Stav súdnictva Slovenskej republiky podľa porovnávacieho prehľadu EÚ

Dňa 10.04.2017 Európska komisia zverejnila porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície pre všetky členské štáty EÚ za rok 2017. Jedným s cieľov predmetného prehľadu bolo zameranie sa na fungovanie justičných systémov v rámci členských štátov EÚ. Komisárka EÚ pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť uviedla, že efektívne justičné systémy majú význam z hľadiska prehĺbenia dôvery v to, že na jednotnom trhu panuje prostredie, ktoré je priaznivé pre podniky a investície. Ďalej uviedla, že nezávislý a dobre fungujúci systém je základným pilierom každej demokracie. Trošku zarážajúcou skutočnosťou je, že hoci je prehľad vyhotovený v roku 2017 všetky grafy v ňom uvedené sú z rokov 2010 až 2015, čo jednak poukazuje na neefektívny mnohopočetný úradnícky aparát EÚ a jednak nemáme k dispozícii štatistické údaje za rok 2016, kedy už bola vo funkcii nová Ministerka spravodlivosti SR a mohli sme by sme si jednoducho pozrieť aj jej prípadné reformy v rámci fungovania slovenskej justície. Podľa dostupných grafov však môžeme s určitosťou povedať, že jej predchodca bol skúpy nie len na slovo, ale aj na reformy, ktorými sa mal zefektívniť výkon justície.  

Slovenská republika sa ako členský štát EÚ zapojil svojimi štatistikami do predmetného prehľadu a výsledok efektivity slovenského súdnictva 28 rokov po nežnej revolúcii je žalostný. Slovenská justícia sa zase raz zapísala do svetovej histórie a svetových médií na prvom mieste, žiaľ od konca. Najmenej civilných sporov bolo na Slovensku evidovaných v roku 2015, keď bolo evidovaných 9,9 sporov na 100 obyvateľov. Na Slovensku trvalo v roku 2015 vyriešenie civilného sporu v priemere 401 dní na súde prvej inštancie. Pre porovnanie v roku 2010 to trvalo 364 dní a v roku 2014 524 dní. V Luxemburgu trvá priemerne vyriešenie civilného sporu súdom prvej inštancie 86 dní, čím si Slovensko zaslúžilo 3. miesto od konca.

Ľudia z právnej praxe sa tiež určite ironicky pousmejú nad oficiálne zverejnenými údajmi o dĺžke trvania súdneho sporu pred súdom prvej inštancie, pretože reálne čísla sú odhadom v priemere asi dvojnásobné. Štatistiky uvádzajú, že dĺžka trvania vyriešenia správneho sporu v roku 2015 bola na Slovensku bola 374 dní, pričom v roku 2010 to bolo len 66 dní a v roku 2013 zase 746 dní. Počet nevyriešených civilných sporov na slovenských súdoch prvej inštancie v roku 2015 bol 6,8 prípadov na 100 obyvateľov. Pre  porovnanie v roku 2010 to bolo 5,5 nevyriešených prípadov na 100 obyvateľov a v roku 2013 7,5 nevyriešených prípadov na 100 obyvateľov.

Štatistiky ohľadom priemernej dĺžky trvania predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) za rok 2015 Slovensko nezverejnilo svoje údaje, čím skončilo na poslednom mieste, pričom v Litve trvalo priemerne 7 dní a v Českej republike priemerne 29 dní. Slovensko sa úspešne nezúčastnilo, asi pre istotu, ani štatistiky dôvodov používania a nepoužívania informačných a komunikačných technológií medzi súdmi a právnikmi. Aj keby sa Slovensko na predmetnej štatistike zúčastnilo, vzhľadom na značne vynaložené finančné prostriedky, ktoré smerovali do elektronizácie verejnej správy, výsledky predpokladáme by v porovnaní s inými členskými štátmi neboli príliš pozitívne.

Koniec koncov používatelia služieb verejnej správy SR vedia o jej funkčnosti a spoľahlivosti svoje a prevažne nič pozitívne. Štatistiky ďalej uvádzajú, že celkové náklady na slovenské súdy ako percento hrubého domáceho produktu (HDP) je vo výške 0,3 % ročne, čo Slovensko umiestnilo na 12. priečku z členských štátov EÚ. Pre porovnanie v Bulharsku sú celkové náklady vo výške 0,7 % z HDP a vo Francúzsku vo výške 0,2 % z HDP. V štatistike o počte sudcov na 100.000 obyvateľov má Slovensko údaj v roku 2015 o 24 sudcoch na 100.000 obyvateľov. Pre porovnanie uvádzame, že Chorvátsku je 44 sudcov na 100.000 obyvateľov, pričom vo Veľkej Británii to sú 3 sudcovia na 100.000 obyvateľov a vo Francúzsku a Taliansku sa počet sudcov pohybuje približne na úrovni 11 sudcov na 100.000 obyvateľov.

Celkové náklady na súdy na Slovensku v roku 2015 predstavovali sumu 48 EUR na jedného obyvateľa (a každým rokom rastie), pričom pre porovnanie v Rumunsku je to suma 29 EUR na jedného obyvateľa a vo Veľkej Británii je to suma 157 EUR na jedného obyvateľa. Z uvedeného môžeme konštatovať, že chybou slovenskej justície pravdepodobne nie je nízky počet sudcov ako sa to často uvádza v médiách zo strany predstaviteľov štátu a zástupcov sudcov, ale najmä v neefektivite fungovania celej slovenskej justície ako celku. V štatistike o sudcoch ktorí sa zúčastňujú na školeniach v oblasti práva EÚ alebo v oblasti práva iného členského štátu EÚ, Slovensko je opätovne takmer na konci štatistiky, uviedlo len údaj 8% sudcov. Pre porovnanie Slovinsko uviedlo údaj 85% sudcov a Rumunsko 48 % sudcov.

V štatistikách o akomkoľvek ďalšom vzdelávaní sudcov v oblastiach  rozhodovania (0 %), IT zručností (14%), manažmentu súdu (25%) a sudcovskej etiky (61%) sa Slovensko umiestnilo na  4. mieste od konca. Štatistika o hlavných dôvodoch prečo verejnosť vníma nedostatok nezávislosti súdov sa za Slovensko, zase na poslednom mieste, uvádza 34 % za to, že postavenie sudcov dostatočne nezaručuje ich nezávislosť; 41 % za to, že sudcovia majú nátlak z ekonomických alebo iných špecifických záujmov a 44% za to, že sudcovia majú nátlak zo strany vlády a politikov.

Z pohľadu spoločností (právnických osôb) bol názor reprezentovaný nasledovne 33%, 47% a 55%. Nie je nám známa informácia,  z akých oblastí spoločenskej štruktúry a v akom veku boli opýtaní respondenti, avšak zastávame názor, že jedným z hlavných a aktuálnych problémov v slovenskej justícií je až priveľmi vysoká nezávislosť sudcov, ktorí si užívajú ešte imunity a reálne nenesú žiadnu personálnu zodpovednosť za svoje rozhodnutia. V prípade, že by sa zaviedla personálna zodpovednosť sudcov za ich rozhodnutia, eventuálne ak by boli sudcovia volení odbornou verejnosťou na určité časové obdobie s možnosťou doživotnej straty možnosti byť opätovne zvolení za sudcu, sme toho názoru, že uvedené opatrenia by priamo úmerne po ich zavedení zvýšili a zlepšili jednak odbornosť slovenských súdov, ako aj skrátili dĺžku trvania súdneho konania, ktoré súd často bezdôvodne a nehospodárne predlžuje práve konaním zo strany sudcov, pričom je jedno z akej ich osobnej pohnútky. Štatistiky tiež uvádzajú, že približne 60% slovenských sudcov boli v roku 2015 ženy.

V odbornej verejnosti sa čoraz častejšie stretávame s názormi, že počet sudcov – žien v justícii by mal byť regulovaný alebo eliminovaný vzhľadom na biologické potreby ženy – matky a vzhľadom na ich nestabilné emočné rozhranie, ktoré ma vplyv nie len na dĺžku a priebeh konania ale aj na objektivitu rozhodnutia. V štatistike o vnímaní nezávislosti súdov a sudcov medzi spoločnosťami za rok 2016 sa Slovensko ukážkovo umiestnilo na poslednej priečke zo všetkých členských štátov EÚ.

Identicky sa Slovensko umiestnilo na poslednej priečke zo všetkých členských štátov EÚ v štatistike o vnímaní nezávislosti súdov a sudcov medzi širokou verejnosťou za rok 2016. Uvedené štatistiky vytvárajú o Slovensku veľmi negatívnu a globálnu reklamu o podnikateľskom prostredí Slovenska a vymožiteľnosti práva na Slovensku v očiach nie len obyvateľov Slovenska, z ktorých daní je celá neefektívne fungujúca justícia financovaná, ale aj v očiach potenciálnych zahraničných partnerov a investorov Slovenska. Musíme skonštatovať, že by sme radi videli na akom mieste by sa slovenská justícia umiestnila nie len v rámci členských štátov EÚ, ale globálne. Klamlivé ilúzie si však nerobíme ako by asi Slovensko dopadlo v takejto štatistike. Poslednej štatistike sa uvádza názor World Economic Forum na vnímanie nezávislosti súdnictva, ktoré Slovensko opätovne umiestnilo na poslednej možnej priečke zo všetkých členských štátov EÚ.

Na záver nelichotivých ale objektívnych štatistických údajov EÚ o stave slovenskej justície by sa mali zrejme kompetentné a zodpovedné osoby za vedenie a smerovanie justície zrejme viac zamerať na konštruktívne zlepšenie postavenia Slovenska v oblasti justície tak, aby to zlepšenie objektívne vnímali aj občania aj spoločnosti podnikajúce v Slovenskej republike.

Vyhotovil:
V Bratislave dňa 29.04.2017
JUDr. Pavol Kollár, advokát a konateľ
Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kollár, s.r.o.
www.judrkollar.sk

Scroll Up