a obsah; na dožiadanie súdu tak urobí aj notár,
ktorý má závet v úschove.
(3) Ak dôjde k zisteniu stavu a obsahu závetu, založí sa jeho originál, pokiaľ závet nie je spísaný
vo forme notárskej zápisnice, do zbierky vyhlásených závetov vedenej na súde.
 
§ 175e
(1) Ak to vyžaduje všeobecný záujem alebo dôležitý záujem účastníkov, urobí súd aj bez návrhu
neodkladné opatrenia, najmä zabezpečí dedičstvo, zverí veci osobnej potreby manželovi poručiteľa
alebo inému členovi domácnosti, postará sa o predaj vecí, ktoré nemožno uschovať bez
nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov, prípadne ustanoví správcu dedičstva alebo
jeho časti (ďalej len „správca“).
(2) Zabezpečenie dedičstva sa vykoná najmä jeho uložením na súde alebo u uschovávateľa,
zapečatením v poručiteľovom byte alebo na inom vhodnom mieste, zákazom výplaty u dlžníka
poručiteľa alebo súpisom na mieste samom.
(3) Pri predaji hnuteľných vecí postupuje súd primerane podľa ustanovení o výkone rozhodnutia
predajom hnuteľných vecí, ibaže by prikročil k inému spôsobu predaja.
(4) Správcu ustanoví súd najmä z okruhu dedičov alebo z okruhu osôb blízkych poručiteľovi; za
správcu môže byť ustanovený aj notár, pokiaľ v tomto konaní nie je súdnym komisárom. Ak je
predmetom dedenia podnik, ustanoví súd za správcu osobu, ktorá má skúsenosť s vedením
podniku. Za správcu možno ustanoviť iba toho, kto s ustanovením súhlasí.
(5) Neodkladné opatrenia môže vykonať podľa možnosti a potreby ktorýkoľvek súd.
 
§ 175f
(1) Správca robí po dobu konania o dedičstve úkony nevyhnutné na uchovanie majetkových
hodnôt patriacich do dedičstva, a to v rozsahu vymedzenom súdom. Správca je povinný pri
výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu, ktorá vznikla
porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu uloží súd. Ak to súd uloží, predkladá mu
správca priebežné správy o svojej činnosti.
(2) Z dôležitých dôvodov môže súd zbaviť správcu funkcie. Podľa potreby ustanoví nového
správcu. Zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť podľa odseku 1. Správca, ktorý bol
funkcie zbavený, je povinný riadne informovať nového správcu a dať mu k dispozícii všetky
doklady.
(3) Po skončení konania o dedičstve správca predloží dedičom prostredníctvom súdu konečnú
správu o svojej činnosti. Súd potom rozhodne o odmene a náhrade hotových výdavkov správcu,
ktoré platí dedič, ktorý nadobudol dedičstvo, ktoré nie je predlžené; ak je dedičov niekoľko, platia
tieto trovy podľa vzájomného pomeru čistej hodnoty ich dedičských podielov. V ostatných
prípadoch platí tieto trovy štát.
 
§ 175g
Pri obstarávaní úplného podkladu pre rozhodnutie, pri predbežnom vyšetrení, zabezpečení
dedičstva, najmä pri jeho ochrane proti neoprávneným zásahom, pri predaji vecí, zisťovaní
hodnoty poručiteľovho majetku a súpise na mieste samom spolupôsobí na požiadanie súdu
príslušný orgán štátnej správy alebo samosprávy.
 
§ 175h
(1) Ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví.
(2) Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o
pohreb, a konanie zastaví.
(3) Proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 sa nemožno odvolať.
 
§ 175i
(1) Ak konanie nebolo zastavené podľa § 175h, upovedomí súd tých, o ktorých sa možno dôvodne
domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť v lehote
jedného mesiaca odo dňa, keď súd dediča o práve dedičstvo odmietnuť upovedomil; túto lehotu
môže súd z dôležitých dôvodov predĺžiť. Súčasne dedičov poučí o náležitostiach a o účinkoch
odmietnutia dedičstva.
(2) Upovedomenie včítane poučenia doručí súd do vlastných rúk alebo ho dá ústne a v zápisnici
uvedie, že sa tak stalo.
 
§ 175j
Na prejednanie dedičstva nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak súd potvrdí jeho
nadobudnutie jedinému dedičovi, alebo ak dedičstvo pripadne štátu podľa § 462 Občianskeho
zákonníka.
 
§ 175k
(1) Ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské
právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a
koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.
(2) Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd
uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej
pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba
nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.
(3) Ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti;
pri výpočte čistého majetku na ne neprihliada.
 
§ 175l
(1) Ak mal poručiteľ v čase svojej smrti s pozostalým manželom majetok v bezpodielovom
spoluvlastníctve, o ktorého vyporiadaní sa nezačalo konanie na súde, vyporiada sa tento majetok v
konaní o dedičstve podľa osobitného predpisu.
(2) Majetok uvedený v odseku 1 sa môže vyporiadať dohodou medzi pozostalým manželom a
dedičmi uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice. Ak medzi nimi nedôjde k dohode, vyporiada
tento majetok súd príslušný na konanie o dedičstve. Ak rozhodnutie závisí od skutočnosti, ktorá
zostala medzi účastníkmi sporná, postupuje súd podľa § 175k ods. 3.
(3) Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo rozhodnutie súdu o
vyporiadaní majetku podľa odseku 2 obsahuje vymedzenie rozsahu majetku poručiteľa a jeho
dlhov s údajom o cene majetku a určenie, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo patrí
pozostalému manželovi.
(4) Ak sa zistí skôr, než je dedičské konanie právoplatne skončené, ďalší majetok v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, pri jeho vyporiadaní sa postupuje podľa odseku 2.
(5) Podľa predchádzajúcich ustanovení sa postupuje aj v prípade, keď poručiteľ bol v čase smrti
spoluvlastníkom majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré zaniklo inak než
smrťou poručiteľa, ak toto spoluvlastníctvo nebolo ku dňu smrti poručiteľa vyporiadané a o jeho
vyporiadaní sa nezačalo konanie na súde.
 
§ 175m
Súd zistí poručiteľov majetok a jeho dlhy a vykoná súpis aktív a pasív. Tým nie sú dotknuté
ustanovenia § 175k ods. 3 a § 175l ods. 1 druhej vety.
 
§ 175n
Na návrh dedičov vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje
pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, a poučí ich o tom, že dedičia nezodpovedajú veriteľom,
ktorí svoje pohľadávky včas neoznámili, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov
vyčerpaná cena dedičstva, ktoré dedičia nadobudli. Uznesenie súd uverejní vyvesením na úradnej
tabuli súdu.
 
§ 175o
(1) Na podklade zistenia podľa § 175m určí súd všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú
hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa. Za všeobecnú cenu
majetku určí súd sumu zhodne tvrdenú účastníkmi; ak sú tvrdenia rozdielne, vykoná súd na jej
zistenie potrebné dôkazy. Ustanovenie § 136 sa použije primerane.
(2) Ak súd zistí skôr, než je dedičské konanie právoplatne skončené, nové skutočnosti, ktoré
vyžadujú zmenu tohto uznesenia, vykoná potrebnú opravu novým uznesením.
 
§ 175p
(1) Účastníci sa môžu dohodnúť o tom, že predlžené dedičstvo sa prenechá veriteľom na úhradu
dlhov. Táto dohoda podlieha schváleniu súdu, ktorý dohodu schváli, ak neodporuje zákonu; ak
dohodu neschváli, pokračuje v konaní po právoplatnosti rozhodnutia.
(2) Ak sa po právoplatnom skončení konania objaví ďalší majetok, postupuje sa podľa odseku 1.
Ak zostane majetkový prebytok, prejedná ho súd ako dedičstvo.
 
§ 175q
(1) Súd v uznesení o dedičstve
a) potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi alebo
b) potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu, alebo
c) schváli dohodu o vyporiadaní dedičstva alebo dohodu o prenechaní predlženého dedičstva
na úhradu dlhov alebo
d) potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k
dohode, alebo vykoná vyporiadanie18a) medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov
nadobudol, alebo
e) neschváli dohodu o vyporiadaní18a) dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa
dedičských podielov alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z
dedičov nadobudol.
(2) Súčasťou uznesenia podľa odseku 1 môže byť aj uznesenie podľa § 175l a 175o.
 
§ 175r
Dedičia môžu veci patriace do dedičstva počas dedičského konania predať alebo urobiť iné opatrenia
presahujúce rámec obvyklého hospodárenia len s privolením súdu.
 
§ 175s
(1) Prejednanie dedičstva je skončené
a) nadobudnutím právoplatnosti uznesenia vydaného podľa § 175p a 175q, alebo
b) vydaním osvedčenia o dedičstve za podmienok uvedených v § 175zca.
(2) Po skončení prejednania dedičstva súd zruší vykonané zabezpečenie dedičstva, ak k jeho
zrušeniu nedošlo už v priebehu konania o dedičstve; zrušia sa najmä všetky zákazy výplaty
vkladov, poistiek a iných hodnôt, ktoré boli v konaní o dedičstve nariadené alebo podľa zákona
vykonané. Zároveň sa upovedomí ten, u koho sú tieto hodnoty uložené, o tom, komu sa majú
vydať; ak táto osoba nie je známa alebo jej pobyt nie je známy, postupuje sa primerane podľa §
185g.
(3) Lehota podľa § 185g ods. 1 začína plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie skončilo. Ak sa prejednanie dedičstva skončilo vydaním osvedčenia o dedičstve, lehota
podľa § 185g ods. 1 začína plynúť odo dňa, keď osvedčenie o dedičstve nadobudlo účinky
právoplatného uznesenia o dedičstve.
 
§ 175t
(1) Ak je dedičstvo predlžené a ak nedôjde k dohode podľa § 175p, môže súd uznesením nariadiť
likvidáciu dedičstva. Rozhodne o tom aj bez návrhu. Rovnako súd postupuje, ak štát navrhol
likvidáciu dedičstva preto, že veriteľ odmietol prijať na úhradu svojej pohľadávky vec z dedičstva.
(2) O nariadení likvidácie vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje
pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, a upozorní ich, že pohľadávky, ktoré nebudú pri
likvidácii uspokojené, zaniknú. Toto uznesenie vyvesí na úradnej tabuli súdu.
(3) Len čo uznesenie o nariadení likvidácie dedičstva nadobudlo právoplatnosť, nepostupuje sa už
podľa § 175p až 175s.
 
§ 175u
(1) Likvidáciu dedičstva súd vykoná speňažením všetkého poručiteľovho majetku. Súdny komisár
je povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby majetok speňažil za cenu, za ktorú sa
rovnaký alebo porovnateľný majetok za obdobných podmienok obvykle predáva.
(2) Pri speňažovaní majetku súdny komisár koná za účastníkov konania vo vlastnom mene. O
každom speňažovaní majetku súdny komisár informuje účastníkov konania a prihliada na ich
výhodnejšie návrhy na speňažovanie majetku.
(3) O majetku poručiteľa, ktorý sa nepodarilo takto speňažiť, rozhodne súd, že pripadá štátu s
účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa.
 
§ 175v
(1) Súd vykoná rozvrh výťažku speňaženia majetku poručiteľa (ďalej len „výťažok“) medzi
veriteľov.
(2) Z výťažku uhradí súd postupne pohľadávky podľa týchto skupín:
a) náklady poručiteľovej choroby a primerané náklady jeho pohrebu, trovy konania a splatné
výživné,
b) dlžné dane a poplatky,
c) ostatné pohľadávky.
(3) Ak úhrn pohľadávok prevyšuje v prvej skupine výťažok, uhradia sa tieto pohľadávky pomerne.
Obdobne sa postupuje v ďalších skupinách, pričom však v skupine c) sa uhradia pred ostatnými
pohľadávkami pohľadávky zabezpečené obmedzením prevodu nehnuteľností alebo záložnými
právami.
(4) Právoplatným skončením likvidácie zaniknú proti dedičom neuspokojené pohľadávky
veriteľov. Ak však vyjde najavo ďalší poručiteľov majetok, rozdelí ho súd veriteľom do výšky ich
neuspokojených pohľadávok bez zreteľa na tento zánik. Ak zostane majetkový prebytok, prejedná
ho súd ako dedičstvo.
 
§ 175w
Ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho, zruší
súd uznesenie o dedičstve podľa § 175p a 175q.
 
§ 175x
(1) Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, alebo po
vydaní osvedčenia o dedičstve (§ 175zca) nejaký poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na
návrh (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 a 2) vykoná o tomto majetku konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba
dlh poručiteľa, konanie o dedičstve sa nevykoná.
(2) V odôvodnených prípadoch, najmä na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu
územnej samosprávy, môže súd o majetku uvedenom v odseku 1 začať konanie aj bez návrhu.
 
§ 175y
(1) Nezaradenie majetku alebo dlhov do aktív a pasív dedičstva v dôsledku postupu podľa § 175k
ods. 3 nebráni účastníkom konania, aby sa domáhali svojho práva žalobou mimo konania o
dedičstve.
(2) Okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva, nebráni uznesenie súdu tomu, kto nebol
účastníkom konania o dedičstve, z ktorého uznesenie vzišlo, aby sa domáhal svojho práva
žalobou.
 
§ 175z
(1) Ak prejednanie dedičstva nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, vykoná súd
predbežné vyšetrenie a vydá účastníkom na ich žiadosť úradné potvrdenie o výsledku tohto
vyšetrenia.
(2) Ak sa má majetok vydať do cudziny, upovedomí o tom súd tuzemských dedičov a veriteľov
oznámením, ktoré sa vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli súdu; známym účastníkom sa toto
oznámenie doručí.
 
Činnosť notárov v konaní o dedičstve
§ 175za
Notári so sídlom v obvode okresného súdu sú rovnomerne poverovaní úkonmi v konaní o
dedičstve podľa rozvrhu, ktorý na návrh príslušnej notárskej komory vydá predseda krajského
súdu na každý kalendárny rok.
 
§ 175zb
(1) Súd môže odňať vec poverenému notárovi, ak napriek predchádzajúcemu upozorneniu spôsobí
zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Súd potom poverí úkonmi v konaní o dedičstve iného notára
podľa rozvrhu práce.
(2) Odňatie veci podľa odseku 1 nie je súdnym rozhodnutím.
 
§ 175zc
(1) Ak v súlade s osobitným predpisom bude ustanovený zástupca, náhradník alebo bude
vymenovaný nový notár, prevezme veci, v ktorých už súd udelil poverenie.
(2) Ak v súlade s osobitným predpisom bude ustanovený za zástupcu notársky kandidát, považuje
sa na účely tohto zákona po dobu zastupovania za notára. Súd však rozhodne o odmene a
náhrade hotových výdavkov notára, ktorého zástupca zastupuje. Osobitný predpis ustanovuje,
akým spôsobom sa určí podiel zástupcu na odmene notára.
 
§ 175zca
Osvedčenie o dedičstve
(1) Notár poverený súdom (§ 38 ods. 1) vydá so súhlasom účastníkov osvedčenie o dedičstve, ak
a) dedičstvo nadobudol jediný dedič,
b) dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu,
c) dedičia sa vyporiadali medzi sebou dohodou,
d) dedičia uzavreli s veriteľmi poručiteľa dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na
úhradu dlhov.
(2) Osvedčenie o dedičstve obsahuje najmä
a) označenie súdneho komisára,
b) označenie dedičskej veci,
c) označenie účastníkov a ich zástupcov,
d) vyhlásenie dedičov o spôsobe a obsahu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov zaniknutého smrťou poručiteľa,
e) obsah osvedčovanej skutočnosti,
f) ak ide o spoluvlastníkov, výšku ich spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom z
celku,
g) údaj o odmene notára a o jeho hotových výdavkoch,
h) ďalšie údaje, najmä údaje potrebné na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností,
i) podpisy účastníkov a ich vyhlásenie, že súhlasia s obsahom osvedčenia,
j) poučenie o tom, že účastník konania môže do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve
požiadať súd o pokračovanie v konaní o dedičstve podľa § 175l až 175z,
k) miesto a dátum vydania osvedčenia o dedičstve,
l) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.
(3) Pri vydávaní osvedčenia o dedičstve sa postupuje primerane podľa § 175b až 175q. Osvedčenie o
dedičstve vydá notár prítomným účastníkom alebo ich zástupcom.
(4) Účastník môže do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve požiadať súd o pokračovanie v
konaní o dedičstve podľa § 175l až 175z. Ak žiadosť nie je včas podaná, osvedčenie o dedičstve
nadobudne účinky právoplatného uznesenia o dedičstve [§ 175q ods. 1 písm. a) až c), § 175l a
175o]; včas podanou žiadosťou osvedčenie o dedičstve stráca platnosť a súd pokračuje v konaní bez
zreteľa na jeho vydanie.
(5) Účastník sa môže vzdať práva na podanie žiadosti podľa odseku 4. V tomto prípade dňom
vzdania sa práva na podanie žiadosti všetkými účastníkmi nadobudne osvedčenie o dedičstve
účinky právoplatného uznesenia o dedičstve.
(6) Na opravu osvedčenia o dedičstve sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.
(7) Písomnosti, ktoré je potrebné doručiť účastníkom konania, doručuje notár. To neplatí pre
rozhodnutia, ktoré môže vydať iba súd.
 
§ 175zd
(1) Ak sa prejednanie dedičstva neskončilo vydaním osvedčenia o dedičstve, notár pripraví všetky
potrebné podklady na vydanie uznesenia súdu a návrh na uznesenie súdu a vyúčtuje svoju
odmenu a hotové výdavky21). Ak podklady nie sú úplné alebo návrh na uznesenie súdu nie je po
vecnej stránke správny, súd môže vec vrátiť notárovi s pokynom na doplnenie konania alebo na
zmenu návrhu uznesenia; pokynom súdu je notár viazaný.
(2) Notár má právo podať odvolanie proti výroku o odmene a hotových výdavkoch.
Starostlivosť súdu o maloletých
 
§ 176
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa vo veci samej
rozhoduje rozsudkom o výchove a výžive maloletých detí, o styku rodičov s maloletými deťmi, o
styku blízkych osôb s maloletými deťmi, o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských
práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o schválení dôležitých úkonov maloletého
dieťaťa a o podstatných veciach, o ktorých sa rodičia nemôžu dohodnúť. Okrem toho sa rozhoduje
rozsudkom o predĺžení ústavnej starostlivosti a pestúnskej starostlivosti po dosiahnutí plnoletosti
dieťaťa a o zrušení rozhodnutia o takejto náhradnej starostlivosti.
(2) O ostatných veciach vrátane rozhodnutia v konaní o vrátení dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene
premiestnené alebo zadržané, sa rozhoduje uznesením.
(3) Ak zákon neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhodne súd bez
zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania. Vo veciach určenia
mena alebo priezviska maloletého dieťaťa a ustanovenia poručníka maloletému dieťaťu rozhodne
súd do 30 dní odo dňa začatia konania. Konanie možno predĺžiť, len ak z vážnych dôvodov a z
objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy. Súd začne vykonávať úkony na vykonanie
dôkazov bezodkladne po začatí konania.
(4) Ak sú splnené všetky náležitosti návrhu na začatie konania o zverení dieťaťa do starostlivosti
budúceho osvojiteľa, súd rozhodne bez zbytočného odkladu, najneskôr do troch mesiacov od
podania takého návrhu; inak do troch mesiacov odo dňa, keď bol návrh doplnený alebo opravený.
(5) Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých môže súd rozhodnúť rozkazom na plnenie len na
návrh, ak mu v celom rozsahu vyhovie.
(6) Podmienku zapísania do zoznamu žiadateľov podľa osobitného predpisu je potrebné splniť ku
dňu začatia konania o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti a o zverení dieťaťa do
starostlivosti budúceho osvojiteľa.
 
§ 177
(1) Ak nie je príslušný súd známy alebo ak nemôže včas zakročiť, zakročí súd, v obvode ktorého sa
maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu.
(2) Ak sa zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje príslušnosť, môže príslušný súd preniesť
svoju príslušnosť na iný súd, ak je to v záujme maloletého. Ak tento súd nesúhlasí s prenesením
príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd.
 
§ 178
(1) Súd vedie rodičov, poručníkov, prípadne opatrovníkov maloletých k riadnemu plneniu
povinností pri starostlivosti o maloletého. Vybavuje podnety a upozornenia fyzických osôb a
právnických osôb ohľadne výchovy maloletého a robí vhodné opatrenia.
(2) O vhodnosti a účelnosti navrhnutých alebo zamýšľaných opatrení súd spravidla zistí názor
orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, orgánu obce, prípadne aj fyzických osôb
a právnických osôb, ktoré sú oboznámené s pomermi. Ak je to vhodné, vyslúchne o nich aj
maloletého.
 
§ 179
Ak je pre platnosť právneho úkonu, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, potrebné
schválenie súdu, súd ho schváli, ak je to v záujme maloletého.
 
§ 179a
(1) Na návrh osoby, ktorá žiada podľa medzinárodnej zmluvy o vrátenie dieťaťa, ktoré má
obvyklý pobyt v Slovenskej republike a ktoré bolo premiestnené do cudziny alebo je v cudzine
zadržiavané, vydá súd rozhodnutie o tom, že navrhovateľ má rodičovské práva a povinnosti,
podľa ktorých sa zmena bydliska dieťaťa do cudziny nemala uskutočniť bez jeho súhlasu, pričom
tento súhlas neudelil a jeho súhlas nebol nahradený rozhodnutím súdu.
(2) Návrh musí obsahovať vyhlásenie o tom, že navrhovateľ mal v čase premiestnenia alebo
zadržania dieťaťa rodičovské práva a povinnosti, podľa ktorých sa zmena bydliska dieťaťa do
cudziny nemala uskutočniť bez jeho súhlasu a tento súhlas neudelil, pričom jeho súhlas nebol
nahradený rozhodnutím súdu. K návrhu musia byť pripojené všetky rozhodnutia týkajúce sa
úpravy rodičovských práv a povinností k dieťaťu. Ak je to potrebné, súd si môže od navrhovateľa
vyžiadať ďalšie údaje potrebné na vydanie rozhodnutia.
(3) Súd vydá rozhodnutie bez zbytočného odkladu na základe písomných podkladov a na základe
existujúceho právneho stavu bez nariadenia pojednávania. Účastníkom konania je navrhovateľ.
(4) Proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 3 nie je prípustný opravný prostriedok. Zamietnutie
návrhu nebráni podaniu nového návrhu, ak navrhovateľ uvedie nové skutočnosti rozhodujúce
pre posúdenie jeho rodičovských práv a povinností.
 
§ 180
(1) Súdom ustanovený poručník maloletého zloží do rúk samosudcu sľub, že bude riadne a v
najlepšom záujme dieťaťa vykonávať svoje povinnosti a že bude pritom dbať na pokyny súdu. Po
zložení sľubu mu samosudca vydá listinu obsahujúcu poverenie na výchovu, zastupovanie a
spravovanie majetku maloletého dieťaťa a vymedzenie rozsahu práv a povinností vyplývajúcich z
tohto poverenia.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa primerane vzťahuje aj na opatrovníka ustanoveného súdom podľa
osobitného predpisu.
(3) Súd sústavne sleduje spôsob výkonu funkcie poručníka, prípadne opatrovníka, a najmenej
dvakrát do roka ho hodnotí v súčinnosti s obcou a orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately.
(4) Súd dohliada na správu majetku maloletého dieťaťa vykonávanú poručníkom alebo
opatrovníkom; postupuje pri tom podľa osobitného predpisu.
 
§ 180a
Konanie o osvojiteľnosti
(1) Ak súd zistí, že sú splnené predpoklady na osvojenie podľa osobitného predpisu,23) môže začať
aj bez návrhu konanie o osvojiteľnosti.
(2) Účastníkmi konania sú dieťa a jeho rodičia. Maloletý rodič dieťaťa, ktorý dosiahol vek šestnásť
rokov, je účastníkom konania, aj keď nie je zákonným zástupcom dieťaťa. V tomto konaní má
procesnú spôsobilosť. Maloletý rodič dieťaťa, ktorý nedosiahol vek šestnásť rokov, musí byť v
tomto konaní zastúpený svojím zákonným zástupcom.
(3) Rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi konania, ak sú pozbavení rodičovských práv a povinností, ak
boli pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak nie sú schopní posúdiť
dôsledky osvojenia. V týchto prípadoch je účastníkom konania poručník.
(4) Rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi konania ani v prípade, ak dali súhlas na osvojenie dieťaťa
vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.
(5) Súd v konaní môže vypočuť toho, v koho starostlivosti sa dieťa nachádza, alebo štatutárny
orgán zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. Súd v
konaní o osvojiteľnosti skúma i okolnosti na strane dieťaťa vylučujúce splnenie účelu osvojenia.
(6) O osvojiteľnosti rozhodne súd rozsudkom bez zbytočného odkladu, najneskôr do troch
mesiacov odo dňa začatia konania. Túto lehotu možno predĺžiť najviac o tri mesiace, ak
rozhodnutiu súdu bránia vážne dôvody a objektívne príčiny.
 
§ 180b
Súd na návrh rozhodnutie o osvojiteľnosti zruší, ak dôjde k zmene pomerov. Návrh je možné
podať len do času, kým nie je maloleté dieťa odovzdané na základe rozhodnutia súdu do
starostlivosti budúcich osvojiteľov.
 
Konanie o osvojenie
§ 181
(1) Účastníkmi konania sú osvojované dieťa, jeho rodičia, prípadne poručník, osvojiteľ a jeho
manžel.
(2) Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania o osvojení, ak sú pozbavení
rodičovských práv a povinností alebo ak sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom
rozsahu. V týchto prípadoch je účastníkom konania poručník.
(3) Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania ani v prípade, ak na osvojenie nie je
potrebný ich súhlas podľa osobitného predpisu; to platí aj v prípadoch, ak súd právoplatne
rozhodol, že dieťa je osvojiteľné.
(4) Manžel osvojiteľa nie je účastníkom konania, ak na osvojenie nie je potrebný jeho súhlas.
(5) O osvojení rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do jedného roka od podania
návrhu na osvojenie. Konanie možno predĺžiť, len ak z objektívnych príčin nemožno vykonať
dôkazy.
 
§ 182
(1) Osvojované dieťa súd vyslúchne, len ak toto dieťa je schopné pochopiť význam osvojenia a
výsluch nie je v rozpore s jeho záujmom. Ak sa nemá osvojované dieťa vyslúchnuť, nepredvoláva
sa na pojednávanie.
(2) Ostatných účastníkov musí súd vždy vyslúchnuť, a to podľa možnosti osobne.
 
§ 183
(1) Na základe lekárskeho vyšetrenia súd zistí, či sa zdravotný stav osvojovaného dieťaťa i
osvojiteľa neprieči účelu osvojenia. S výsledkami vyšetrenia súd oboznámi účastníkov.
(2) Účastníkov súd poučí o význame osvojenia z hľadiska záujmu spoločnosti i z hľadiska záujmu
osvojovaného dieťaťa, ako aj o tom, aké povinnosti má osvojiteľ.
 
§ 184
V rozsudku, ktorým sa vyslovuje osvojenie, súd uvedie i priezvisko, ktoré bude osvojenec mať.
 
§ 185
Konanie o zrušenie osvojenia môže súd začať na návrh osvojenca alebo osvojiteľa alebo aj bez
návrhu.
 
Konanie o úschovách
§ 185a
(1) Na súde možno zložiť do úschovy peniaze, cenné papiere a iné hnuteľné veci hodiace sa na
úschovu za účelom splnenia záväzku.
(2) Návrh na prijatie do úschovy musí obsahovať vyhlásenie toho, kto peniaze, cenné papiere alebo
iné veci do úschovy skladá (ďalej len „zložiteľ“), že záväzok, ktorého predmetom sú hodnoty
skladané do úschovy, nemožno splniť, pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo že
zložiteľ má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo že zložiteľ veriteľa nepozná.
(3) Súd rozhoduje bez pojednávania uznesením, ktoré doručí účastníkom do vlastných rúk.
§ 185b
Účastníkom konania je zložiteľ a po prijatí úschovy aj ten, pre koho sú peniaze, cenné papiere
alebo iné veci určené (ďalej len „príjemca“). Po právoplatnosti uznesenia o prijatí do úschovy je
účastníkom konania aj ten, kto uplatňuje právo na predmet úschovy.
 
§ 185c
Ak si úschova vyžiada trovy, uloží súd zložiteľovi, aby zložil primeraný preddavok na trovy. Ak
sa preddavok v určenej lehote nezaplatí, súd návrh na prijatie úschovy zamietne; súd takisto
zamietne návrh na prijatie úschovy, ak sa vec nehodí na úschovu vôbec alebo ak sa nenájde
vhodný spôsob úschovy.
 
§ 185d
(1) Predmet úschovy vydá súd príjemcovi na jeho žiadosť. Ak k zloženiu došlo preto, že niekto iný
než príjemca uplatňuje právo na vydanie predmetu úschovy alebo že niekto iný, koho súhlas je
potrebný, nesúhlasí s vydaním predmetu úschovy príjemcovi, je na vydanie predmetu úschovy
potrebný súhlas všetkých účastníkov konania a osoby, pre ktorej nesúhlas s plnením došlo k
zloženiu do úschovy. Súhlas zložiteľa je však potrebný len vtedy, ak bolo plnenie zložené pre
neznámeho veriteľa.
(2) Zložiteľovi vydá súd predmet úschovy na jeho žiadosť,
a) ak príjemca prejaví s týmto postupom súhlas, alebo
b) ak vyhlási príjemca súdu, že predmet úschovy neprijíma, alebo
c) ak sa príjemca nevyjadrí v lehote určenej súdom, hoci bol na také následky upozornený.
(3) Inej osobe, než ktorá je uvedená v odsekoch 1 a 2, žiadajúcej o vydanie predmetu úschovy, ho
vydá súd len so súhlasom zložiteľa a príjemcu.
 
§ 185e
Ak bol súhlas s vydaním predmetu úschovy odopretý, možno ho nahradiť právoplatným
rozhodnutím súdu, ktorým bolo rozhodnuté, že ten, kto vydaniu odporoval, je povinný súhlasiť s
vydaním predmetu úschovy žiadateľovi.
 
§ 185f
Ak súd prijíma do úschovy veci v prípadoch ustanovených osobitnými zákonnými predpismi,
spravuje sa ustanoveniami príslušného predpisu, a ak ich niet, ustanoveniami § 185a až 185h, a to
primerane podľa povahy úschovy a jej účelu.
 
§ 185g
(1) Ak uplynula lehota troch rokov od právoplatnosti uznesenia o prijatí do úschovy, prípadne
odo dňa, keď predmet úschovy mal byť podľa návrhu vydaný zložiteľovi, rozhodne súd, že
predmet úschovy pripadne štátu, ak sa oň nikto neprihlási do troch rokov odo dňa vyhlásenia
tohto uznesenia. Toto uznesenie súd vyvesí na úradnej tabuli súdu.
(2) Ak po vydaní rozhodnutia v lehote podľa odseku 1 dôjde žiadosť o vydanie predmetu úschovy,
postupuje súd podľa § 185d.
(3) Uplynutím lehoty uvedenej v uznesení podľa odseku 1, ak sa v tejto lehote žiadosť o vydanie
predmetu úschovy nepodala, pripadne predmet úschovy štátu. Uplynutím tejto lehoty nadobudne
štát predmet úschovy aj vtedy, ak sa podanej žiadosti právoplatným uznesením nevyhovelo.
 
§ 185h
Ak predmet úschovy pripadne štátu, zaniknú práva účastníkov i iných osôb k predmetu úschovy.
 
Konanie o umorenie listín
§ 185i
(1) Umoriť možno stratenú alebo zničenú listinu, ktorú treba predložiť na uplatnenie práva.
(2) V konaní pred súdom nemožno umoriť také listiny, ktoré podľa zákona je oprávnená umoriť
právnická osoba, ktorá ich vystavila.
(3) Umoreniu nepodliehajú peniaze, lotériové žreby, tikety, lístky a známky denného obehu
(vstupenky, cestovné lístky a pod.), kupóny a talóny cenných papierov, listiny, s ktorými je
spojené právo uhrádzať určitej právnickej osobe v tuzemsku cenu tovaru a služieb, ako aj listiny,
na ktorých podklade možno uplatniť len nárok na vedľajšie plnenie.
 
§ 185j
(1) Návrh na umorenie listiny môže podať každý, kto má na jej umorení právny záujem.
(2) Súd rozhoduje bez pojednávania uznesením, ktoré doručí do vlastných rúk.
 
§ 185k
Účastníkmi konania sú navrhovateľ, ten, kto je podľa listiny povinný plniť, ten, kto má listinu v
držbe, a ten, kto podal námietky podľa § 185m ods. 2.
 
§ 185l
(1) V návrhu na umorenie listiny treba uviesť skutočnosti, z ktorých vyplýva, že z listiny alebo na
jej základe možno uplatniť nejaké právo. K návrhu treba predložiť odpis listiny alebo označiť
listinu, jej vystaviteľa, prípadne aj iné osoby podľa listiny zaviazané, ako aj také údaje, ktoré
listinu odlišujú od iných listín toho istého druhu.
(2) Ak je v listine uvedená určitá suma, treba uviesť i tento údaj.
 
§ 185m
(1) Ak súd zistí, že listina, ktorej umorenie bolo navrhnuté, nebola vystavená alebo že nie je
stratená ani zničená, návrh zamietne.
(2) Inak súd vydá rozhodnutie obsahujúce výzvu, aby sa ten, kto má listinu, prihlásil do jedného
roka od vydania uznesenia na súde, ktorý uznesenie vydal, a podľa možností predložil listinu
alebo aby podal proti návrhu námietky. Toto uznesenie sa vyvesí na úradnej tabuli súdu.
(3) Ak sa umoruje zmenka alebo šek, určí súd v uznesení podľa odseku 2 lehotu dvoch mesiacov a
súčasne zakáže, aby sa podľa umorovaných listín platilo.
(4) Lehota podľa odseku 3 sa počíta, ak umorovaná listina nie je ešte splatná, od prvého dňa jej
splatnosti. Ak je umorovaná listina už splatná, počíta sa táto lehota odo dňa vyvesenia uznesenia.
 
§ 185n
Ak ide o listinu na doručiteľa, s výnimkou poistiek na doručiteľa, skončí sa lehota podľa § 185m až
za jeden rok po splatnosti pohľadávky z listiny.
 
§ 185o
(1) Od začatia konania až do jeho právoplatného skončenia neplynie proti navrhovateľovi
premlčacia doba, lehota pre zánik práva ani lehota určená na výplatu peňažnej sumy podľa
umorovanej listiny.
(2) Ten, komu bolo uznesenie doručené alebo kto sa o ňom mohol pri náležitej starostlivosti
dozvedieť, nesmie pod následkami neplatnosti nakladať s právami z umorovanej listiny, robiť
výplaty alebo iné plnenia podľa nej, previesť ju alebo vykonať na nej zmeny. Ten, kto je podľa
listiny zaviazaný, je povinný zadržať predloženú listinu a oznámiť súdu, kto ju predložil.
 
§ 185p
Ak sa začalo umorovacie konanie o zmenke alebo šeku, je navrhovateľ, ktorý sa preukáže
uznesením, oprávnený žiadať zaplatenie zmenky alebo šeku, ak dá primeranú zábezpeku, dokiaľ
zmenka alebo šek nie sú vyhlásené za umorené. Ak túto zábezpeku nedá, môže žalobou požadovať,
aby dlžná suma bola zložená do úschovy súdu.
 
§ 185q
Súd preskúma prihlášku toho, kto má listinu, a zistí jeho námietky. Ak zistí, že listina nie je
stratená alebo zničená, návrh zamietne.
 
§ 185r
(1) Ak uplynula lehota podľa § 185m ods. 2 alebo 3 a ak nedôjde k zamietnutiu návrhu, vyhlási
súd na ďalší návrh listinu za umorenú.
(2) Ak ďalší návrh podľa odseku 1 nie je podaný do jedného mesiaca od uplynutia lehoty uvedenej
v § 185m ods. 2 alebo 3, súd konanie zastaví. Na tento následok treba navrhovateľa upozorniť v
uznesení podľa § 185m ods. 2 alebo 3.
 
§ 185s
Uznesenie o umorení listiny nahrádza umorenú listinu, dokiaľ ten, kto je podľa listiny zaviazaný,
nevydá za ňu oprávnenému náhradnú listinu.
 
Konanie o spôsobilosti na právne úkony
§ 186
(1) Návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony (pozbavenie, obmedzenie alebo
vrátenie spôsobilosti na právne úkony) môže podať aj zdravotnícke zariadenie, ktoré je v takom
prípade účastníkom konania.
(2) Ak nepodal návrh na začatie konania štátny orgán alebo zdravotnícke zariadenie, môže súd
uložiť navrhovateľovi, aby do primeranej lehoty predložil lekárske vysvedčenie o duševnom stave
vyšetrovaného; ak sa v tejto lehote nepredložilo lekárske vysvedčenie, súd zastaví konanie.
(3) Návrh na vrátenie spôsobilosti na právne úkony môže podať i ten, kto bol pozbavený
spôsobilosti na právne úkony. Ak však súd jeho návrh zamietol a ak nemožno očakávať zlepšenie
jeho stavu, môže súd rozhodnúť, že mu toto právo po primeraný čas, najdlhšie však po dobu
jedného roka, nepatrí.
 
§ 187
(1) Tomu, o ktorého spôsobilosti na právne úkony ide, ustanoví súd opatrovníka pre konanie.
(2) Od výsluchu vyšetrovaného môže súd upustiť, ak nemožno tento výsluch vykonať vôbec alebo
bez ujmy na zdravotnom stave vyšetrovaného.
(3) O zdravotnom stave vyšetrovaného súd vyslúchne vždy znalca. Na návrh znalca môže súd
nariadiť, aby vyšetrovaný bol po čas najviac troch mesiacov vyšetrovaný v zdravotníckom
zariadení, ak je to nevyhnutne potrebné na vyšetrenie zdravotného stavu.
 
§ 188
(1) Ak sú síce podmienky pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony pre nadmerné užívanie
alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov, ale ak možno očakávať, že sa stav
vyšetrovaného zlepší, môže súd prerušiť konanie na čas, ktorý zároveň určí; pritom môže
rozhodnúť, že vyšetrovaný je povinný podrobiť sa potrebnému liečeniu.
(2) Pred uplynutím určeného času pokračuje súd v konaní len vtedy, ak sa ukáže, že nedochádza k
zlepšeniu.
 
§ 189
Súd môže rozhodnúť, že upustí od doručenia rozhodnutia o spôsobilosti na právne úkony, ak by
doručenie mohlo na adresáta pre jeho duševnú poruchu pôsobiť nepriaznivo alebo ak adresát nie je
schopný význam rozhodnutia pochopiť.
 
§ 189a
(1) V rozhodnutí o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony súd určí opatrovníka
podľa § 192 tomu, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na
právne úkony bola obmedzená.
(2) Súd zabezpečí uloženie rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne
úkony v Notárskom centrálnom registri listín podľa osobitného predpisu. Uloženie cudzieho
rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony zabezpečí súd, ktorý
rozhodol o uznaní cudzieho rozhodnutia. Ak cudzie rozhodnutie podľa medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, nevyžaduje uznanie osobitným výrokom, zabezpečí jeho
uloženie na podnet opatrovníka osoby, ktorej sa rozhodnutie týka, súd, v obvode ktorého má
alebo naposledy mala bydlisko táto osoba.
 
§ 190
Vydaný rozsudok súd zruší, ak sa neskôr ukáže, že pre pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony neboli podmienky.
 
§ 191
(1) Trovy konania platí štát. Ak to možno spravodlivo žiadať, prizná súd štátu ich náhradu proti
tomu, o ktorého spôsobilosť na právne úkony v konaní šlo.
(2) Ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony, je povinný nahradiť ujmy, ktoré vyšetrovanému, jeho zástupcovi a štátu konaním
vznikli.
Konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti
 
§ 191a
(1) Ústav vykonávajúci zdravotnícku starostlivosť (ďalej len „ústav“), v ktorom sú umiestňované
osoby z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, je povinný oznámiť do 24 hodín súdu, v
ktorého obvode ústav je, prevzatie každého, kto v ňom bol umiestnený bez svojho písomného
súhlasu (ďalej len „chorý“).
(2) Ak je osoba, ktorá bola prijatá do zdravotníckej starostlivosti so svojím písomným súhlasom,
obmedzená vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom až v priebehu liečenia, je ústav
povinný urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín po tom, čo k takému obmedzeniu došlo.
 
§ 191b
(1) O každom, o ktorom je ústav povinný urobiť oznámenie podľa § 191a, začne súd, v ktorého
obvode je ústav, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do ústavu, ibaže prevzatie a držanie
nariadil súd v inom konaní.
(2) Ak ten, koho ústav prevzal, nemá iného zástupcu, ustanoví mu súd pre toto konanie
opatrovníka.
(3) Súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu (§ 191a ods. 1 a 2) došlo zo
zákonných dôvodov, vyslúchne chorého a ošetrujúceho lekára. Pojednávanie spravidla nie je
potrebné nariaďovať.
(4) Do piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa § 191a, súd uznesením rozhodne, či k
prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov (§ 191a ods. 1).
 
§ 191c
(1) Uznesenie podľa § 191b ods. 4 sa doručí umiestnenému, ibaže podľa vyjadrenia ošetrujúceho
lekára nie je schopný chápať obsah takého rozhodnutia, ďalej jeho zástupcovi (opatrovníkovi) a
ústavu. Umiestnenému a ústavu sa uznesenie doručí do 24 hodín od rozhodnutia, najneskôr však
v lehote piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa § 191a. Ak sa rozhodnutie
umiestnenému nedoručuje, musí byť v ustanovenej lehote doručené jeho zástupcovi
(opatrovníkovi).
(2) Odvolanie proti tomuto uzneseniu nemá odkladný účinok. Odvolať sa môže aj ústav, ak bolo
vyslovené, že prevzatie sa nestalo v súlade zo zákonnými dôvodmi.
(3) Ústav môže umiestneného prepustiť, aj keď súd vyslovil, že k prevzatiu došlo v súlade so
zákonnými dôvodmi.
 
§ 191d
(1) Ak súd vyslovil, že prevzatie bolo v súlade so zákonnými dôvodmi a umiestnený je obmedzený
alebo vylúčený zo styku s vonkajším svetom, pokračuje súd v konaní o vyslovenie prípustnosti
jeho ďalšieho držania v ústave.
(2) Na zistenie zdravotného stavu umiestneného súd ustanoví znalca. Úlohou znalca je vyjadrenie
o tom, či ďalšie držanie umiestneného v ústave pri obmedzení alebo vylúčení styku s vonkajším
svetom je alebo nie je potrebné. Za znalca nemôže byť ustanovený lekár, ktorý pracuje v ústave, v
ktorom je umiestnený držaný.
(3) Súd nariadi pojednávanie, na ktoré prizve umiestneného (pokiaľ podľa vyjadrenia ošetrujúceho
lekára alebo písomného znaleckého posudku je umiestnený schopný vnímať priebeh a význam
pojednávania) a jeho zástupcu (opatrovníka). Na pojednávaní vyslúchne znalca, podľa okolností
ošetrujúceho lekára, umiestneného a vykoná prípadne ďalšie vhodné dôkazy.
(4) V rozsudku, ktorý musí byť vyhlásený do troch mesiacov od výroku o prípustnosti prevzatia
do ústavu, rozhodne súd, či ďalšie držanie je prípustné a na akú dobu. Ustanovenia § 191c ods. 2 a
3 platia tu obdobne.
 
§ 191e
(1) Účinnosť rozsudku podľa § 191d ods. 4 zanikne uplynutím doby jedného roka odo dňa jeho
vyhlásenia, ak v ňom nebola určená kratšia lehota. Ak sa má držanie v ústave predĺžiť nad túto
dobu, treba vykonať nové vyšetrenie a súd musí o povolení ďalšieho držania znova rozhodnúť.
Ustanovenia § 191c ods. 2 a 3 tu platia obdobne.
(2) Rozsudok podľa odseku 1 nebráni tomu, aby ústav prepustil osobu držanú v ústave pred
uplynutím doby uvedenej v odseku 1, ani tomu, aby opatrovnícky súd urobil iné opatrenie.
 
§ 191f
Osoba držaná v ústave, ak je spôsobilá na právne úkony, jej zástupca (opatrovník) a osoby jej
blízke môžu ešte pred uplynutím doby, do ktorej je držanie prípustné, žiadať o nové vyšetrenie a
rozhodnutie o prepustení, ak je odôvodnená domnienka, že ďalšie držanie v ústave nie je dôvodné.
Ak súd zamietne návrh na prepustenie, môže rozhodnúť, že nebude konať ďalšie vyšetrovanie pred
uplynutím doby, po ktorú bolo držanie v ústave povolené.
 
§ 191g
Trovy konania platí štát. Neplatí však trovy právneho zastúpenia, s výnimkou prípadov
uvedených v § 30 ods. 2 tohto zákona.
 
 
Opatrovnícke konanie
§ 192
(1) Súd je povinný postarať sa o to, aby bol ustanovený opatrovník osobám, ktoré ho podľa
zákona musia mať.
(2) V uznesení, ktorým súd ustanovuje opatrovníka, uvedie i rozsah opatrovníckych práv a
povinností.
 
§ 193
Ustanovenia § 176 až 180 platia obdobne.
 
Konanie o povolenie uzavrieť manželstvo
§ 194
(1) O povolení uzavrieť manželstvo rozhoduje súd na návrh, na ktorý je oprávnený ten, kto hodlá
uzavrieť manželstvo.
(2) Ten, kto hodlá uzavrieť manželstvo, a jeho zákonní zástupcovia sú účastníkmi konania. Pred
rozhodnutím treba vyslúchnuť toho, kto hodlá uzavrieť manželstvo, v neprítomnosti iných osôb o
tom, či skutočne chce vstúpiť do manželstva, a vyslúchnuť i toho, s kým sa má manželstvo
uzavrieť.
(3) Rozsudok, ktorým sa povoľuje uzavrieť manželstvo, musí obsahovať i presné označenie toho, s
kým sa má manželstvo uzavrieť.
Konanie o vyhlásenie za mŕtveho
 
§ 195
(1) Návrh môže podať, kto má na veci právny záujem.
(2) Ak súd uzná, že podľa údajov návrhu tu sú podmienky pre vyhlásenie nezvestného za
mŕtveho, ustanoví nezvestnému opatrovníka.
 
§ 196
(1) Súd vyhláškou alebo iným vhodným spôsobom vyzve nezvestného, aby sa do jedného roka
prihlásil, a každého, kto o ňom vie, aby o ňom podal v tej istej lehote zprávu súdu alebo
opatrovníkovi, prípadne zástupcovi nezvestného, uvedenému vo vyhláške. Zároveň súd vykoná
všetky potrebné vyšetrenia o nezvestnom.
(2) Vo vyhláške súd uvedie podstatné okolnosti prípadu a oznámi, že po uplynutí lehoty uvedenej
vo vyhláške rozhodne o vyhlásení za mŕtveho, ak sa nezvestný neprihlási alebo ak nedôjde správa
o tom, že je nažive. Lehotu určí súd na jeden rok od uverejnenia vyhlášky. Vo vyhláške treba
uviesť deň, kedy sa lehota končí.
 
§ 197
Ak súd zistí počas konania, že nie sú splnené podmienky vyhlásenia za mŕtveho, zastaví konanie.
 
§ 198
Po uplynutí lehoty určenej vo vyhláške vydá súd rozsudok o vyhlásení za mŕtveho. Uvedie v ňom
deň, ktorý platí za deň smrti nezvestného, prípadne deň, ktorý nezvestný neprežil.
 
§ 199
(1) Ak súd zistí, že ten, kto bol vyhlásený za mŕtveho, je nažive alebo žil v deň, od ktorého dosiaľ
neuplynul čas primeraný na to, aby nezvestný mohol byť vyhlásený za mŕtveho, zruší svoje
rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho.
(2) Na návrh účastníka súd opraví deň, ktorý je uvedený v jeho rozhodnutí ako deň smrti, ak
dodatočne zistí, že ten, kto bol vyhlásený za mŕtveho, zomrel iného dňa alebo sa toho dňa
nemohol dožiť, alebo ho prežil. Súd tak môže urobiť aj bez návrhu.
 
§ 200
Ak je isté, že občan zomrel, ale jeho smrť nemožno preukázať ustanoveným spôsobom, súd vydá
rozhodnutie, ktorým vyhlási občana za mŕtveho.
 
Konanie vo veciach obchodného registra a rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu
§ 200a
(1) Konanie vo veciach obchodného registra je konanie, ktorým sa má dosiahnuť zhoda medzi
zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom inak ako na základe návrhu na zápis, zmenu
zápisu alebo výmaz údajov podľa osobitného zákona.
(2) Konanie vo veciach obchodného registra môže registrový súd začať aj bez návrhu.
(3) Ak sa konanie vo veciach obchodného registra začína na návrh, tento návrh musí byť
doložený listinami preukazujúcimi skutočnosti, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať.
Podanie, ktoré nemá náležitosti návrhu, sa považuje za podnet na začatie konania bez návrhu.
(4) Súdy a iné orgány vždy upozornia registrový súd na nezhodu medzi skutočným právnym
stavom a stavom zápisov v obchodnom registri, ak táto skutočnosť pri ich činnosti vyjde najavo.
(5) Ak registrový súd vydá uznesenie o začatí konania podľa odseku 2, doručí ho zapísanej osobe a
postupuje podľa § 120 ods. 2, okrem prípadov, ak je obsahom podnetu podľa odseku 3 oprava chýb
v písaní a počítaní alebo iných zrejmých nesprávností. O veci nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie. Vo veci samej rozhoduje registrový súd uznesením, na ktorého základe vykoná
zápis.
 
§ 200aa
Osobitné ustanovenia pre elektronické podanie vo veciach obchodného registra
(1) Návrh na konanie vo veciach obchodného registra alebo podnet na začatie konania bez návrhu
možno podať elektronickými prostriedkami. Návrh alebo podnet musia byť podané v elektronickej
podobe tlačiva, ktorá sa pre elektronické podanie zverejní na internetovej stránke ústredného
portálu verejnej správy, a podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby oprávnenej
podať návrh alebo podnet, inak na ne registrový súd neprihliada.
(2) Ak bol návrh alebo podnet podaný v listinnej podobe a sú doložené listinami podľa § 200a ods.
3, tieto listiny musia mať listinnú podobu. Ak bol návrh alebo podnet podaný elektronickými
prostriedkami, prikladané listiny možno podať v listinnej podobe alebo elektronickými
prostriedkami v elektronickej podobe. Pri podávaní listín sa primerane použijú ustanovenia
osobitného predpisu. Listinná podoba prikladaných listín prevádzaná do elektronickej podoby
na účely jej podania v elektronickej podobe musí mať formu ustanovenú osobitným zákonom.
Elektronická podoba listiny, ktorá bola vytvorená prevedením z listinnej podoby, sa podpisuje
zaručeným elektronickým podpisom osoby oprávnenej na podanie návrhu alebo podnetu.
(3) Ak sa návrh alebo podnet podáva elektronickými prostriedkami, tie listiny, ktoré sa k nemu
dokladajú v elektronickej podobe, musia byť podané spolu s návrhom alebo podnetom, inak na ne
registrový súd neprihliada. Ak bol návrh alebo podnet podaný elektronickými prostriedkami a
dokladajú sa k nemu listiny v listinnej podobe, musia byť všetky listiny, ktoré sa dokladajú v
listinnej podobe, doručené na registrový súd súčasne, inak na ne registrový súd neprihliada.
(4) Ak sa návrh alebo podnet podáva elektronickými prostriedkami a prikladajú sa k nim listiny v
listinnej podobe, musí v nich byť uvedené, ktoré listiny sa podávajú v listinnej podobe a ktoré v
elektronickej podobe. Účinky doručenia návrhu alebo podnetu v tomto prípade nastávajú, ak bola
na registrový súd doručená listina alebo listiny, ktoré sa majú podať v listinnej podobe. Lehota na
doručenie listiny alebo listín, ktoré sa majú podať v listinnej podobe, je 15 dní odo dňa podania
návrhu alebo podnetu elektronickými prostriedkami.
 
§ 200b
(1) Navrhovateľ môže podať písomne námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu podľa
osobitného zákona do 15 dní odo dňa vydania alebo doručenia oznámenia o odmietnutí
vykonania zápisu na registrovom súde, ktorý vykonanie zápisu odmietol. Späťvzatie námietok sa
nepripúšťa. V námietkach môže najmä doplniť chýbajúce údaje, opraviť nesprávne údaje a
odstrániť nedostatky, pre ktoré bolo vykonanie zápisu odmietnuté.
(2) O námietkach rozhoduje registrový súd v lehote desiatich pracovných dní od ich doručenia
okrem prípadov uvedených v odseku 5. Odmietnutie vykonania zápisu preskúma len z hľadiska
splnenia podmienok podľa osobitného zákona.
(3) Ak sudca námietkam vyhovie, vykoná zápis. Ak návrh na zápis obsahuje deň, ku ktorému má
byť navrhovaný údaj zapísaný, sudca zapíše navrhovaný údaj k tomuto dňu. Ak sudca vykonáva
zápis neskôr alebo ak návrh na zápis neobsahuje deň, ku ktorému má byť navrhovaný údaj
zapísaný, sudca zapíše navrhovaný údaj ku dňu nasledujúcemu po dni vykonania zápisu.
(4) O vykonaní zápisu registrový súd vydá potvrdenie, ktoré bez zbytočného odkladu odošle
navrhovateľovi. V potvrdení uvedie obsah vykonaného zápisu. Po zápise vydá registrový súd
výpis z obchodného registra, ktorý bez zbytočného odkladu odošle navrhovateľovi. Námietky
proti vykonaniu zápisu sudcom nie sú prípustné.
(5) Vyšší súdny úradník vykoná zápis v prípade, ak navrhovateľ podal námietky a súčasne splnil
všetky podmienky na vykonanie zápisu podľa osobitného zákona.
(6) Po preskúmaní námietok môže sudca námietky zamietnuť. O zamietnutí námietok sudca
rozhoduje uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
 
§ 200ba
Osobitné ustanovenia pre elektronické podanie námietok proti odmietnutiu vykonania zápisu
(1) Námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu možno podať elektronickými prostriedkami.
Námietky musia byť podané v elektronickej podobe tlačiva, ktorá sa pre elektronické podanie
zverejní na internetovej stránke ústredného portálu verejnej správy, a podpísané zaručeným
elektronickým podpisom navrhovateľa, inak na ne registrový súd neprihliada.
(2) Ak boli námietky podané v listinnej podobe a ich súčasťou je podanie nového návrhu na zápis
alebo iných listín, tento návrh a listiny musia mať listinnú podobu. Ak boli námietky podané
elektronickými prostriedkami, prikladané listiny možno podať v listinnej podobe alebo
elektronickými prostriedkami v elektronickej podobe. Pri podávaní listín sa primerane použijú
ustanovenia osobitného predpisu. Listinná podoba prikladaných listín prevádzaná do
elektronickej podoby na účely jej podania v elektronickej podobe musí mať formu ustanovenú
osobitným zákonom. Elektronická podoba listiny, ktorá bola vytvorená prevedením z listinnej
podoby, sa podpisuje zaručeným elektronickým podpisom osoby oprávnenej na podanie návrhu.
(3) Ak sa námietky podávajú elektronickými prostriedkami, tie listiny, ktoré sa k nim dokladajú v
elektronickej podobe, musia byť podané spolu s námietkami, inak na ne registrový súd neprihliada.
Ak boli námietky podané elektronickými prostriedkami a dokladajú sa k nim listiny v listinnej
podobe, musia byť všetky listiny, ktoré sa dokladajú v listinnej podobe, doručené na registrový
súd súčasne, inak na ne registrový súd neprihliada.
(4) Ak sa námietky podávajú elektronickými prostriedkami a ich súčasťou sú listiny v listinnej
podobe, musí byť v námietkach uvedené, ktoré listiny sa podávajú v listinnej podobe a ktoré v
elektronickej podobe. V lehote podľa § 200b ods. 1 musí byť na registrový súd doručená listina
alebo listiny, ktoré sa majú podať v listinnej podobe.
(5) V prípade podľa odseku 4 lehota podľa § 200b ods. 2 plynie odo dňa doručenia listiny, ktorá sa
mala podať v listinnej podobe.
 
§ 200c
(1) Na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti
odmietnutiu vykonania zápisu je príslušný registrový súd.
(2) Na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti
odmietnutiu vykonania zápisu je príslušný registrový súd, v ktorého obvode má osoba, ktorá sa
zapisuje do obchodného registra, sídlo. Ak osoba, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, nemá
sídlo, je príslušný registrový súd podľa miesta podnikania; ak nemá ani miesto podnikania, je
príslušný registrový súd podľa miesta bydliska tejto osoby.
(3) Ak ide o odštepný závod alebo inú organizačnú zložku podniku, je na konanie vo veciach
obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu
príslušný registrový súd, v ktorého registri je podľa sídla, prípadne miesta podnikania alebo
bydliska podnikateľ zapísaný, a registrový súd, v ktorého obvode je odštepný závod alebo iná
organizačná zložka podniku umiestnená, ak je umiestnená v obvode iného registrového súdu.
(4) Ak ide o zahraničnú osobu, je na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o
námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu príslušný registrový súd, v ktorého obvode je
umiestnený podnik zahraničnej osoby alebo jeho organizačná zložka, ak medzinárodná zmluva
uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorou je Slovenská republika viazaná,
neustanovuje inak.
 
§ 200e
Konanie o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev
(1) Registrový súd, v ktorého obvode je právnická osoba zapísaná, je príslušný na konanie
a) o zrušení obchodnej spoločnosti, zrušení družstva a nariadení ich likvidácie,
b) o vymenovaní likvidátora, jeho odvolaní alebo nahradení inou osobou, ako aj na
rozhodovanie o odmene likvidátora,
c) o návrhu na vyhlásenie uznesenia členskej schôdze družstva o rozdelení likvidačného
zostatku za neplatné,
d) o neplatnosti obchodnej spoločnosti,
e) o vymenovaní nezávislého experta na posúdenie návrhu zmluvy o splynutí, zmluvy o
zlúčení alebo projektu rozdelenia obchodnej spoločnosti podľa osobitného zákona,
f) o poverení zvolať valné zhromaždenie podľa osobitného zákona.
(2) Konanie podľa odseku 1 písm. a) a b) možno začať aj bez návrhu.
(3) Vo veciach podľa odseku 1 písm. a) až c) a e) nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.
Registrový súd rozhoduje uznesením.
(4) V konaní, v ktorom sa pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti alebo družstva
zverejňuje oznámenie podľa osobitného predpisu, registrový súd konanie preruší, ak
a) prebieha v spoločnosti alebo družstve daňová kontrola,
b) prebieha voči spoločnosti alebo družstvu určenie dane podľa pomôcok,
c) prebieha voči spoločnosti alebo družstvu vyrubovacie konanie,
d) prebieha konanie podľa osobitného zákona,
e) prebieha konanie podľa piatej časti druhej hlavy tohto zákona v súvislosti s rozhodnutiami
a postupmi správnych orgánov v konaniach podľa písmena c), alebo
f) prebieha konanie o nároku,
g) to navrhne ten, kto osvedčí, že spoločnosť alebo družstvo má voči nemu záväzok.
(5) Súd konanie podľa odseku 4 písm. a) až f) preruší, len ak to v lehote, do uplynutia ktorej
nemožno vydať rozhodnutie o zrušení spoločnosti alebo družstva, navrhne orgán štátnej správy v
oblasti daní, poplatkov a colníctva podľa osobitného zákona30f) a osvedčí, že nastal niektorý z
dôvodov na prerušenie podľa odseku 4 písm. a) až e) alebo ten, kto osvedčí, že nastal dôvod na
prerušenie podľa odseku 4 písm. f), pričom uplatňuje právo odporovať právnemu úkonu
spoločnosti alebo družstva alebo sa domáha neplatnosti prevodu majetku spoločnosti alebo
družstva alebo vyslovenia neplatnosti právneho úkonu, ktorý sa týka majetku, ktorý patrí alebo
patril spoločnosti alebo družstvu. Navrhnúť prerušenie konania z dôvodu podľa odseku 4 písm. g)
možno len v lehote podľa prvej vety.
(6) Prerušiť konanie podľa odseku 4 možno najdlhšie na dobu dvoch rokov; ten, kto je oprávnený
navrhnúť prerušenie konania, môže pred uplynutím doby, na ktorú je konanie prerušené,
navrhnúť, aby súd rozhodol o prerušení konania opätovne najviac o jeden rok, a to aj opakovane,
ak osvedčí, že dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené, trvajú.
(7) Len čo odpadne dôvod, pre ktorý sa konanie prerušilo, je ten, na základe návrhu ktorého sa
rozhodlo podľa odseku 5, povinný oznámiť to bez zbytočného odkladu registrovému súdu.
 
§ 200ea
Drobné spory
(1) Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o
drobný spor.
(2) Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú
a) osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony,
b) sociálneho zabezpečenia,
c) konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní,
d) vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
e) konania o dedičstve,
f) konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti,
g) konkurzného konania a reštrukturalizačného konania,
h) sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov,
i) ochrany osobnosti.
(3) Ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu
podľa odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.
 
§ 200f
Konanie o premene menovitej hodnoty vkladov zo slovenskej meny na eurá
Uznesenie a potvrdenie vydané v konaní o premene menovitej hodnoty vkladov zo slovenskej
meny na eurá podľa osobitných predpisov (ďalej len „premena“), ktorým sa úplne vyhovelo
návrhu o premene, sa nedoručuje. Výpis pri premene sa zverejňuje v Obchodnom vestníku po
nadobudnutí účinnosti tejto premeny.
 
ŠTVRTÁ ČASŤ
OPRAVNÉ PROSTRIEDKY
 
Prvá hlava
ODVOLANIE
Podanie odvolania
§ 201
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon
nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.
 
§ 202
(1) Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania sa
nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli
splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného
zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní
o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona32).
(3) Odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým
a) sa upravuje vedenie konania;
b) bol na konanie pribratý ďalší účastník podľa § 94 ods. 2;
c) sa začalo konanie bez návrhu;
d) súd úplne vyhovel návrhu podľa § 138 ods. 1;
e) sa odpustilo zmeškanie lehoty;
f) sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu;
g) sa rozhodlo o svedočnom alebo o nárokoch podľa § 139 ods. 3;
h) bol schválený zmier;
i) sa rozhodlo o návrhu občana na vykonanie opravy alebo doplnenie voličského zoznamu;
j) sa vyhovie návrhu podľa § 153c ods. 1;
k) sa rozhoduje podľa § 17;
l) sa rozhodlo o podaní podľa § 43 ods. 1 alebo o odvolaní podľa § 209 ods. 1,
m) sa rozhodlo o odvolaní proti výroku o trovách v platobnom rozkaze, európskom
platobnom rozkaze, rozkaze na plnenie, zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom
platobnom rozkaze,
n) súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa osobitného zákona,
o) sa zamietol návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c),
p) súd úplne vyhovel návrhu o premene podľa osobitných predpisov,
q) sa rozhodlo o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania podľa § 141a.
(4) Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
 
§ 204
(1) Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že
sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne
poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od
doručenia.
(3) Odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie nie je prípustné, ak ide o odvolanie proti rozsudku,
ktorým bolo vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je. V týchto
prípadoch neplatí tiež ustanovenie odseku 2 druhej vety.
 
§ 205
(1) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
(2) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na odvolanie.
 
§ 205a
(1) Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní
proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho)
alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
 
§ 206
(1) Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
(2) Ak sa však rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa
rozhodnutie týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná v konaní sám za seba (§ 91 ods.
1), a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektorých účastníkov, nie je
právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí v prípadoch, keď
od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne
dotknutý, alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkmi.
(3) Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá aj vtedy, ak odvolanie smeruje len proti
výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej zročnosti alebo o predbežnej
vykonateľnosti rozsudku.
 
Vzdanie sa odvolania a jeho späťvzatie
§ 207
(1) Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
(2) Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť,
nemôže ho podať znova.
(3) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie
zastaví.
 
§ 208
Ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho
rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd
zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.
 
Úkony súdu prvého stupňa
§ 209
(1) Súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa
§ 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád
odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d). Ak sa aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ak ide
o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa
odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
(2) Ak odvolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým súd prvého stupňa nerozhodol vo veci samej,
vec sa predloží odvolaciemu súdu pred rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, len ak by bez
rozhodnutia o odvolaní súd prvého stupňa nemohol pokračovať v konaní.
(3) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije vo veciach podľa § 120 ods. 2, v ktorých sa súd prvého
stupňa obmedzí len na zistenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda.
 
§ 209a
(1) Ak nejde o prípad uvedený v § 209 ods. 1 druhej vete, doručí súd prvého stupňa bezodkladne
odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve
účastníkov, aby sa k odvolaniu vyjadrili.
(2) Len čo všetkým účastníkom uplynie lehota na podanie odvolania a vyjadrenia k odvolaniu,
predloží súd vec bez zbytočného odkladu odvolaciemu súdu.
 
§ 210a
Uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok alebo uznesenie, z ktorého nenadobudla dosiaľ
práva iná osoba ako odvolateľ, alebo uznesenie, ktorým bolo uložené poriadkové opatrenie (§ 53),
alebo uznesenie o odmietnutí návrhu na začatie konania (§ 43 ods. 2, § 78c ods. 3), alebo uznesenie
o zastavení konania o dedičstve, alebo uznesenie podľa § 75a, môže na odvolanie zmeniť priamo
súd prvého stupňa, pokiaľ odvolaniu v celom rozsahu vyhovie.
 
Konanie na odvolacom súde
§ 211
(1) Ak súd prvého stupňa nesprávne postupoval podľa § 209 ods. 1, odvolací súd sám vyzve toho,
kto podal odvolanie, aby doplnil chýbajúce náležitosti, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád
odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d). Vo veciach podľa § 120 ods. 2 odvolací súd odstraňuje vady
odvolania tým, že sa obmedzí len na zistenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda. Odvolací
súd sám odstráni vady pri doručovaní odvolania a výzvy podľa § 209a ods. 1 tak, že sám vykoná
doručovanie. Odvolací súd rozhodne aj o návrhoch podľa § 138 ods. 1 vrátane tých, o ktorých
nerozhodol súd prvého stupňa.
(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane
ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
 
§ 212
(1) Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
(2) Súd nie je viazaný rozsahom odvolania
a) vo veciach, v ktorých možno začať konanie bez návrhu,
b) v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním
nebol dotknutý,
c) v prípadoch, keď ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že rozhodnutie sa musí
vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia úkony
jedného z nich aj pre ostatných (§ 91 ods. 2), hoci odvolanie podal len niektorý z účastníkov,
d) ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
(3) Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
(4) Odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, aj keď sa navrhuje zmena, a
naopak.
 
§ 213
(1) Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami
ustanovenými v odsekoch 2 až 7.
(2) Ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré
pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve
účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.
(3) Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám.
(4) Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkom
konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol, alebo za podmienok
ustanovených v § 205a.
(5) Odvolací súd môže doplniť dokazovanie aj vykonaním ďalších dôkazov, ktoré nenavrhli
účastníci konania, za podmienok uvedených v § 120 ods. 1 tretej vete alebo pri zisťovaní vád
konania podľa § 212 ods. 3. Ak ide o konanie podľa § 120 ods. 2, odvolací súd vždy sám doplní
dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov, aj keď to účastníci nenavrhli, ak ich nevykonal súd
prvého stupňa.
(6) Dokazovanie podľa odsekov 4 a 5 vykoná odvolací súd sám alebo prostredníctvom súdu prvého
stupňa alebo dožiadaného súdu.
(7) Ak odvolací súd vykoná dokazovanie podľa odseku 6 prostredníctvom súdu prvého stupňa,
súd prvého stupňa vykoná dokazovanie podľa pokynov odvolacieho súdu. Súd prvého stupňa
podľa potreby rozhodne aj podľa § 139 a 141. Ak v súvislosti s vykonávaním dokazovania je
podané proti jeho uzneseniu odvolanie, vec predkladá odvolaciemu súdu až po vykonaní
nariadeného dokazovania.
 
§ 214
(1) Na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho
súdu pojednávanie vždy, ak
a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,
d) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
(2) V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
(3) Ak odvolací súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, upovedomí
elektronickými prostriedkami účastníka konania alebo jeho zástupcu, ktorý požiadal o
doručovanie písomností aj elektronickými prostriedkami (§ 45 ods. 4), o mieste a čase verejného
vyhlásenia rozsudku podľa § 156 ods. 3.
 
§ 215
Na začiatku pojednávania podá predseda alebo poverený člen senátu zprávu o doterajšom priebehu
konania. Potom sa vyjadria účastníci a prednesú svoje návrhy.
 
§ 216
(1) Ustanovenia § 92 ods. 1 a 4, § 97 a 98 pre odvolacie konanie neplatia.
(2) Nie je dôvodom pre prerušenie konania, ak sa účastníci neustanovia na pojednávanie na
odvolacom súde.
 
§ 217
(1) Súd rozhodne o odvolaní proti rozhodnutiu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
podľa § 76 ods. 1 písm. b) a g) do siedmich dní od predloženia veci odvolaciemu súdu; o odvolaní
proti rozhodnutiu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a súd rozhodne
najneskôr do 24 hodín od predloženia veci odvolaciemu súdu. O odvolaní proti rozhodnutiu o
predbežnom opatrení v ostatných veciach rozhodne bezodkladne najneskôr do 30 dní. Ak
rozhodnutie odvolací súd sám nedoručuje, spis odošle súdu prvého stupňa do troch dní od
vydania rozhodnutia o odvolaní.
(2) Súd rozhodne o odvolaní proti uzneseniu o odmietnutí odporu do troch mesiacov od
predloženia veci odvolaciemu súdu.
(3) Ak pre rozhodnutie odvolacieho súdu o návrhu účastníka tento zákon určuje lehotu, začne
lehota plynúť najskôr od predloženia veci odvolaciemu súdu.
 
Rozhodnutie o odvolaní
§ 218
(1) Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré
a) bolo podané oneskorene;
b) bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený;
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné;
d) nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2; ak boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 a §
211 ods. 1,
e) rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak.
(2) Ako oneskorené nemožno odmietnuť odvolanie, ktoré bolo v lehote podané na odvolacom súde
alebo do zápisnice na nepríslušnom okresnom súde.
 
§ 219
(1) Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
(3) Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne iba o základe prejednávanej veci,
odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť len o jeho základe.
 
§ 220
Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho
potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
 
§ 221
(1) Súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stavčne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
(2) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci
ktorého vec patrí.
(3) Ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, zruší rozhodnutie, len ak zastavuje konanie.
 
§ 222
(1) Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako
keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho
konania.
(2) Odvolanie môže odvolací súd vybaviť aj tak, že pripustí vzatie návrhu na začatie konania späť,
alebo schváli zmier.
(3) Za podmienok § 164 môže odvolací súd nariadiť aj opravu napadnutého rozhodnutia.
 
§ 223
Odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok; inak rozhoduje
uznesením.
 
Trovy odvolacieho konania
§ 224
(1) Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
(2) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa.
(3) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
(4) Ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo
rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa.
 
Ďalší priebeh konania
§ 225
Súd prvého stupňa doručí rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ ho nedoručil odvolací súd priamo.
 
§ 226
Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
 
Druhá hlava
OBNOVA KONANIA
Prípustnosť
§ 228
(1) Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v
pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť
pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že
rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské
práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené
priznaným primeraným finančným zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu
Európskych spoločenstiev,
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo
výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
(2) Návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol
schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na predpoklady, za
ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na
plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.
(3) Návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať
označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že
návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa
navrhovateľ domáha.
 
§ 229
Obnova nie je prípustná proti rozsudkom
a) ktorými sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že tu nie je;
b) ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak.
 
§ 230
(1) Návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto
obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
(2) Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v
a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v
občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych
predpisov zrušený,
b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré
v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
c) § 228 ods. 1 písm. c),
d) § 228 ods. 1 písm. d),
e) § 228 ods. 1 písm. e).
(3) Navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.
 
§ 231
Návrhom na obnovu konania možno napadnúť aj rozhodnutie vydané v konaní o dedičstve s
výnimkou tých rozhodnutí, ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť podľa tohto zákona
inak.
 
Konanie o obnove
§ 232
(1) Návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni.
(2) Pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.
 
§ 233
Ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadiť odklad
vykonateľnosti rozhodnutia o veci.
 
§ 234
(1) Návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí.
(2) Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal
niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať
pojednávanie.
(3) Povolením obnovy konania odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia o veci.
 
§ 235
(1) Len čo nadobudne rozhodnutie o povolení obnovy právoplatnosť, súd bez ďalšieho návrhu vec
znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri
prejednávaní obnovy.
(2) Ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, zamietne uznesením návrh na jeho
zmenu. Ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, nové rozhodnutie nahradí pôvodné
rozhodnutie.
(3) V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd o náhrade trov pôvodného konania i konania o
obnove.
(4) Právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím
dotknuté.
 
Tretia hlava
DOVOLANIE
Prípustnosť dovolania
§ 236
(1) Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa.
(2) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
 
§ 237
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát.
 
§ 238
(1) Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok
súdu prvého stupňa vo veci samej.
(2) Dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
(3) Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok
súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je
dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak
ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
(4) Dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a
povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností
maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.
(5) Dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v
obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je
predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak
výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na
určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.
 
§ 239
(1) Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak
a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,
b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c)] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu
prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c).
(2) Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak
a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia,
c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za
vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení,
poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu
dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých
uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje
uznesením.
 
Podanie dovolania
§ 240
(1) Účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho
súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie
táto lehota od doručenia opravného uznesenia.
(2) Zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná, ak sa
dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde.
 
§ 241
(1) V dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napadá, prípadne
ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa dovolateľ domáha.
Dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho
zamestnanec (člen), ktorý za neho koná.
(2) Dovolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
(3) Ustanovenia § 209 a § 213 ods. 2 platia primerane.
(4) Súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal dovolanie, aby nesprávne, neúplné alebo
nezrozumiteľné dovolanie alebo dovolanie, ktoré neobsahuje náležitosti podľa odseku 1, v určenej
lehote doplnil alebo opravil. Ak sa aj napriek výzve súdu v lehote desiatich dní dovolanie neopraví
alebo nedoplní, predloží súd prvého stupňa dovolanie na rozhodnutie dovolaciemu súdu.
 
§ 242
(1) Dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok
napadnutý. Ak nejde o vady uvedené v § 237, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené
v dovolaní, ibaže tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
(2) Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov
a) vo veciach, v ktorých možno začať konanie bez návrhu,
b) v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý dovolaním
nebol dotknutý,
c) v prípadoch, kde ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozhodnutie musí
vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia úkony
jedného z nich aj pre ostatných (§ 91 ods. 2), napriek tomu, že dovolanie podal len niektorý z
účastníkov,
d) ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi.
(3) Účastníci môžu po dobu trvania lehoty na dovolanie meniť rozsah, v ktorom rozhodnutie
odvolacieho súdu napadajú. Na zmenu dovolacieho návrhu nie je potrebný súhlas súdu.
 
§ 243
Pred rozhodnutím o dovolaní môže súd, ktorý o ňom má rozhodnúť, odložiť vykonateľnosť
napadnutého rozhodnutia.
 
§ 243a
(1) Dovolací súd rozhodne o dovolaní spravidla bez pojednávania; pojednávanie môže nariadiť, ak
to považuje za potrebné.
(2) Ak dovolací súd nariadi pojednávanie, postupuje obdobne podľa § 215 a § 216 ods. 2.
Dokazovanie však nevykonáva.
(3) O dovolaní proti uzneseniu sa rozhoduje vždy bez pojednávania.
 
§ 243b
(1) Dovolací súd dovolanie zamietne, ak nie sú dané dôvody dovolania a nezistil ani vady konania,
pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.
(2) Ak dovolací súd dôjde k záveru, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nebol
dostatočne zistený skutkový stav, uznesením zruší napadnuté rozhodnutie. Ak nesprávnosť
dovolaním napadnutého rozhodnutia spočíva len v nesprávnom právnom posúdení správne
zisteného skutkového stavu, dovolací súd zmení napadnuté rozhodnutie.
(3) Ak má aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vady, pre ktoré sa zrušilo rozhodnutie odvolacieho
súdu, zruší dovolací súd aj toto rozhodnutie. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie, podľa povahy
veci vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, zastaví konanie, prípadne postúpi vec
orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
(4) Dovolací súd rozhoduje rozsudkom, ak zamieta dovolanie proti rozsudku alebo ak mení
rozsudok; inak rozhoduje uznesením.
(5) Ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 a 226 platia pre konanie na dovolacom súde
obdobne. Ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd konanie uznesením zastaví.
(6) Ak rozhodnutie dovolacieho senátu nebolo prijaté jednomyseľne, sudca, ktorý nesúhlasí s
väčšinovým rozhodnutím dovolacieho senátu, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo
k rozhodnutiu a aby sa doručilo účastníkom konania.
 
§ 243c
Pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého
stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné; ustanovenia § 92 ods. 1 a 4 a 95 však pre konanie na
dovolacom súde neplatia.
 
§ 243d
(1) Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná
ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom
rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania.
(2) Právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím
dotknuté.
(3) Právoplatné rozhodnutia dovolacieho súdu môžu byť označované popri číselnom označení
právnej veci aj priezviskom účastníka, ktorý je fyzickou osobou, názvom alebo obchodným
menom účastníka, ktorý je právnickou osobou.
 
ŠTVRTÁ HLAVA
MIMORIADNE DOVOLANIE
§ 243e
(1) Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím
súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol
porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických
osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi
prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.
(2) Mimoriadne dovolanie možno podať len proti tomu výroku súdneho rozhodnutia, ktoré účastník
konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím alebo osoba poškodená týmto rozhodnutím súdu
namieta.
(3) Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie
je viazaný rozsahom dovolacích návrhov (§ 242 ods. 2).
(4) Bez podnetu je generálny prokurátor oprávnený podať mimoriadne dovolanie v prípadoch
uvedených v § 35 ods. 1 a 2, a to aj vtedy, ak prokurátor do začatého konania nevstúpil.
 
§ 243f
(1) Mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok
uvedených v § 243e, ak
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Mimoriadne dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa rozhodlo
a) vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem
rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich
výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení
rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení,
b) o podmienkach konania, o zastavení alebo o prerušení konania, alebo ktorými sa upravuje
vedenie konania,
c) o dovolaní alebo o mimoriadnom dovolaní.
 
§ 243g
Mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor na dovolacom súde do jedného roka od
právoplatnosti rozhodnutia súdu.
 
§ 243h
(1) V mimoriadnom dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napáda.
(2) Rozsah mimoriadneho dovolania možno meniť len v lehote uvedenej v § 243g. Dôvody možno meniť
až do vyhlásenia rozhodnutia.
(3) Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím
súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný
vážny nenapraviteľný následok, môže podať mimoriadne dovolanie aj bez uvedenia dôvodov, pre ktoré
sa napadá rozhodnutie, proti ktorému smeruje mimoriadne dovolanie. Dôvody však musí doplniť
najneskôr do 60 dní od doručenia mimoriadneho dovolania dovolaciemu súdu. Inak sa na náležitosti
mimoriadneho dovolania, rozsah mimoriadneho dovolania a dôvody mimoriadneho dovolania
vzťahujú ustanovenia odseku 1 a 2.
(4) Ak generálny prokurátor nedoplní dôvody mimoriadneho dovolania v lehote ustanovenej v odseku
3, dovolací súd konanie zastaví. Zastavenie konania nebráni podaniu mimoriadneho dovolania v tej
istej veci, ak na podanie mimoriadneho dovolania sú splnené podmienky ustanovené zákonom.
Opätovne podané mimoriadne dovolanie musí obsahovať náležitosti ustanovené v odseku 1.
 
§ 243ha
(1) Ak generálny prokurátor podá mimoriadne dovolanie a súčasne s podaním mimoriadneho
dovolania navrhne odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, odkladá sa doručením
mimoriadneho dovolania dovolaciemu súdu vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.
(2) Účinky odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia zanikajú
a) zamietnutím návrhu generálneho prokurátora na odklad vykonateľnosti napadnutého
rozhodnutia dovolacím súdom, alebo
b) rozhodnutím o mimoriadnom dovolaní, najneskôr však uplynutím jedného roka od doručenia
mimoriadneho dovolania dovolaciemu súdu, ak dovolací súd nerozhodne o predĺžení tejto lehoty.
(3) Dovolací súd vydá na základe žiadosti účastníka konania potvrdenie o tom, že generálny
prokurátor podal mimoriadne dovolanie s návrhom na odklad vykonateľnosti napadnutého
rozhodnutia podľa odseku 1.
 
§ 243i
(1) Mimoriadne dovolanie doručí dovolací súd účastníkom konania na vyjadrenie.
(2) V konaní o mimoriadnom dovolaní platia primerane ustanovenia o konaní na dovolacom súde (§
242 až 243d), ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
 
§ 243j
Rozhodnutie o mimoriadnom dovolaní doručí dovolací súd účastníkom konania a generálnemu
prokurátorovi.
 
PIATA ČASŤ
SPRÁVNE SÚDNICTVO
 
Prvá hlava
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O SPRÁVNOM SÚDNICTVE
§ 244
(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej
správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických
osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach
fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho
orgánu“).
(3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.
(4) Súdy v správnom súdnictve rozhodujú o návrhoch na uloženie povinnosti orgánom verejnej
správy konať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a
o opatreniach na vynútenie plnenia svojich rozhodnutí postupom uvedeným v § 250b a 250u.
(5) Súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a
o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Vo volebných veciach a vo veciach
registrácie politických strán a politických hnutí konajú a rozhodujú súdy podľa ustanovení tejto časti v
rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi.
(6) Primerane podľa ustanovení tejto časti konajú a rozhodujú súdy aj vtedy, ak to ustanoví osobitný
predpis alebo ak preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy vyplýva z medzinárodných zmlúv,
ktorými je Slovenská republika viazaná.
 
§ 245
(1) Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv
urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv
urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup.
(2) Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne
uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených
zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.
 
§ 246
(1) Na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje
inak.
(2) Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný
a) na preskúmavanie rozhodnutí a postupu ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov s
pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, ak to ustanoví zákon,
b) na konanie podľa štvrtej a piatej hlavy tejto časti, ak je žalovaným ústredný orgán štátnej
správy alebo iný orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.
 
§ 246a
(1) Miestne príslušným je súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán, ktorého rozhodnutie a
postup sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak. Ak ide o rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé
územie Slovenskej republiky, okrem ústredných orgánov štátnej správy miestne príslušným je krajský
súd, v ktorého obvode je všeobecný súd navrhovateľa.
(2) V konaní podľa tretej hlavy tejto časti je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa alebo
krajský súd, v ktorého obvode je tento súd.
(3) Namiesto súdu príslušného podľa odseku 2 je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého je
nehnuteľnosť, ak sa konanie týka práva k nej.
(4) Ak preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je už predmetom konania
začatého na súde príslušnom podľa všeobecného súdu navrhovateľa, na konanie o žalobe prokurátora
je príslušný krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd navrhovateľa.
 
§ 246b
(1) Pri preskúmavaní rozhodnutí a postupov správnych orgánov súdy konajú a rozhodujú v senátoch
zložených z predsedu a dvoch sudcov, ak nie je ustanovené inak.
(2) Samosudca koná a rozhoduje
a) na krajskom súde o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy
podľa tretej hlavy a vo veciach podľa šiestej hlavy tejto časti,
b) vo veciach, na ktorých prejednanie sú vecne príslušné okresné súdy,
c) vo veciach, v ktorých to ustanoví zákon.
 
§ 246c
(1) Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia
prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v
tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je
prípustný.
(2) Písomné predvolanie na pojednávanie vo veciach azylu a doplnkovej ochrany sa účastníkovi
konania doručí v jazyku, o ktorom sa predpokladá, že mu rozumie.
(3) Právoplatné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky môžu byť označované popri
číselnom označení právnej veci aj priezviskom účastníka, ktorý je fyzickou osobou, názvom alebo
obchodným menom účastníka, ktorý je právnickou osobou.
 
§ 246d
Ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty pre
zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tejto časti
neplynú. Obdobne to platí o lehotách pre zánik práva vo veciach daní, poplatkov a odvodov, ktoré sú
príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov.
 
Druhá hlava
ROZHODOVANIE O ŽALOBÁCH PROTI ROZHODNUTIAM A POSTUPOM SPRÁVNYCH ORGÁNOV
§ 247
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby
súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
(3) Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie,
proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
(4) O žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu vo veciach
vyvlastnenia podľa osobitného zákona rozhodne súd najneskôr do troch mesiacov od podania návrhu.
 
§ 248
Súdy nepreskúmavajú
a) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia
konania,
b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo
technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania,
zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,
c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo
fyzickým osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo
zamestnania,
d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.
 
§ 249
(1) Konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.
(2) Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu
správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá,
uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký
konečný návrh robí.
(3) Prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b) (ďalej len „žaloba”) dbá o to, aby práva
nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.
 
§ 250
(1) Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania
účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho
rozhodnutia dotknuté.
(2) Žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania
bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj
fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s
ňou ako s účastníkom konať malo.
(3) Ak sa rozhodnutím a postupom správneho orgánu cítia na svojich právach ukrátené viaceré osoby,
môžu podať spoločnú žalobu. Účastníkmi konania sú tiež tí, na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo
práv so žalobcom musí tiež vzťahovať rozhodnutie a postup súdu (§ 91 ods. 2).
(4) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán,
ktorý rozhodol v poslednom stupni.
(5) Návrh podľa § 92 ods. 2 možno v konaní podľa tejto časti podať, len ak neuplynula lehota podľa §
250b ods. 1.
(6) Účastníkom konania o žalobe prokurátora je prokurátor, účastníci správneho konania a správny
orgán podľa odseku 4.
 
§ 250a
Žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho
zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná
príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach
zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového
zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej
politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov
a vo veciach azylu a doplnkovej ochrany.
 
§ 250b
(1) Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom
stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.
(2) Ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s
ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu
orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť.
Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny
orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu
súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o
tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí.
(3) Súd postupuje podľa odseku 2, len ak od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo žalobcovi doručené,
neuplynula lehota troch rokov.
(4) Ak správny orgán nedodrží súdom určenú lehotu na doručenie správneho rozhodnutia alebo ak
vec nepredloží súdu na konanie ani po opakovanej výzve, súd môže rozhodnúť o uložení pokuty
správnemu orgánu až do 1 640 eur, a to aj opakovane. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty je prípustné
odvolanie.
(5) Prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo
vyhovené protestu.
 
§ 250c
(1) Žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia správneho orgánu, pokiaľ osobitný
zákon neustanovuje niečo iné. Na žiadosť účastníka môže predseda senátu uznesením vykonateľnosť
rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. Ak
predseda senátu nevyhovie žiadosti, upovedomí o tom účastníka.
(2) Ak bolo konanie prerušené podľa § 109 ods. 1 písm. c), súd vykonateľnosť rozhodnutia odloží
uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie.
 
§ 250d
(1) Žalovaný je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje spisy spolu so spismi orgánu
prvého stupňa. Za nesplnenie tejto povinnosti mu súd môže uložiť pokutu do výšky 1 640 eur, a to aj
opakovane. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty je prípustné odvolanie. Odvolanie voči rozhodnutiu o
uložení pokuty vo veci konajúci súd predloží na rozhodnutie príslušnému odvolaciemu súdu až po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
(2) Ak predseda senátu zistí, že súd nie je vecne alebo miestne príslušný, postúpi vec uznesením
príslušnému súdu.
(3) Súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba,
ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca
neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby,
alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2).
Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
 
§ 250e
Ak nedôjde k vybaveniu žaloby spôsobom uvedeným v § 250d ods. 2 a 3, doručí súd žalovanému
rovnopis žaloby. Predseda senátu môže nariadiť žalovanému, aby sa k obsahu žaloby vyjadril v lehote,
ktorú zároveň určí.
 
§ 250f
(1) Súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom, ak to účastníci konania zhodne
navrhli alebo ak s tým súhlasia a nie je to v rozpore s verejným záujmom.
(2) Súd môže vyzvať účastníka, aby sa vyjadril k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania do 15
dní od doručenia výzvy. Súd môže k výzve pripojiť doložku, že ak sa účastník v určitej lehote
nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky.
(3) Súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom aj vtedy, ak zruší napadnuté
rozhodnutie správneho orgánu z dôvodov uvedených v § 250j ods. 3.
 
§ 250g
(1) Ak nedôjde k vybaveniu žaloby spôsobom uvedeným v § 250f, predvolá predseda senátu na
pojednávanie účastníkov; naň si môže vyžiadať potrebné podklady, prípadne aj ďalšie písomné
vyjadrenia účastníkov.
(2) Ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať v ich neprítomnosti; konanie sa
nesmie z tohto dôvodu prerušiť.
 
§ 250h
(1) Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť;
rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b.
(2) Až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému medzitým vznikli trovy
konania, rozhodne súd o ich náhrade.
 
§ 250i
(1) Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia.
(2) Ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej
z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o
uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným
správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať
dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.
(3) Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania
pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
(4) Ak rozhodnutie správneho orgánu bolo medzitým napadnuté protestom prokurátora, súd konanie
o žalobe preruší až do jeho vybavenia; ak napadnuté rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené, súd
konanie o žalobe zastaví. Obdobne sa postupuje, ak pred podaním žaloby na súd sa proti
právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu podal mimoriadny opravný prostriedok.
 
§ 250ia
Ak nie je možné vyhlásiť rozsudok po skončení pojednávania, najmä ak sa na pojednávaní ukázalo, že
predmetom posúdenia je zložitá právna otázka, oznámi predseda senátu alebo samosudca účastníkom
termín vyhlásenia rozsudku, ktorý určí tak, aby sa vyhlásenie uskutočnilo najneskôr do jedného
mesiaca odo dňa pojednávania. Neprítomným účastníkom oznámi termín vyhlásenia rozsudku podľa §
156 ods. 3.
 
§ 250j
(1) Ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby”) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba
zamieta.
(2) Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní
rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že
a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom
spisov,
c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,
d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov,
e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.
(3) Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo
rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší
rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol
podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.
(4) Ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, súd uvedie vo výroku
rozsudku. Na posúdenie prípustnosti odvolania je rozhodujúci výrok rozsudku. Ak súd zruší
rozhodnutie správneho orgánu, lehota na rozhodnutie správneho orgánu v ďalšom konaní začne
plynúť až po doručení všetkých spisov správneho orgánu pripojených k prejednávanej veci.
ďalšom konaní začne
(5) Vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o
peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny
orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je
rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku
rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré
vznikli v konaní pred správnym orgánom.
(6) Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného podľa osobitného
predpisu súd môže vyzvať žalovaný správny orgán, aby v súdom určenej lehote uviedol dôvody, pre
ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia dôvodov pre
nesprístupnenie informácie, súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa
osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu.
(7) Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.
 
§ 250ja
(1) Proti rozsudku súdu podľa § 250j ods. 1, 2 a 6 je prípustné odvolanie.
(2) Odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným
záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak
vykonáva dokazovanie. Ustanovenia § 214 ods. 1, 4 a 5 sa v konaní podľa tejto časti nepoužijú.
(3) Ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby
nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa
zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na
ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 219 až 221 tohto zákona.
(4) Súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo
rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
(5) Proti rozsudku súdu podľa § 250j ods. 5 je prípustný opravný prostriedok podľa štvrtej časti, ak nie
je ustanovené inak.
(6) Proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu vecne príslušného podľa § 246 ods.
2 nie je prípustný opravný prostriedok.
(7) Ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola
predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na podobné
rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.
 
§ 250k
(1) Ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa §
250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada
trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Ak po zrušení rozhodnutia správneho orgánu došlo k vydaniu nového rozhodnutia, ktoré sa k
novej žalobe opäť zrušilo preto, že sa správny orgán odchýlil od právneho názoru vysloveného v
prvom rozsudku súdu bez toho, aby došlo k zmene skutkového alebo právneho stavu, uloží súd
správnemu orgánu, aby žalobcovi nahradil všetky trovy súdneho konania.
 
Tretia hlava
ROZHODOVANIE O OPRAVNÝCH PROSTRIEDKOCH PROTI ROZHODNUTIAM SPRÁVNYCH
ORGÁNOV
§ 250l
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom
rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
(2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s
výnimkou § 250a.
 
§ 250m
(1) Konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu.
(2) Návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ
osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na
orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo
ak obsahuje nesprávne poučenie, možno ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia. 
(3) Účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého
rozhodnutie sa preskúmava.
 
§ 250n
Ak to povaha veci nevylučuje, môže ten, kto podáva opravný prostriedok, navrhnúť, aby bola
odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Ustanovenie § 250c ods. 2 sa použije obdobne. Súd
môže tomuto návrhu vyhovieť, ak by vykonaním napadnutého rozhodnutia bol zmarený účel jeho
preskúmania.
 
§ 250o
Ak správny orgán, ktorého rozhodnutie súd preskúmava, vydá nové rozhodnutie, ktorým návrhu
celkom vyhovie, súd uznesením konanie zastaví.
 
§ 250p
Ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený, alebo ak sa napadá
rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých
odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný
prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
 
§ 250q
(1) Ak nedôjde k vybaveniu opravného prostriedku spôsobom uvedeným v § 250f, 250o alebo 250p,
nariadi súd pojednávanie. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého
rozhodnutia.
(2) O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí,
alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.
 
§ 250r
Ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný
právnym názorom súdu.
 
§ 250s
Proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie. Proti
rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov
uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b). Obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú
prípustné.
 
§ 250sa
Konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení
(1) Na konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení alebo proti rozhodnutiu o
predĺžení lehoty zaistenia sa použijú ustanovenia § 250l až 250s, ak nie je v odsekoch 2 až 7
ustanovené inak.
(2) Súd určí termín pojednávania tak, aby sa uskutočnilo najneskôr do siedmich pracovných dní od
doručenia návrhu na súd.
(3) Súd zašle účastníkom konania písomné vyhotovenie rozhodnutia najneskôr do siedmich
pracovných dní od jeho vyhlásenia. Rozhodnutie, proti ktorému nie je možné podať odvolanie, je
právoplatné a vykonateľné dňom vyhlásenia.
(4) Proti rozhodnutiu krajského súdu je prípustné odvolanie do siedmich dní odo dňa jeho doručenia.
Krajský súd neodkladne doručí odvolanie druhému účastníkovi konania s lehotou na vyjadrenie do
troch pracovných dní.
(5) Odvolanie predloží krajský súd odvolaciemu súdu s označením „ZAISTENIE“ najneskôr do 48
hodín od uplynutia lehoty na vyjadrenie.
(6) O odvolaní rozhodne odvolací súd bez pojednávania do siedmich pracovných dní. Rozhodnutie je
právoplatné a vykonateľné dňom vyhlásenia.
(7) Súd v rozhodnutí, ktorým zruší a vráti rozhodnutie o zaistení na ďalšie konanie, zároveň nariadi
bezodkladné prepustenie osoby zo zaistenia.
 
Štvrtá hlava
KONANIE PROTI NEČINNOSTI ORGÁNU VEREJNEJ SPRÁVY
§ 250t
(1) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho
dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa
domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je
prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. 
(2) Prokurátor môže podať návrh podľa odseku 1, ak orgán verejnej správy je v konaní nečinný aj po
upozornení prokurátorom.
(3) Orgán verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje, je povinný bezodkladne po doručení návrhu
predložiť súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis. K rozhodnutiu o návrhu si súd môže vyžiadať
stanovisko nadriadeného správneho orgánu.
(4) Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie
označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú
lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže
na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd
zamietne.
(5) Navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.
(6) Predseda senátu konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o
trovách konania.
(7) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
(8) Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v
tejto hlave nie je ustanovené inak.
 
§ 250u
Za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu podľa § 250t môže súd na opakovaný návrh
účastníka, ak je správny orgán naďalej nečinný, uložiť pokutu do 3 280 eur, a to aj opakovane. Pred
rozhodnutím o pokute si súd vyžiada stanovisko nadriadeného správneho orgánu.
 
Piata hlava
KONANIE O OCHRANE PRED NEZÁKONNÝM ZÁSAHOM ORGÁNU VEREJNEJ SPRÁVY
§ 250v
(1) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom
chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a
tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže
sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí
jeho opakovanie.
(2) Orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal
zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je to orgán,
ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený.
(3) Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh
musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však
do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.
(4) Súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie
označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej
má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v
porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie §
250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.
(5) Navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.
(6) Súd konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o trovách konania.
(7) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
(8) Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v
tejto hlave nie je ustanovené inak.
 
Šiesta hlava
VYKONATEĽNOSŤ ROZHODNUTÍ CUDZÍCH SPRÁVNYCH ORGÁNOV
§ 250w
(1) Ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, obsahuje záväzok vykonávať
rozhodnutia cudzích správnych orgánov a rozhodnutia cudzích súdov vo veciach, o ktorých
rozhodujú správne orgány (ďalej len „cudzie správne rozhodnutie”), možno nariadiť výkon cudzieho
správneho rozhodnutia, len ak krajský súd na návrh osoby, o ktorej právo v cudzom správnom
rozhodnutí ide, rozhodol, že cudzie správne rozhodnutie je vykonateľné.
(2) Miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd osoby, o ktorej povinnosť v
cudzom správnom rozhodnutí ide.
(3) Účastníkmi konania sú navrhovateľ a osoba, o ktorej povinnosť v cudzom správnom rozhodnutí
ide.
(4) Súd o návrhu na rozhodnutie o vykonateľnosti rozhodnutia cudzieho správneho orgánu
rozhoduje uznesením bez nariadenia pojednávania a bez vypočutia osoby, o ktorej povinnosť v cudzom
správnom rozhodnutí ide. Proti uzneseniu je prípustné odvolanie.
 
§ 250x
Súd rozhodne, že cudzie správne rozhodnutie je vykonateľné v Slovenskej republike, ak
a) je vykonateľné v štáte, v ktorom bolo vydané,
b) rozhodovanie vo veci nepatrilo do právomoci správnych orgánov Slovenskej republiky,
c) osobe, o ktorej povinnosť v cudzom správnom rozhodnutí ide, nebola postupom cudzieho orgánu
odňatá možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, najmä ak bola riadne oboznámená o začatí konania a
predvolaná na vypočutie,
d) sa v ňom ukladá plnenie, ktoré je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky prípustné alebo
vykonateľné, alebo nie je inak v rozpore s verejným poriadkom.
 
§ 250y
Cudzie správne rozhodnutie, o ktorom súd rozhodol, že je vykonateľné, sa vykoná ako rozhodnutie
správneho orgánu. Potvrdenie o vykonateľnosti cudzieho správneho rozhodnutia nie je potrebné, ak
súd už rozhodol o jeho vykonateľnosti.
 
§ 250ya
Ustanovenia § 250w až 250y sa v právnom styku s členskými štátmi Európskej únie použijú len v
rozsahu, v ktorom osobitný predpis neustanoví inak.
 
Siedma hlava
OSOBITNÉ KONANIA
Konanie vo volebných veciach
§ 250z
Konanie vo veciach zoznamov voličov a zoznamov oprávnených občanov na hlasovanie v
referende
(1) Ak obec sama neodstráni chyby alebo nedostatky v stálom zozname voličov alebo v zozname
oprávnených občanov na hlasovanie v referende, môže sa občan tým dotknutý obrátiť na okresný
súd príslušný podľa volebného okrsku s návrhom na vydanie rozhodnutia o vykonaní opravy
alebo o doplnení zoznamu.
(2) Účastníkmi konania sú navrhovateľ a obec.
(3) Súd rozhodne bez pojednávania uznesením do troch dní od podania návrhu. Rozhodnutie
treba doručiť účastníkom v deň rozhodnutia.
(4) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
 
§ 250za
Konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín
(1) Ak volebná komisia príslušná podľa osobitného zákona33) rozhodla
a) o registrácii kandidátnej listiny, môže sa dotknutá kandidujúca politická strana alebo
koalícia obrátiť na Najvyšší súd Slovenskej republiky s návrhom na zrušenie registrácie
kandidátnej listiny,
b) o registrácii kandidátnej listiny s úpravou vykonanou podľa osobitného zákona, môže
sa dotknutá kandidujúca politická strana alebo koalícia obrátiť na Najvyšší súd Slovenskej
republiky s návrhom na vydanie rozhodnutia o ponechaní kandidáta na kandidátnej listine,
c) o odmietnutí registrácie kandidátnej listiny, môže sa dotknutá kandidujúca politická strana
alebo koalícia obrátiť na Najvyšší súd Slovenskej republiky s návrhom na vydanie
rozhodnutia o zaregistrovaní tejto kandidátnej listiny.
(2) Účastníkmi konania sú politická strana alebo koalícia, ktorá podala návrh podľa odseku 1, a
Ústredná volebná komisia.
(3) Súd rozhodne uznesením do piatich dní od podania návrhu.
(4) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
 
§ 250zb
Konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí
(1) Ak volebná komisia rozhodla o zaregistrovaní kandidáta alebo o nezaregistrovaní kandidáta
pre voľby do orgánov samosprávy obcí, môže sa kandidujúca politická strana, politické hnutie
alebo nezávislý kandidát do troch dní odo dňa rozhodnutia miestnej (mestskej) volebnej komisie
obrátiť na okresný súd s návrhom na vydanie rozhodnutia o zrušení registrácie kandidáta alebo s
návrhom na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta.
(2) Účastníkmi konania sú politická strana, politické hnutie alebo nezávislý kandidát, ktorí podali
návrh podľa odseku 1, miestna (mestská) volebná komisia a kandidát, politická strana, politické
hnutie alebo nezávislý kandidát, proti ktorým návrh smeruje.
(3) Súd rozhodne uznesením do troch dní odo dňa podania návrhu.
(4) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
 
§ 250zc
Konanie vo veciach prijatia návrhu na kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky
(1) Ak predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodol o odmietnutí návrhu na kandidáta
na funkciu prezidenta Slovenskej republiky, môže sa dotknutý kandidát obrátiť na Najvyšší súd
Slovenskej republiky s návrhom na vydanie rozhodnutia o prijatí jeho návrhu na kandidáta na
funkciu prezidenta Slovenskej republiky.
(2) Účastníkmi konania sú dotknutý kandidát a predseda Národnej rady Slovenskej republiky.
(3) Súd rozhodne uznesením do piatich dní od podania návrhu.
(4) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
 
§ 250zd
Konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávneho kraja
(1) Ak volebná komisia príslušná podľa osobitného zákona35) rozhodla o vyčiarknutí kandidáta z
kandidátnej listiny pre voľby do orgánov samosprávneho kraja alebo registráciu kandidátnej
listiny odmietla, môže sa dotknutá politická strana alebo dotknutý kandidát do 24 hodín od
doručenia rozhodnutia volebnej komisie samosprávneho kraja obrátiť na okresný súd v sídle
volebnej komisie samosprávneho kraja s návrhom na vydanie rozhodnutia o povinnosti volebnej
komisie samosprávneho kraja ponechať kandidáta na kandidátnej listine alebo zaregistrovať
kandidátnu listinu.
(2) Účastníkmi konania sú dotknutá politická strana, dotknutý kandidát a volebná komisia
samosprávneho kraja.
(3) Súd rozhodne uznesením do troch dní od podania návrhu.
(4) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
 
§ 250ze
Konanie vo veciach registrácie politických strán a politických hnutí
(1) Ak prípravný výbor politickej strany alebo politického hnutia nesúhlasí s upozornením
príslušného ministerstva, že návrh na registráciu nemá náležitosti požadované zákonom36) alebo
že v návrhu sú neúplné alebo nepresné údaje, môže sa prípravný výbor domáhať určenia, že návrh
na registráciu nemá nedostatky.
(2) Účastníkmi konania sú prípravný výbor a príslušné ministerstvo.
(3) Príslušný na rozhodnutie je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo prípravný výbor.
(4) Súd rozhoduje bez pojednávania uznesením. Odvolanie proti rozhodnutiu nie je prípustné.
 
§ 250zf
Konanie o preskúmaní zákonnosti uznesení obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva,
miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku
(1) Ak obecné zastupiteľstvo, mestské zastupiteľstvo, miestne zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo
vyššieho územného celku nezruší na základe protestu prokurátora svoje uznesenie, ktoré je v
rozpore so zákonom, môže prokurátor podať na súd návrh na zrušenie tohto uznesenia.
(2) Účastníkmi konania sú obec, mesto, mestská časť alebo vyšší územný celok a prokurátor.
(3) Príslušný na rozhodnutie je krajský súd, v ktorého obvode sa nachádza obec, mesto, mestská
časť alebo sídlo vyššieho územného celku.
(4) Proti rozhodnutiu súdu je prípustné odvolanie.
 
§ 250zfa
Konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce a vyššieho územného celku so zákonom,
nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov štátnej správy
(1) Ak obec alebo vyšší územný celok nezruší alebo nezmení na základe protestu prokurátora svoje
všeobecne záväzné nariadenie, môže prokurátor vo veciach územnej samosprávy podať na súd
návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom.
plnení úloh štátnej správy môže prokurátor podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne
záväzného nariadenia aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
(2) Účastníkmi konania sú obec, vyšší územný celok a prokurátor.
(3) Príslušný na rozhodnutie je krajský súd, v obvode ktorého sa nachádza obec, ktorá vydala
všeobecne záväzné nariadenie, alebo sídlo samosprávneho kraja, ktorý vydal všeobecne záväzné
nariadenie.
(4) Proti rozhodnutiu súdu je prípustné odvolanie.
(5) Ak súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi všeobecne záväzným nariadením a právnymi
predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť,
prípadne niektoré jeho ustanovenia účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
súdu. Obec, vyšší územný celok, ktoré vydali všeobecne záväzné nariadenie, sú povinné do šiestich
mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu uviesť ho vo veciach územnej
samosprávy do súladu so zákonom a vo veciach pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením
vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov
štátnej správy. Ak tak obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj neurobí, všeobecne
záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia strácajú platnosť po šiestich
mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu.
(6) Súd môže uznesením na návrh prokurátora dočasne pozastaviť účinnosť všeobecne záväzného
nariadenia, jeho časti, prípadne niektorého jeho ustanovenia, ak ich ďalšie uplatňovanie môže
ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny
nenapraviteľný následok. Takéto uznesenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo vydané;
inak dočasné pozastavenie účinnosti všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, prípadne
niektorého jeho ustanovenia zaniká nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu o veci samej.
 
§ 250zg
Konanie vo veciach dohôd obcí o spolupráci s územnými celkami alebo orgánmi iných štátov a
členstva v medzinárodnom združení
(1) Okresný úrad v sídle kraja môže podať na súd z dôvodu nesplnenia podmienok ustanovených
zákonom návrh na určenie povinnosti obci alebo vyššiemu územnému celku vypovedať dohodu o
spolupráci uzavretú s inou obcou, s iným vyšším územným celkom alebo uzavretú s územným a
správnym celkom iného štátu, alebo s orgánom, alebo s úradom iného štátu vykonávajúcimi
regionálne funkcie. Rovnako môže obvodný úrad v sídle kraja podať návrh na určenie povinnosti
vypovedať členstvo obce v združení obcí, členstvo vyššieho územného celku v združení vyšších
územných celkov alebo ich členstvo v medzinárodnom združení územných celkov alebo územných
orgánov.
(2) Účastníkmi konania sú obec alebo vyšší územný celok a okresný úrad v sídle kraja.
(3) O návrhu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode sa nachádza obec alebo je sídlo vyššieho
územného celku.
(4) Súd rozhoduje bez pojednávania uznesením.
(5) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
 
ŠIESTA ČASŤ
Výkon rozhodnutia
NARIADENIE A USKUTOČNENIE VÝKONU ROZHODNUTIA
Predpoklady výkonu rozhodnutia
§ 251
(1) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
(2) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla
poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu
rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom
konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, sumy uložené ochrannými
opatreniami v trestnom konaní, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.
(3) Ak osobitný predpis neustanovuje inak, výkon rozhodnutia nemožno prerušiť, nemožno
odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení výkonu rozhodnutia nemožno podať návrh na obnovu
výkonu rozhodnutia.
(4) Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa
však vždy uznesením.
 
Účastníci konania
§ 255
(1) Účastníkmi konania sú pri výkone rozhodnutia oprávnený a povinný.
(2) Ak sú nariadeným výkonom rozhodnutia postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov, je účastníkom konania, pokiaľ ide o tieto veci, i manžel povinného.
 
§ 256
(1) Proti inému, než kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného, než kto je
v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno nariadiť a uskutočniť výkon rozhodnutia, len ak je
preukázané, že na neho prešla povinnosť alebo právo z rozhodnutia.
(2) Prechod povinnosti alebo práva možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou
štátnym orgánom, pokiaľ nevyplýva priamo z právneho predpisu.
Spôsoby výkonu rozhodnutia
 
§ 257
Nariadiť a uskutočniť výkon rozhodnutia možno len spôsobmi uvedenými v tomto zákone.
 
§ 258
(1) Výkon rozhodnutia ukladajúceho zaplatenie peňažnej sumy možno uskutočniť zrážkami zo
mzdy, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností.
(2) Zrušený od 1. 9. 2005.
(3) Ak ide o vymáhanie pohľadávky zabezpečenej záložným právom, možno ho uskutočniť aj
predajom zálohu.
Činnosť súdu pred nariadením výkonu rozhodnutia
 
Zastavenie výkonu rozhodnutia
§ 268
(1) Výkon rozhodnutia sa zastaví, ak
a) bol nariadený, hoci sa rozhodnutie dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom výkonu, bolo po nariadení výkonu zrušené alebo sa stalo
neúčinným,
c) priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý sa ním dosiahne, nepostačí ani na
krytie jeho trov,
d) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
e) výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre
ktorý rozhodnutie nemožno vykonať.
(2) Ak sa nariadeného výkonu rozhodnutia týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak
bol výkon rozhodnutia nariadený v rozsahu širšom, než aký stačí na uspokojenie oprávneného,
bude výkon rozhodnutia zastavený čiastočne.
 
Trovy výkonu rozhodnutia
§ 270
(1) Spolu s nariadením výkonu rozhodnutia uloží súd i povinnosť na náhradu trov výkonu
rozhodnutia bez toho, aby určil lehotu na ich zaplatenie. Nariadenie výkonu rozhodnutia sa
vzťahuje i na tieto trovy.
(2) Oprávnený má nárok na náhradu všetkých účelných trov výkonu rozhodnutia.
(3) Pre náhradu trov výkonu rozhodnutia použijú sa aj ustanovenia § 147 až 150.
 
§ 271
Ak dôjde k zastaveniu nariadeného výkonu rozhodnutia, súd rozhodne o náhrade trov, ktoré
účastníkom uskutočňovaním výkonu rozhodnutia vznikli, podľa toho, z akého dôvodu k
zastaveniu výkonu rozhodnutia došlo. Môže tiež zrušiť dosiaľ vydané rozhodnutia o trovách
výkonu, prípadne uložiť oprávnenému, aby vrátil, čo mu povinný na trovy výkonu rozhodnutia
už zaplatil.
 
§ 272
Výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí
(1) Súd je oprávnený nariadiť výkon rozhodnutia na základe
a) vykonateľného rozhodnutia súdu,
b) rozhodnutia cudzieho orgánu, cudzej verejnej listiny alebo dohody uzavretej v cudzine,
ktoré sú vykonateľné v Slovenskej republike podľa osobitného predpisu.38a)
(2) Ak ide o výkon rozhodnutia podľa odseku 1 ustanovenia § 251 ods. 3 a 4, § 255 až 258 a 270 sa
nepoužijú. O účastníkoch platia ustanovenia § 94.
(3) Pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa odseku 1 súd písomne vyzve povinného, ktorý sa
odmieta podrobiť rozhodnutiu podľa odseku 1, aby sa rozhodnutiu podrobil. V tejto výzve
upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí. Ak sa javí, že účel
výzvy možno lepšie dosiahnuť pojednávaním, sudca je oprávnený nariadiť pojednávanie a môže
naň predvolať povinného, oprávneného, maloleté dieťa, zástupcu príslušného orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zástupcu príslušného orgánu obce.
(4) Súd je oprávnený výzvu podľa odseku 3 uskutočniť bezprostredne pred nariadením výkonu
rozhodnutia podľa odseku 1. Zápisnica o výzve sa doručuje spolu s rozhodnutím o odňatí dieťaťa.
(5) Súd je oprávnený pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa odseku 1 požiadať príslušný
orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne príslušný orgán obce o
poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a o
poskytnutie súčinnosti pri preverení týchto dôvodov najmä v mieste pobytu dieťaťa alebo v mieste,
kde sa dieťa zdržiava, v škole alebo u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
 
§ 273
(1) Ak výzva súdu podľa § 272 ods. 3 zostane bezvýsledná, súd je oprávnený uložiť povinnému,
ktorý neplní dobrovoľne rozhodnutie podľa § 272, pokutu vo výške 200 eur. Pokutu možno uložiť
aj opakovane. Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.
(2) Ak výzva súdu podľa § 272 ods. 3 zostane bezvýsledná, súd je oprávnený vyzvať príslušný
štátny orgán, aby
a) zastavil výplatu rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu,
b) zastavil výplatu prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa
osobitného predpisu.
(3) Ak povinný začal dobrovoľne plniť rozhodnutie podľa § 272 ods. 1, súd vyzve príslušný štátny
orgán, aby obnovil výplatu dávok zastavených podľa odseku 2.
(4) Súd je oprávnený v súčinnosti s príslušným orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately, prípadne s príslušným orgánom obce zabezpečiť odňatie dieťaťa tomu, u koho podľa
rozhodnutia nemá byť, a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia
zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s dieťaťom po obmedzený čas,
alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestnené alebo zadržané dieťa prevziať. Sudca je
oprávnený poveriť zabezpečením odňatia dieťaťa vyššieho súdneho úradníka alebo súdneho
tajomníka. Poverený vyšší súdny úradník alebo súdny tajomník má pri výkone rozhodnutia
rovnaké oprávnenia podľa tohto zákona ako sudca; to neplatí pre oprávnenie zabezpečiť otvorenie
bytu, vstúpiť doň a vykonať opatrenia na odňatie dieťaťa podľa § 273aa ods. 3, ibaže sudca
výkonom tohto oprávnenia poverí vyššieho súdneho úradníka alebo súdneho tajomníka.
(5) Príslušný na výkon súdneho rozhodnutia je všeobecný súd dieťaťa.
(6) Na doručovanie rozhodnutia o odňatí dieťaťa sa obdobne použije § 76 ods. 5 prvá veta.
 
§ 273a
(1) Ustanovenia § 272 a § 273 ods. 2 a 3 sa použijú primerane aj na výkon rozhodnutia vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je
Slovenská republika viazaná.
(2) Ak výzva podľa § 272 ods. 2 zostane bezvýsledná, súd vykoná v súčinnosti so štátnymi
orgánmi odňatie dieťaťa tomu, u koho nemá byť, a zabezpečí jeho odovzdanie tomu, komu má byť
podľa rozhodnutia vrátené alebo komu bolo podľa rozhodnutia zverené.
 
§ 273aa
(1) Sudca je oprávnený vydávať pokyny orgánom a osobám, ktoré sa zúčastňujú na výkone
rozhodnutia. Sudca je oprávnený požadovať potrebné vysvetlenie od osoby, ktorá môže prispieť k
objasneniu skutočností dôležitých pre výkon rozhodnutia.
(2) Ak je to nevyhnutné pre výkon rozhodnutia, sudca je oprávnený každému prikázať, aby
a) v nevyhnutne potrebnom čase nevstupoval na určené miesto, ani sa na ňom nezdržiaval,
b) na nevyhnutne potrebný čas zotrval na určenom mieste.
(3) Ak možno dôvodne predpokladať, že dieťa, ktoré sa má odňať, sa nachádza v byte alebo v inom
uzavretom priestore (ďalej len „byt“) a osoba oprávnená užívať byt nerešpektuje výzvy sudcu na
umožnenie odňatia dieťaťa, sudca je oprávnený zabezpečiť otvorenie bytu, vstúpiť doň a vykonať
opatrenia na odňatie dieťaťa.
(4) Ak sa dieťa, ktoré sa má odňať, nachádza v priestore, ktorý užíva právnická osoba, poskytne
táto právnická osoba sudcovi súčinnosť pri výkone rozhodnutia o odňatí dieťaťa. Ustanovenie
odseku 3 sa použije primerane.
(5) Tomu, kto nerešpektuje záväzný pokyn sudcu alebo nepodá potrebné vysvetlenie podľa odseku
1 alebo kto neuposlúchne príkaz sudcu podľa odseku 2, alebo tomu, kto marí výkon opatrenia na
odňatie dieťaťa, alebo právnickej osobe, ktorá podľa odseku 4 neposkytuje sudcovi súčinnosť, súd
je oprávnený uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 820 eur. Ustanovenia § 53 ods. 2, 3
a 4 platia primerane.
(6) Podrobnosti o výkone rozhodnutia o výchove maloletých detí ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu
Slovenskej republiky a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.
 
§ 273b
(1) Aj bez návrhu súd konanie o nariadení výkonu cudzieho rozhodnutia o výchove maloletého
dieťaťa alebo o úprave styku s ním preruší, ak bol podaný návrh na jeho uznanie, až do
právoplatného rozhodnutia o uznaní.
(2) Na návrh môže súd prerušiť konanie o nariadení výkonu cudzieho rozhodnutia alebo odložiť
uskutočnenie výkonu cudzieho rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa alebo o úprave styku s
ním, ak bolo v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným prostriedkom, až do
právoplatného rozhodnutia o opravnom prostriedku.
 
§ 273c
(1) Ak súd nariadil predbežné opatrenie, aby bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti určenej
fyzickej osoby alebo právnickej osoby, zabezpečí, aby toto rozhodnutie bolo bez zbytočného
odkladu vykonané.
(2) Výkon rozhodnutia sa uskutoční tak, že súd v súčinnosti s príslušnými štátnymi orgánmi
odovzdá maloleté dieťa do starostlivosti určenej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
Ustanovenia § 272 ods. 2 a 3 a § 273 sa nepoužijú.
 
§ 273d
Trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí
(1) Trovy výkonu rozhodnutia znáša povinný.
(2) Trovami podľa odseku 1 sú:
a) uplatnená náhrada mzdy zúčastnených osôb pri výkone rozhodnutia o odňatí dieťaťa
okrem náhrady mzdy oprávneného,
b) účelne vynaložené náklady spojené najmä s otvorením bytu podľa § 273aa ods. 3 alebo s
otvorením priestoru podľa § 273aa ods. 4,
c) náklady na dopravu zúčastnených osôb okrem nákladov na dopravu oprávneného,
d) náklady na dopravu dieťaťa spojené s jeho návratom v prípadoch týkajúcich sa
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania podľa medzinárodnej zmluvy, 
e) náklady na nevyhnutné potreby dieťaťa pri výkone rozhodnutia.
(3) Výnos trov výkonu rozhodnutia je príjmom štátneho rozpočtu.
 
Použitie ustanovení o výkone rozhodnutia
§ 275
(1) Potvrdením o vykonateľnosti opatrí rozhodnutie, prípadne výkazy nedoplatkov ten orgán,
ktorý ich vydal, pri zmieroch a dohodách ten orgán, ktorý ich schválil.
(2) Súd je však vždy oprávnený pred nariadením výkonu rozhodnutia preskúmavať správnosť
potvrdenia o vykonateľnosti všetkých titulov na výkon rozhodnutia.
(3) Pred zastavením výkonu rozhodnutia súd v prípadoch uvedených v § 274 spravidla si vyžiada
vyjadrenie orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, prípadne výkaz nedoplatkov, alebo ktorý schválil
zmier alebo dohodu, o výkon ktorých ide.
 
§ 275a
Vykonateľnosť rozhodnutí orgánov Európskej únie a Európskeho spoločenstva
(1) Ustanovenie § 251 sa primerane použije aj na rozhodnutia orgánov Európskej únie.
(2) Rozhodnutia Rady, Komisie a Európskej centrálnej banky opatrí potvrdením o vykonateľnosti
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Rozhodnutia Súdneho dvora a Súdu prvého
stupňa opatrí potvrdením o vykonateľnosti Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Tieto orgány pri potvrdzovaní vykonateľnosti skúmajú a overujú iba pravosť rozhodnutí.
 
Druhá hlava
ZRÁŽKY ZO MZDY
Rozsah zrážok
§ 276
Zrážky zo mzdy možno vykonávať len do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky s
príslušenstvom.
 
§ 277
(1) Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy, ktorá sa vypočíta tak, že sa od mzdy odpočíta daň z
príjmov fyzických osôb.
(2) Do čistej mzdy sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, ktorú pracovník vykonáva
u toho, u koho je v pracovnom pomere. Nezapočítavajú sa však do nej prídavky na deti a sumy
poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných
cestách.
 
§ 278
(1) Povinnému sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma s výnimkou povinného podľa
osobitného predpisu; spôsoby jej výpočtu ustanoví nariadením vláda Slovenskej republiky.
(2) Ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z
mesačnej mzdy, je 70 % základnej sumy určenej podľa odseku 1.
(3) Ak ide o osobu, ktorá vykonáva prácu v zahraničí a ktorej mzda alebo plat sa na tento účel
vypočítava s použitím platového koeficientu alebo iným obdobným spôsobom, spôsob výpočtu
základnej sumy sa ustanoví rovnakým spôsobom a v rovnakom pomere ako táto mzda alebo plat.
 
§ 279
(1) Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli nadol na sumu
deliteľnú v eurocentoch troma, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu
tretinu. Pre prednostné pohľadávky uvedené v odseku 2 sa zrážajú dve tretiny. Prednostné
pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu
nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny.
(2) Prednostnými pohľadávkami sú
a) pohľadávky výživného;
b) pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví;
c) pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi;
d) súdne pohľadávky; a pohľadávky Zboru väzenskej a justičnej stráže,
e) pohľadávky daní a poplatkov, pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné
platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie podľa osobitného predpisu,
pohľadávky náhrady preplatkov na dávkach nemocenského poistenia, dôchodkového
zabezpečenia a zdravotného poistenia, pohľadávky náhrady za príspevok na výživu dieťaťa a
príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti a pohľadávky
úhrady za sociálne služby poskytované štátnymi orgánmi sociálnej pomoci a obcami a
pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované právnickými osobami a fyzickými
osobami podľa osobitného predpisu, pohľadávky na príspevku na poistenie v nezamestnanosti
voči osobám, ktoré sú povinné platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa
osobitného predpisu, a pohľadávky náhrady preplatkov na podpore v nezamestnanosti.
(3) Vláda Slovenskej republiky ustanoví nariadením sumu, nad ktorú sa zrazí zvyšok čistej mzdy
vypočítanej podľa odseku 1 prvej vety bez obmedzenia.
 
§ 280
(1) Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú na vymoženie niekoľkých pohľadávok, uspokoja sa
jednotlivé pohľadávky z prvej tretiny zvyšku čistej mzdy podľa svojho poradia bez ohľadu na to, či
ide o prednostné pohľadávky alebo o ostatné pohľadávky.
(2) Ak podľa § 279 ods. 1 dochádza k zrážkam z druhej tretiny zvyšku čistej mzdy, uspokoja sa z
nej bez zreteľa na poradie najskôr pohľadávky výživného a len potom podľa poradia (odsek 3)
ostatné prednostné pohľadávky. Ak nepostačí suma zrazená z druhej tretiny na uspokojenie
všetkých pohľadávok výživného, uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených a len
potom nedoplatky za skorší čas, a to podľa pomeru bežného výživného. Ak by však nebolo sumou
zrazenou z druhej tretiny kryté ani bežné výživné všetkých oprávnených, rozdelí sa medzi nich
suma zrazená z druhej tretiny pomerne podľa výšky bežného výživného bez ohľadu na výšku
nedoplatkov.
(3) Poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručilo nariadenie výkonu
rozhodnutia. Ak sa mu doručilo toho istého dňa nariadenie výkonu rozhodnutia pre niekoľko
pohľadávok, majú tieto pohľadávky rovnaké poradie; ak nestačí suma na ne pripadajúca na ich
plné uspokojenie, uspokoja sa pomerne.
 
§ 281
Vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú ustanovenia tohto zákona, je
neprípustné, a to i keď s tým povinný súhlasí.
 
Nariadenie a vykonávanie zrážok
§ 282
(1) V nariadení výkonu rozhodnutia prikáže súd platiteľovi mzdy, aby po tom, keď sa mu
nariadenie výkonu doručí, vykonával zo mzdy povinného určené zrážky a nevyplácal zrazené
sumy povinnému a to až do vymoženia pohľadávky alebo do zastavenia výkonu rozhodnutia, ak
súd neurčí inak.
(2) Súd doručí nariadenie výkonu rozhodnutia oprávnenému, povinnému a platiteľovi mzdy.
Povinnému a platiteľovi mzdy ho doručí do vlastných rúk.
(3) Povinný stráca dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí nariadenie výkonu rozhodnutia alebo
uznesenie obsahujúce upovedomenie o nariadení výkonu rozhodnutia (§ 294 ods. 3), právo na
vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok.
 
§ 283
Len čo nadobudne nariadenie výkonu rozhodnutia právoplatnosť, súd upovedomí o tom platiteľa
mzdy, ktorý je potom povinný vyplácať oprávnenému sumy zrazené zo mzdy povinného.
 
§ 284
(1) Platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky, len čo je pohľadávka oprávneného uspokojená (§
276).
(2) Ak sa vykonáva rozhodnutie, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa
dávky, vzťahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia i na dávky, ktoré sa stanú zročnými len v
budúcnosti. To isté platí, ak sa v rozhodnutí povinnému uložilo zaplatiť peňažnú sumu v
splátkach.
(3) Ak počas výkonu rozhodnutia dôjde k takej zmene rozsudku podľa § 163, ktorá spočíva vo
zvýšení výživného, vzťahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia aj na všetky sumy zvýšeného
výživného; zvýšené výživné má rovnaké poradie ako zvyšok pohľadávky.
 
§ 285
(1) Ak vypláca platiteľ mzdy mesačnú mzdu na dvakrát (ako preddavok a vyúčtovanie), môže
primerané zrážky vykonať povinnému už z preddavku. Výplatu zrážok oprávnenému vykoná
však vždy až po uplynutí príslušného mesiaca.
(2) Ak sa nariadenie výkonu rozhodnutia doručí platiteľovi mzdy až po tom, keď už bola časť
mesačnej mzdy povinnému vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú
tak, ako keby povinný mal za celý mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.
(3) Ak sa preddavok vypláca za obdobie dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z
poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítanej mesačnej odmeny sa
povinnému vykonávajú zrážky. Celková odmena povinného za uplynulý rok sa rozvrhne
rovnomerne na jednotlivé mesiace. Z mesačnej odmeny sa potom vypočítajú s konečnou
platnosťou zrážky a oprávnenému sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali povinnému
zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa skutočne z preddavkov oprávnenému už
vyplatili.
 
§ 286
Ak dochádza k výplate mzdy za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý mesiac
osobitne.
 
§ 287
(1) Ak sa dohodne oprávnený s povinným, že sa uspokojí s nižšími zrážkami, ako ustanovuje §
277 až 280, a ak to obaja oznámia súdu, vyzve súd platiteľa mzdy, aby zrážal zo mzdy povinného
mesačne len sumu, s ktorou sa oprávnený uspokojí, ak táto suma neprevýši v príslušnom
výplatnom období prípustnú výšku zrážok podľa tohto zákona. Ak ju prevýši, vykoná platiteľ
mzdy v príslušnom výplatnom období zrážky len v rozsahu dovolenom ustanoveniami § 277 až
280.
(2) Oprávnený môže kedykoľvek oznámiť súdu, že svoj súhlas s vykonávaním nižších zrážok
podľa odseku 1 odvoláva. Súd o tom upovedomí povinného a platiteľa mzdy.
(3) Výzva súdu na vykonávanie nižších zrážok stráca účinnosť dňom, keď sa platiteľovi mzdy
doručí ďalšie nariadenie výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinného alebo upovedomenie
súdu, že oprávnený odvolal svoj súhlas s vykonávaním nižších zrážok. Od tohto dňa vykonáva
platiteľ mzdy zrážky podľa skoršieho nariadenia výkonu rozhodnutia v plnom rozsahu.
 
§ 288
Ak o to požiada platiteľ mzdy, oprávnený alebo povinný, súd určí, aká suma sa má v príslušnom
výplatnom období zo mzdy povinného zrážať, a ak je viac oprávnených, koľko z nej pripadne na
každého z nich.
 
Odklad a zastavenie výkonu rozhodnutia
§ 289
(1) Ak súd povolí odklad výkonu rozhodnutia podľa § 266 ods. 1, nevykonáva platiteľ mzdy zo
mzdy povinného zrážky odo dňa, keď sa mu doručilo uznesenie o povolení odkladu, dokiaľ sa mu
nedoručí príkaz súdu, aby sa v zrážkach pokračovalo.
(2) Ak súd povolí odklad výkonu rozhodnutia podľa § 266 ods. 2, platiteľ mzdy vykonáva zrážky
ďalej, ale nevypláca ich oprávnenému, dokiaľ sa odklad výkonu nezruší. Ak súd zastaví výkon
rozhodnutia, vyplatí platiteľ mzdy zrazené sumy povinnému.
 
§ 290
(1) Súd zastaví na návrh platiteľa mzdy, oprávneného alebo povinného nariadený výkon
rozhodnutia zrážkami zo mzdy, keď povinný po dobu jedného roka nepoberá mzdu aspoň v takej
výške, aby sa z nej mohli zrážky vykonávať.
(2) Na návrh povinného môže súd zastaviť nariadený výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy, ak
sa zrážky vykonávajú už len pre bežné výživné a možno predpokladať, že povinný vzhľadom na
svoje správanie i pomer k práci bude výživné plniť ďalej dobrovoľne.
Výplata vykonaných zrážok
 
§ 291
(1) Zrazenú sumu vyplatí platiteľ mzdy priamo oprávnenému. Ak sa však má z vykonaných
zrážok uspokojiť niekoľko pohľadávok, môže platiteľ mzdy zaslať zrazenú sumu súdu, ktorý ju
rozvrhne medzi oprávnených a sám vykoná výplatu. Platiteľ mzdy je povinný zaslať zrazenú
sumu súdu, ak mu to na žiadosť niektorého z oprávnených nariadi súd.
(2) Zrazenú sumu je platiteľ mzdy povinný oprávnenému vyplatiť, i keď sám má voči nemu
peňažnú pohľadávku, ktorú by si inak mohol započítať.
 
§ 292
Ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy povinného zrážky riadne a včas, ak ich vykoná v menšom
ako určenom rozsahu alebo ak nevyplatí zrážky oprávnenému bez odkladu po tom, keď sa mu
doručilo upovedomenie, že nariadenie výkonu rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť alebo keď sa
stali zročnými ďalšie mesačné sumy mzdy, môže oprávnený uplatniť proti platiteľovi mzdy na súde
právo na vyplatenie súm, ktoré sa mali zo mzdy povinného zrážať.
 
Zmena platiteľa mzdy
§ 293
(1) Ak sa po nariadení výkonu rozhodnutia platiteľ mzdy zmení, vzťahuje sa nariadenie výkonu
rozhodnutia zrážkami zo mzdy i na mzdu povinného u nového platiteľa mzdy.
(2) Povinnosť vykonávať zrážky vzniká novému platiteľovi mzdy už dňom, keď sa od povinného
alebo od doterajšieho platiteľa mzdy dozvie, že bol súdom nariadený výkon rozhodnutia zrážkami
zo mzdy povinného a pre aké pohľadávky; ak sa nedozvie o týchto okolnostiach nový platiteľ
mzdy už skôr, vzniká mu táto povinnosť dňom, keď sa mu doručilo uznesenie podľa § 294 ods. 3.
Poradie, ktoré získala pohľadávka oprávneného podľa § 280 odsek 3, zostáva jej zachované aj u
nového platiteľa mzdy.
(3) Za zmenu platiteľa mzdy podľa odseku 1 sa nepovažuje, ak povinný po nariadení výkonu
rozhodnutia získa nárok na peňažnú dávku nemocenského poistenia nahrádzajúcu mzdu a ak mu
dávku vyplatí platiteľ mzdy.
 
§ 294
(1) Ten, kto prijíma občana do práce, je povinný vyžiadať si od neho potvrdenie vystavené tým, u
koho občan naposledy pracoval, o tom, či bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami z jeho
mzdy, ktorým súdom a v čí prospech. Také potvrdenie je povinný každý zamestnávateľ vydať
občanovi, ktorý u neho prestal pracovať.
(2) Ak zistí ten, u koho povinný nastúpil novo do práce, že bol nariadený výkon rozhodnutia
zrážkami z jeho mzdy, oznámi to bez odkladu súdu, ktorý výkon nariadil.
(3) Súd tomu, u koho povinný nastúpil novo do práce, doručí do vlastných rúk uznesenie, v
ktorom ho upovedomí o nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy, oboznámi ho s
doterajším priebehom výkonu rozhodnutia, najmä s výškou doteraz vykonaných zrážok, uvedie,
aká vysoká je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, a aké je jej poradie; vyzve
ho, aby odo dňa, keď sa mu uznesenie podľa tohto odseku doručí, v zrážkach zo mzdy povinného
pokračoval, a upozorní ho na všetky jeho povinnosti pri výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy.
 
§ 295
(1) Ak povinný prestal pracovať u doterajšieho platiteľa mzdy, musí to oznámiť do jedného týždňa
súdu, ktorý nariadil výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy. Do jedného týždňa musí povinný
súdu takisto oznámiť, že nastúpil prácu u iného platiteľa mzdy.
(2) Platiteľ mzdy musí oznámiť súdu do jedného týždňa, že povinný u neho prestal pracovať.
Zároveň zašle súdu vyúčtovanie zrážok, ktoré zo mzdy povinného vykonal a vyplatil oprávneným
a oznámi súdu, pre ktoré pohľadávky bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy a aké
poradie majú tieto pohľadávky.
 
§ 296
(1) Ak niektorý platiteľ mzdy nesplní povinnosť, uvedenú v § 294 ods. 1 a 2 alebo v § 295 ods. 2,
môže sa oprávnený domáhať, aby mu platiteľ mzdy vyplatil sumy, na ktoré by mal právo, keby bol
platiteľ mzdy uvedené povinnosti splnil.
(2) Za nesplnenie povinností uvedených v § 294 a 295 môže súd uložiť povinnému i platiteľovi
mzdy poriadkovú pokutu (§ 53).
Niekoľko platiteľov mzdy
 
§ 297
(1) Ak povinný poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa nariadenie výkonu
rozhodnutia na všetky jeho mzdy.
(2) Zrážky zo mzdy je každý platiteľ mzdy povinný vykonávať odo dňa, keď sa mu doručilo
nariadenie výkonu rozhodnutia.
(3) Ak občan nastupuje do práce bez toho, že by pritom opúšťal doterajšieho platiteľa mzdy,
použijú sa obdobne ustanovenia § 293, 294 a 296.
 
§ 298
(1) Ak súd nariaďuje vykonávanie zrážok zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo,
akú časť základnej sumy (§ 278) nemajú zrážať. Keby príjem povinného nedosahoval u niektorého
platiteľa mzdy ani uvedenú časť základnej sumy, je platiteľ mzdy povinný oznámiť to súdu. Súd
potom znova určí, akú časť základnej sumy má každý platiteľ mzdy zrážať. Súd môže tiež určiť,
najmä ak sa vykonávajú zrážky už len pre bežné výživné, aby ich vykonával len niektorý z
platiteľov mzdy a aby ostatní vo vykonávaní zrážok zatiaľ nepokračovali.
(2) Ak vykonáva zrážky niekoľko platiteľov mzdy zároveň, zašlú zrážky vždy súdu. Súd preverí,
či celkove zrazená suma neprevyšuje pohľadávku oprávneného. Ak ju neprevyšuje, vyplatí celú
zrazenú sumu oprávnenému. Ak ju prevyšuje, vyplatí súd zo zrazenej sumy oprávnenému len
toľko, koľko zodpovedá jeho pohľadávke, a zvyšok vráti povinnému.
Zrážky z iných príjmov
 
§ 299
(1) Ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy sa použijú i na výkon rozhodnutia
zrážkami z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú mzdu, najmä z náhrady mzdy, náhrady na
pracovnú pohotovosť, náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, z dávky
sociálneho poistenia, z dávky sociálneho zabezpečenia, a ak ide o výkon rozhodnutia na
vymoženie výživného pre maloleté dieťa, aj z dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v
hmotnej núdzi.
(2) Ak ide o výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku občana, ktorý z tohto dôchodku platí
náklady za pobyt v ústave sociálnej starostlivosti, nepodlieha výkonu rozhodnutia suma potrebná
na úhradu pobytu a suma rovnajúca sa výške vreckového v takom ústave.
(3) Ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy sa použijú aj na výkon rozhodnutia
zrážkami z odmeny plynúcej z dohody o pracovnej činnosti.
(4) Za iný príjem podľa odseku 1 nemožno považovať odmeny za vykonanie práce podľa § 236
Zákonníka práce bez ohľadu na to, čo sa dojednalo o splatnosti odmeny.
 
§ 300
Ak sa vyplácajú preddavky členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa,
koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítanej mesačnej
odmeny sa povinnému vykonávajú zrážky.
 
§ 301
(1) Pokiaľ sa v ustanoveniach o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy hovorí o platiteľovi mzdy,
vzťahujú sa príslušné ustanovenia tiež na právnickú a fyzickú osobu, voči ktorým má povinný
nárok na niektoré z príjmov uvedených v § 299.
(2) Do čistého príjmu sa nezapočítava výchovné vyplácané k dôchodku zo sociálneho
zabezpečenia, ani zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.
 
§ 302
(1) Ak má povinný popri práve na mzdu i právo na iný príjem uvedený v § 299, postupuje sa tak,
ako keby šlo o niekoľko miezd.
(2) Ak povinný po nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy získa namiesto mzdy alebo
popri nej právo na niektorý z príjmov uvedených v § 299, vzťahuje sa nariadenie výkonu
rozhodnutia i na tento príjem.
 
Tretia hlava
PRIKÁZANIE POHĽADÁVKY
Prikázanie pohľadávky z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky
§ 303
(1) Výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu v tuzemskej banke alebo pobočke
zahraničnej banky sa uskutoční jej odpísaním z účtu do výšky prisúdenej pohľadávky s
príslušenstvom.
(2) Ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu nemožno použiť, ak ide o vklady na vkladných
knižkách.
 
§ 305
Na návrh oprávneného súd rozhodne o nariadení výkonu rozhodnutia uznesením, v ktorom
a) prikáže banke alebo pobočke zahraničnej banky, aby po tom, čo sa jej doručí nariadenie
výkonu rozhodnutia, zablokovala sumu zodpovedajúcu pohľadávke s príslušenstvom z účtu
povinného až do vymoženia pohľadávky alebo do zastavenia výkonu rozhodnutia, ak súd
neurčí inak, a uhradila ju po právoplatnosti uznesenia oprávnenému,
b) zakáže povinnému, aby po tom, čo sa mu doručí nariadenie výkonu rozhodnutia, nakladal
s prostriedkami na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva.
 
§ 306
Nariadenie výkonu rozhodnutia sa doručí oprávnenému, povinnému a banke alebo pobočke
zahraničnej banky; banke alebo pobočke zahraničnej banky sa doručí do vlastných rúk.
 
§ 307
(1) O tom, že uznesenie o nariadení výkonu súdu nadobudlo právoplatnosť, súd upovedomí
banku alebo pobočku zahraničnej banky; toto upovedomenie súd doručí banke alebo pobočke
zahraničnej banky do vlastných rúk.
(2) Banka alebo pobočka zahraničnej banky vyplatí potom pohľadávku z účtu povinného.
 
§ 308
Pre poradie úhrady pohľadávok, pre ktoré sa výkon rozhodnutia nariadil, je rozhodujúci deň,
keď bolo nariadenie výkonu rozhodnutia doručené banke alebo pobočke zahraničnej banky;
ak sa jej toho istého dňa doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia pre niekoľko pohľadávok a
prostriedky na účte povinného nestačia na uspokojenie všetkých pohľadávok, uhradia sa
jednotlivé pohľadávky, pre ktoré došlo nariadenie výkonu rozhodnutia toho istého dňa,
pomerne; ustanovenia § 316 ods. 2 a 3 tu platia obdobne.
 
§ 309
Nariadenie výkonu rozhodnutia sa vzťahuje i na sumy, ktoré dôjdu na účet povinného po tom,
keď sa banke alebo pobočke zahraničnej banky doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia.
 
§ 310
Predpisy vylučujúce alebo obmedzujúce použitie pohľadávok právnickými osobami z účtu v banke
alebo pobočke zahraničnej banky na iný než určený účel nie sú dotknuté ustanovením o prikázaní
pohľadávky z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky.
 
§ 311
Ak banka alebo pobočka zahraničnej banky nepostupuje tak, ako jej to ukladajú ustanovenia §
305, 308 a 309, môže sa oprávnený domáhať, a to aj vtedy, keď už na účte povinného nie je
dostatok prostriedkov, aby mu banka alebo pobočka zahraničnej banky zaplatila sumu, na ktorú
by mal právo, keby banka alebo pobočka zahraničnej banky postupovala správne.
 
Prikázanie iných peňažných pohľadávok
§ 312
(1) Výkon rozhodnutia prikázaním inej peňažnej pohľadávky než pohľadávky z účtu v banke
alebo pobočke zahraničnej banky sa uskutoční zákazom výplaty pohľadávky povinnému.
(2) Takto sa postupuje aj v prípade, že pohľadávka povinného sa stane splatnou až v budúcnosti,
ako aj v prípade, že povinnému budú čiastkové pohľadávky z toho istého právneho dôvodu v
budúcnosti postupne vznikať.
(3) Výkon rozhodnutia postihuje pohľadávku povinného len do výšky pohľadávky oprávneného,
pre ktorú bol nariadený, a jej príslušenstva.
 
§ 313
(1) V nariadení výkonu rozhodnutia zakáže súd povinnému, aby so svojou pohľadávkou
akokoľvek nakladal. Dlžníkovi povinného súd zakáže, aby po tom, keď sa mu doručilo nariadenie
výkonu rozhodnutia, povinnému jeho pohľadávku vyplatil a to až do vymoženia pohľadávky
alebo do zastavenia výkonu rozhodnutia, ak súd neurčí inak.
(2) Nariadenie výkonu rozhodnutia doručí súd oprávnenému, povinnému a dlžníkovi povinného;
dlžníkovi povinného ho doručí do vlastných rúk.
(3) Povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručilo
nariadenie výkonu rozhodnutia.
 
§ 314
(1) Len čo nadobudne nariadenie výkonu rozhodnutia právoplatnosť, súd o tom upovedomí
dlžníka povinného. Dlžník povinného vyplatí pohľadávku, ak je už zročná, oprávnenému; ak nie
je pohľadávka povinného dosiaľ zročná, vyplatí ju oprávnenému, len čo sa stane zročnou.
(2) Výplatou oprávnenému sa oslobodí dlžník povinného od svojej povinnosti voči povinnému.
 
§ 315
(1) Ak nevyplatí dlžník povinného oprávnenému pohľadávku bez odkladu po tom, keď sa mu
doručilo upovedomenie, že nariadenie výkonu rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť, alebo keď sa
stala pohľadávka zročnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného
na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného ohľadne
tejto pohľadávky uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného
si v takomto prípade nemôže tiež započítať svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému.
(2) Ak oprávnený neuplatní včas na súde, prípadne u iného orgánu pohľadávku povinného voči
dlžníkovi povinného alebo ak neoznámi povinnému, že ju uplatňuje, zodpovedá povinnému za
škodu, ktorá by mu tým prípadne vznikla.
 
§ 316
(1) Ak bol výkon rozhodnutia nariadený pre niekoľko pohľadávok, uspokoja sa jednotlivé
pohľadávky v tom poradí, v akom sa nariadenie výkonu rozhodnutia doručilo dlžníkovi
povinného. Ak sa mu doručilo toho istého dňa nariadenie výkonu rozhodnutia pre niekoľko
pohľadávok, ktoré by sa nemohli z pohľadávky povinného úplne uspokojiť, uspokojí dlžník
povinného tieto pohľadávky pomerne.
(2) Ak sa má uspokojiť niekoľko pohľadávok, môže dlžník povinného odovzdať zrazenú sumu
súdu. Dlžník povinného je povinný odovzdať zrazenú sumu súdu, ak mu to na žiadosť niektorého
z oprávnených nariadi súd. Súd odovzdanú sumu rozvrhne medzi oprávnených a vyplatí im
sumy na nich pripadajúce.
(3) Odovzdaním zrazenej sumy súdu oslobodzuje sa dlžník povinného od svojej povinnosti voči
povinnému až do výšky tejto sumy.
Pohľadávky nepodliehajúce výkonu rozhodnutia
 
§ 317
(1) Výkonu rozhodnutia nepodliehajú pohľadávky náhrady, ktorú podľa poistnej zmluvy vypláca
poisťovňa, ak sa má náhrada použiť na nové vybudovanie alebo na opravu budovy.
(2) Výkonu rozhodnutia nepodlieha dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na
kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia poskytované podľa
osobitného predpisu a štátne sociálne dávky, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(3) Výkonu rozhodnutia odpísaním z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky nepodliehajú
prostriedky na účte, ktoré výslovným vyhlásením povinného sú určené na výplatu miezd jeho
zamestnancov pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bolo banke alebo pobočke zahraničnej
banky doručené nariadenie výkonu rozhodnutia.
 
§ 319
(1) Pohľadávky autorskej odmeny podliehajú výkonu rozhodnutia, ak je povinným autor, len
jednou pätinou; ak sa však navrhuje výkon rozhodnutia pre niektorú z prednostných pohľadávok
uvedených v § 279 ods. 2, môže pri nich súd nariadiť výkon rozhodnutia až do dvoch pätín so
zreteľom na pomery povinného. Pre poradie úhrady prednostných pohľadávok sa použijú
primerane ustanovenia § 280 ods. 2 a 3.
(2) Pokiaľ sa autorovi vypláca odmena prostredníctvom ochrannej autorskej organizácie, doručí
súd nariadenie výkonu rozhodnutia aj ochrannej autorskej organizácii, ktorá potom má práva a
povinnosti dlžníka povinného. Nariadenie výkonu rozhodnutia sa vzťahuje ako na sumy, ktoré
boli už v prospech autora u ochrannej autorskej organizácie zložené, tak aj na sumy, ktoré budú u
nej v bežnom kalendárnom roku zložené.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú obdobne, i pokiaľ ide o pohľadávky z práv príbuzných
autorskému právu a o pohľadávky fyzických osôb z ich podnikateľskej činnosti.
Postihnutie iných majetkových práv
 
§ 320
(1) Ak oprávnený navrhuje, aby sa rozhodnutie, ktorým sa mu priznáva peňažná pohľadávka,
vykonalo postihnutím iného majetkového práva, ktoré je prevoditeľné a nie je peňažnou
pohľadávkou, ani právom, ktoré patrí len povinnému osobne, použijú sa na tento výkon
rozhodnutia primerane ustanovenia § 313 až 316, 321, 327 a 330.
(2) Výkon rozhodnutia proti členovi družstva postihnutím členského podielu v stavebnom
bytovom družstve za trvania členstva povinného nie je prípustný.
 
§ 320a
Ustanovenia § 276 až 320 sa použijú len na výkon rozhodnutí, ktorými vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné
náklady súdneho konania.
 
Štvrtá hlavtvrtá hlava
PREDAJ HNUTEĽNÝCH VECÍ A NEHNUTEĽNOSTÍ
Veci nepodliehajúce výkonu rozhodnutia
 
SIEDMA ČASŤ
INÁ ČINNOSŤ SÚDU
§ 352
(1) Súd prijíma do úschovy peniaze, listiny a iné hnuteľné veci v súvislosti s trestným alebo iným súdnym
konaním. Na súde sa takisto skladajú peniaze a iné hodnoty patriace osobám, u ktorých súd dohliada na
správu majetku, preddavky a iné platby, ktoré bezprostredne súvisia so súdnym konaním.
(2) O prijatí do úschovy vydá súd tomu, kto hodnoty skladá, potvrdenie.
 
§ 352a
Súd vykonáva zápis údajov do obchodného registra, zmenu zapísaných údajov, výmaz zapísaných údajov a
ukladá listiny do zbierky listín podľa osobitného zákona.
 
§ 352b
(1) Súd na základe žiadosti vydá osvedčenie o európskom exekučnom titule, ako aj iné osvedčenia podľa
osobitných predpisov alebo takéto osvedčenia na základe žiadosti zruší.
(2) Na vydanie a zrušenie osvedčenia o európskom exekučnom titule, ako aj iných osvedčení podľa
osobitných predpisov je príslušný súd, ktorý vydal rozhodnutie, súd na ktorom bol schválený a uzavretý
súdny zmier a v prípade verejných listín krajský súd príslušný na vyššie overovanie listín podľa osobitného predpisu.
Scroll Up