Súčasná doba je veľmi turbulentná a nie každý si môže dovoliť z finančného hľadiska riešiť svoje právne problémy prostredníctvom slovenských všeobecných súdov za právnej pomoci advokátov. Na Slovensku v dnešnej dobe žije mnoho obyvateľov, ktorí nemajú žiadny pravidelný mesačný príjem alebo len zanedbateľný, ktorý im nestačí ani na pokrytie bežných životných nákladov a nie ešte na pokrytie súdnych poplatkov a iných trov súdneho konania.

Zákonodarca pri koncipovaní nového Civilného sporového poriadku však nezabudol aj na ľudí s veľmi nízkym a žiadnym mesačným príjmov, resp. úplne bezmajetných z dôvodu, aby sa v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných dohôd mohli aj takto finančne znevýhodnení obyvatelia Slovenska domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.    

Ustanovenie § 254 ods. 1 Civilného sporového poriadku umožňuje takto znevýhodneným osobám, podať návrh na oslobodenie od súdneho poplatku a „súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku ak to odôvodňujú pomery strany“, ktorá návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov podala. Za účelom uplatnenia nároku na oslobodenie od súdneho poplatku je sporová strana povinná vyplniť tlačivo uverejnené na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR: https://www.justice.gov.sk/Formulare/Stranky/Oslobodenie-od-sudnych-poplatkov.aspx, z kadiaľ si ho môže každý voľne stiahnuť aj spoločne s príslušnými pokynmi pre vyplnenie. Za pozornosť stojí skutočnosť, že ani predmetné tlačivo a ani pokyny k tlačivu nepožadujú od sporovej strany, ktorá navrhuje svoje oslobodenie od súdnych poplatkov, žiadne prílohy a ani potvrdenia.

Za týmto účelom v bode 10. predmetného tlačiva navrhovateľ musí  uviesť: „Čestne vyhlasujem, že všetky skutočnosti, ktoré som uviedol, sú pravdivé.“ V predmetnej veci poukazujeme na Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. mája 2012, sp. Zn. 6Sžf 38/2011: „Súd je povinný vyzvať žiadateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov na doplnenie jeho žiadosti predložením dokladov o tvrdených skutočnostiach.“ Ako aj Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2010, sp. Zn. 5 Sžo 219/2010: „Rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov musí zodpovedať tomu, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo.“ V prípade, že by sa v budúcnosti preukázalo, že sporová strana, ktorá si uplatnila oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorej bolo aj priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, že jej majetkové a finančné pomery to neodôvodňovali, tak príslušný všeobecný súd v zmysle ustanovenia § 254 ods. 2 Civilného sporového poriadku, priznané oslobodenie od súdnych poplatkov odníme a to i spätne.

V praxi sa však samotný žiadateľ ocitá aj v situácii, keď si riadne a v zmysle zákona uplatní oslobodenie od súdnych poplatkov spoločne s vyplneným predmetným tlačivom a deklarovaním svojho príjmu, hnuteľného a nehnuteľného majetku (prípadne iných relevantných skutočností uvedených v predmetnom tlačive). V prípade, že žiadateľovi to majetkové pomery odôvodňujú a nemôže preukázať svoje tvrdenia (keďže logicky to čo niekto nemá, nemôže ani preukázať hodnovernými dôkazmi), býva zo strany príslušného súdu návrh žiadateľa zamietnutý uznesením o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov zo strany vyššieho súdneho úradníka alebo konajúceho sudcu a to bez riadneho a hodnoverného zdôvodnenia.

Argumentom nie len vyššieho súdneho úradníka, ktorý žiadateľovi ako účastníkovi súdneho konania odoprel právo na podanie sťažnosti v predmetnom konaní, ale aj konajúceho sudcu prvej inštancie bolo, že sporová strana, ktorá žiadala o oslobodenie od súdneho poplatku riadne nepreukázala svoje tvrdenia dôkazmi. Navyše predmetný súdni pracovníci nerozhodovali o oslobodení od súdnych poplatkov v konaní pred súdom prvej inštancie, ale v konaní o podanom dovolaní na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Takto konajúci sudca prvej inštancie, u ktorého celý spor začne a sporová strana nie je spokojná s jeho konaním a rozhodnutím, ešte de facto protiprávne a v rozpore s rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky môže odopierať právo na spravodlivý proces každému účastníkovi konania.

Stáva sa, že príslušný sudca, resp. vyšší súdny úradník, rozhodne aj bez toho, aby vyzval žiadateľa ako sporovú stranu na doplnenie konkrétnych dôkazov, ktoré môže sporová strana zabezpečiť a predložiť príslušnému súdu, ktorý rozhoduje o jeho oslobodení od súdnych poplatkov. Nie je predsa ničím nezvyčajným, že v priebehu niekoľko rokov trvajúcich súdnych sporov na Slovensku (čo nie je ničím výnimočným s poukazom na dostupné štatistiky Európskej únie), že sa niektorá sporová strana bez svojho zavinenia stane nemajetnou alebo zadĺženou, o čom svedčí nie len počet prebiehajúcich exekúcii ale aj počet osobných bankrotov a počet zlučovania obchodných spoločností na Slovensku. Obdoba sa môže stať aj pri nároku sporovej strany na oslobodenie od súdneho poplatku, keď podáva odvolanie na odvolací (krajský) súd, kedy opätovne rozhoduje o oslobodení sudca prvej inštancie, čo je z nášho pohľadu neprijateľné a nelogické.

Je možno načase, aby sa aj sudcovia zamysleli nad skutočnosťou, že aj ich každý mesačný plat pochádza od daňových poplatníkov a aj súdna moc ako zložka štátnej moci pochádza od občanov Slovenskej republiky, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo tak ako to ustanovuje Článok 2 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky.  Aj sudcovia by mali pochopiť, že nie každý občan Slovenskej republiky má taký príjem ako sudcovia a sú na Slovensku aj ľudia, ktorí každý mesiac rátajú každé euro, čo dokazujú štatistiky. Ak by tomu tak nebolo a každý by zarobil aspoň polovicu ako slovenskí sudcovia, možno vtedy by aj stratilo zmysel ustanovenie § 254 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

Vyhotovil:
V Bratislave dňa 16.10.2017
JUDr. Pavol Kollár, advokát a konateľ
Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kollár, s.r.o.
www.judrkollar.sk