OBČIANSKY ZÁKONNÍK
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Prvá hlava
OBČIANSKOPRÁVNE VZŤAHY A ICH OCHRANA
§ 1
(1) Úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä
ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.
(2) Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy
medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto
občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.1)
(3) Občiansky zákonník upravuje aj právne vzťahy z duševného vlastníctva, ak tieto vzťahy
neupravujú iné zákony.
§ 2
(1) Občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon
vznik týchto vzťahov spája.
(2) V občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.
(3) Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou
odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že
sa od neho nemožno odchýliť.
§ 3
(1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
(2) Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby
nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné
rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
§ 4
Proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to
povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd.
§ 5
Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže
predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo
domáhať sa ochrany na súde.
§ 6
Ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným
spôsobom zásah sám odvrátiť.
Druhá hlava
ÚČASTNÍCI OBČIANSKOPRÁVNYCH VZŤAHOV
Prvý oddiel
Fyzické osoby
§ 7
(1) Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj
počaté dieťa, ak sa narodí živé.
(2) Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd
fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú
osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
§ 8
(1) Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba
povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.
(2) Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa
plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani
zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.
§ 9
Maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané
rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.
§ 10
(1) Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť
právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony.
(2) Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné
požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len
niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v
rozhodnutí.
(3) Súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak
odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli.
Ochrana osobnosti
§ 11
Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a
ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
§ 12
(1) Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy
týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť
len s jej privolením.
(2) Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy,
podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely
na základe zákona.
(3) Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia
fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely
a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť
v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.
§ 13
(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do
práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané
primerané zadosťučinenie.
(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v
značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
§ 15
Po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a
ak ich niet, jeho rodičom.
§ 16
Kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu
podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
Druhý oddiel
Právnické osoby
§ 18
(1) Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
(2) Právnickými osobami sú:
a) združenia fyzických alebo právnických osôb,
b) účelové združenia majetku,
c) jednotky územnej samosprávy,
d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
§ 19
(1) Na zriadenie právnickej osoby je potrebná písomná zmluva alebo zakladacia listina, pokiaľ
osobitný zákon neustanovuje inak.
(2) Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného
zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.
§ 19a
(1) Spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti môže byť obmedzená len
zákonom.
(2) Právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra,
môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný
zákon neustanovuje inak.
§ 19b
(1) Právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byť určený pri ich zriadení.
(2) Pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa
neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať
primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.
(3) Odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.
§ 19c
Sídlo právnickej osoby musí byť určené pri jej vzniku.
§ 20
(1) Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou
o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).
(2) Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to
určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné
zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti
právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy,
ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.
§ 20a
(1) Právnická osoba sa zrušuje dohodou, uplynutím doby alebo splnením účelu, na ktorý bola
zriadená, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
(2) Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri
zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
(3) Pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia, pokiaľ celé jej imanie nenadobúda
právny nástupca alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
(4) Ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii obchodných spoločností sa primerane použijú
aj na likvidáciu inej právnickej osoby, pokiaľ z ustanovení upravujúcich tieto právnické osoby
nevyplýva niečo iné.
Záujmové združenia právnických osôb
§ 20f
Na ochranu svojich záujmov alebo na dosiahnutie iného účelu môžu právnické osoby
vytvárať záujmové združenia právnických osôb (ďalej len „združenia”).
§ 20g
Na založenie združenia sa vyžaduje písomná zakladateľská zmluva uzavretá zakladateľmi
alebo schválenie založenia združenia na ustanovujúcej členskej schôdzi. O založení združenia
na tejto schôdzi sa spíše zápisnica obsahujúca zoznam zakladajúcich členov združenia s
uvedením ich mena (názvu) a bydliska (sídla) a podpisy členov. K zmluve alebo zápisnici o
ustanovujúcej členskej schôdzi musia byť priložené stanovy a určenie osôb oprávnených
konať v mene združenia, ktoré schvália zakladatelia alebo ustanovujúca schôdza.
§ 20h
(1) Stanovy združenia určia názov, sídlo a predmet činnosti združenia, úpravu majetkových
pomerov, vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov, orgány združenia a vymedzenie
ich pôsobnosti, spôsob zrušenia združenia a naloženie s jeho likvidačným zostatkom.
Členstvo v združení možno viazať na určitý členský príspevok.
(2) Stanovy schvaľujú zakladatelia alebo ustanovujúca členská schôdza. Stanovy určia
spôsob, ktorým sa stanovy menia a dopĺňajú.
§ 20i
(1) Združenie je právnickou osobou, ktorá zodpovedá svojím majetkom za nesplnenie svojich
povinností.
(2) Združenie nadobúda právnu spôsobilosť zápisom do registra združení vedeného na
okresnom úrade v sídle kraja, príslušnom podľa sídla združenia. Do registra sa zapisuje názov
a sídlo združenia, predmet jeho činnosti, orgány, prostredníctvom ktorých združenie koná, a
mená osôb vykonávajúcich ich pôsobnosť.
(3) K návrhu na zápis do registra sa prikladá zakladateľská zmluva alebo zápisnica o
ustanovujúcej členskej schôdzi spolu so stanovami. Návrh podáva osoba splnomocnená
zakladateľmi alebo ustanovujúcou členskou schôdzou.
§ 20j
(1) Pred zánikom združenia sa vyžaduje likvidácia, ak imanie združenia neprechádza na
právneho nástupcu.
(2) Združenie zaniká výmazom z registrácie.
§ 21
Pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou osobou.
Tretia hlava
ZASTÚPENIE
§ 22
(1) Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a
povinnosti priamo zastúpenému.
(2) Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten,
záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
§ 23
Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo
na základe dohody o plnomocenstve.
§ 24
Zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a
povinnosti priamo zastúpenému.
Zákonné zastúpenie
§ 26
Pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za ne ich zákonní zástupcovia.
§ 27
(1) Kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa, upravuje Zákon o rodine.
(2) Zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne
úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom
ustanovený opatrovník.
(3) Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa
podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy,
prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom (§ 18 ods. 1).
§ 28
Ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o
bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.
§ 29
Súd môže ustanoviť opatrovníka aj tomu, pobyt koho nie je známy, ak je to potrebné na ochranu
jeho záujmov alebo ak to vyžaduje verejný záujem. Za tých istých podmienok môže súd ustanoviť
opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu.
§ 30
Ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu
záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu.
Zastúpenie na základe plnomocenstva
§ 31
(1) Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ
udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.
(2) Pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa
štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo.
(3) Plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. Ak v plnomocenstve
udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne.
(4) Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť
písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho
úkonu.
§ 32
(1) Ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom
mene.
(2) Ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú
tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré
nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe
osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.
(3) Ak je splnomocniteľ dobromyseľný alebo ak vedel alebo musel vedieť o určitej okolnosti,
prihliada sa na to aj u splnomocnenca, ibaže ide o okolnosti, o ktorých sa splnomocnenec dozvedel
pred udelením plnomocenstva. Splnomocniteľ, ktorý nie je dobromyseľný, sa nemôže dovolávať
dobromyseľnosti splnomocnenca.
§ 33
(1) Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ
viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou
splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení
oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.
(2) Ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak
niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa
konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli
prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od
splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.
(3) Ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku plnomocenstva
vedela.
§ 33a
(1) Splnomocnenec je oprávnený udeliť plnomocenstvo inej osobe, aby namiesto neho konala za
splnomocniteľa,
a) ak je výslovne oprávnený podľa plnomocenstva udeliť plnomocenstvo inej osobe,
b) ak je splnomocnencom právnická osoba.
(2) Z právnych úkonov ďalšieho splnomocnenca je zaviazaný priamo splnomocniteľ.
§ 33b
(1) Plnomocenstvo zanikne
a) vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené,
b) ak ho splnomocniteľ odvolal,
c) ak ho vypovedal splnomocnenec,
d) ak splnomocnenec zomrie.
(2) Plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné. Zánikom
právnickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom, zaniká plnomocenstvo len
vtedy, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu.
(3) Splnomocniteľ sa nemôže platne vzdať práva plnomocenstvo kedykoľvek odvolať.
(4) Dokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony
účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo. Na toto ustanovenie sa však nemôže odvolávať ten,
kto o odvolaní plnomocenstva vedel alebo musel vedieť.
(5) Ak splnomocniteľ oznámil inej osobe, že udelil plnomocenstvo splnomocnencovi na určité
úkony, môže sa voči nemu dovolávať odvolania plnomocenstva, len ak jej toto odvolanie oznámil
pred konaním splnomocnenca, alebo keď táto osoba v čase konania splnomocnenca o tomto
odvolaní vedela.
(6) Ak splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec
povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca
neutrpel ujmu na svojich právach. Úkony takto urobené majú rovnaké právne účinky, ako keby
zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil splnomocniteľ alebo jeho právni
nástupcovia.
Štvrtá hlava
PRÁVNE ÚKONY
§ 34
Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností,
ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
§ 35
(1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
(2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä
tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia
obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa
dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
§ 36
(1) Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú
podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.
(2) Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je
rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.
(3) Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa
právny úkon nepodmieneným.
(4) Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník, ktorý nemal právo
tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech.
(5) Ak z právneho úkonu alebo z jeho povahy nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že podmienka je
odkladacia.
§ 37
(1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
(2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
(3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
§ 38
(1) Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
(2) Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento
právny úkon neschopnou.
§ 39
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom.
§ 40
(1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je
neplatný.
(2) Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
(3) Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré
osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa
môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
(4) Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo
elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby,
ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený
elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
(5) Na právne úkony uskutočnené elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým
podpisom a opatrené časovou pečiatkou sa osvedčenie pravosti podpisu nevyžaduje.
(6) Na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná úradná zápisnica. Úradná
zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom
právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby,
ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.
§ 40a
Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, §
701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám
spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§
40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba
v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
dovolá.
§ 41
Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z
povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva,
že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
§ 41a
(1) Ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň
odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.
(2) Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli
účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno
dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
§ 42
Ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení tohto zákona
o zodpovednosti za škodu.
Odporovateľné právne úkony
§ 42a
(1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak
ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo
má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už
vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
(2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle
ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu,
ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi
dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť
veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
ď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť
veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
(3) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému
došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť
aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym
orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v
čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c)
alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti
poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
(4) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému
došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a
a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,
b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),
c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú
účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom
alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v
čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c),
d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej
starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
(5) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na
ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej
znaleckým posudkom2b) alebo odborným odhadom, a ktorý
a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným,2c) alebo
b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo
c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho
splatnosti.
§ 42b
(1) Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
(2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech.
(3) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom
dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti
tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu
úkonu proti ich predchodcovi.
(4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže
požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z
dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu
prospech.
Zmluvy
§ 43
Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo
viesť k vzniku rozporov.
Návrh na uzavretie zmluvy
§ 43a
(1) Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým
osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z
neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
(2) Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže
navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s
návrhom.
(3) Dokiaľ nebola zmluva uzavretá, môže byť návrh odvolaný, ak odvolanie dôjde osobe, ktorej je
určené, skôr, než táto osoba odoslala prijatie návrhu.
(4) Návrh nemôže byť odvolaný
a) počas lehoty, ktorá je v ňom určená na prijatie, ibaže z jeho obsahu vyplýva právo ho
odvolať aj pred uplynutím tejto lehoty, alebo
b) ak je v ňom vyjadrená neodvolateľnosť.
§ 43b
(1) Návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká
a) uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie,
b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť
prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo
c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi.
(2) Ústny návrh zaniká, ak sa neprijal ihneď, ibaže z jeho obsahu vyplýva niečo iné.
(3) Lehota na prijatie návrhu určená navrhovateľom v telegrame začína plynúť od okamihu, keď je
telegram podaný na odoslanie, a lehota určená v liste od dátumu v ňom uvedenom, a ak dátum v
ňom nie je uvedený, od dátumu uvedeného na obálke. Lehota na prijatie návrhu určená
navrhovateľom telefonicky, ďalekopisne alebo inými prostriedkami umožňujúcimi okamžité
oznámenie začína plynúť od okamihu, keď návrh dôjde osobe, ktorej je určený.
Prijatie návrhu
§ 43c
(1) Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z
ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
(2) Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom
návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi
najneskôr súčasne s prijatím.
(3) Neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ o tom bez odkladu
upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním správy.
(4) Ak z listu alebo inej písomnosti, ktoré vyjadrujú prijatie návrhu, vyplýva, že boli odoslané za
takých okolností, že by došli navrhovateľovi včas, keby ich preprava prebiehala obvyklým
spôsobom, má neskoré prijatie účinky včasného prijatia, ibaže navrhovateľ bez odkladu
upovedomí ústne osobu, ktorej bol návrh určený, že považuje návrh za zaniknutý, alebo jej v
tomto zmysle odošle správu.
§ 44
(1) Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť.
Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
(2) Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je
odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá
vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu
navrhovanej zmluvy.
(3) Ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom
navrhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stali stranou zmluvy, je zmluva
uzavretá, ak všetky tieto osoby návrh prijmú.
§ 45
(1) Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
(2) Ak prejav vôle dôjde zmenený vplyvom prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil, alebo iných
okolností, ktoré nastali počas jeho prepravy, posudzuje sa podľa ustanovení o omyle (§ 49a).
§ 46
(1) Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
(2) Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho
písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na
tej istej listine.
§ 47
(1) Ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva
účinná týmto rozhodnutím.
(2) Ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odseku 1,
platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.
§ 47a
Účinnosť povinne zverejňovaných zmlúv
(1) Ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po
dni jej zverejnenia.
(2) Účastníci si môžu dohodnúť, že zmluva nadobúda účinnosť neskôr po jej zverejnení.
(3) Zmluva uzavretá na účely odstránenia následkov mimoriadnej udalosti bezprostredne
ohrozujúcej život, zdravie, majetok alebo životné prostredie, je účinná bez zverejnenia. Rovnako je
bez zverejnenia účinné aj ustanovenie zmluvy, ktoré obsahuje informáciu, ktorá sa podľa
osobitného zákona nesprístupňuje.
(4) Ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť
vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.
§ 48
(1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté.
(2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
§ 49
Účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od
zmluvy odstúpiť.
§ 49a
Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti,
ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl
vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
§ 50
(1) Účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby.
(2) Ak nie je v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto osoba zo
zmluvy oprávnená okamihom, keď s ňou prejaví súhlas. Dlžník má proti nej tie isté námietky ako
proti tomu, s kým zmluvu uzavrel. Ak sa táto osoba vzdá svojho práva, zanikne dlh, ak nebolo
dohodnuté, že v tomto prípade má sa plniť tomu, s kým dlžník zmluvu uzavrel.
(3) Dokiaľ tretia osoba nedá súhlas, platí zmluva len medzi tými, ktorí ju uzavreli; právo na
plnenie má účastník, ktorý plnenie v prospech tretej osoby vyhradí, ak nebolo dohodnuté inak. To
isté platí, ak tretia osoba súhlas odoprela.
§ 50a
(1) Účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však
pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
(2) Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na
súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie
je dotknuté.
(3) Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa
do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.
§ 50b
Ustanovenie § 50a sa použije primerane aj na zmluvy, ktorými sa účastníci dohodli, že obsah
zmluvy bude ešte doplnený, pokiaľ pritom dali nepochybne najavo, že zmluva má platiť, aj keby k
dohode o zvyšku obsahu zmluvy nedošlo.
§ 51
Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie
odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Piata hlava
SPOTREBITEĽSKÉ ZMLUVY
§ 52
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je
spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
§ 52a
(1) Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej
listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
(2) Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich
uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je
podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo
spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými
právnymi účinkami.
§ 53
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak
spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a
spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu
uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky,
ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v
zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa
oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od
zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu
ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno,
ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi
vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú
bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na
prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo
ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo
vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi
vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú
bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na
prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo
ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo
vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
(6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a
lehotu splatnosti.
(7) Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho
prevodu práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.
(8) Ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ
povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi.
Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy
uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy za nevyžiadané.
(9) Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a
keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
(10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe
uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
(11) Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si dodávateľ
finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu
jednostranne a bez poskytnutia výpovednej lehoty vypovedať túto zmluvu, sa nepovažujú za
neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý dodávateľ
nezapríčinil, nemohol predvídať ani odvrátiť a ktorý dodávateľovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom
dodávateľ sa v tejto zmluve zaviazal, že o vypovedaní a dôvode vypovedania tejto zmluvy bez
zbytočného odkladu písomne informuje spotrebiteľa.
(12) Ustanovenia odseku 4 písm. g) a i) o neprijateľných podmienkach sa nepoužijú na spotrebiteľskú
zmluvu, ktorej predmetom je
a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo
službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej
sadzby, na ktoré dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodné peňažné
príkazy vystavené v cudzej mene.
(13) Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si
a) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho
objektívneho dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za
finančné služby podľa osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne
sa dodávateľ zaviaže bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať
spotrebiteľskú zmluvu písomne informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s
okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu,
b) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť
jednostranne podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa vyžaduje,
aby o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného odkladu písomne
informoval spotrebiteľa, a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať
túto zmluvu.
(14) Ustanovenie odseku 4 písm. j) o neprijateľných podmienkach sa nepoužije na spotrebiteľskú
zmluvu, ktorej predmetom je
a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo
službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej
sadzby, na ktoré dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodných
peňažných príkazov vystavených v cudzej mene,
c) doložka o cenových indexoch, ak takúto doložku výslovne dovoľuje osobitný predpis a ak
spôsob úpravy ceny je v tejto doložke výslovne opísaný.
§ 53a
(1) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo
všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa
používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd
uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
(2) Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný
splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.
§ 53b
(1) Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za
odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví
vykonávací predpis.
(2) Ak spotrebiteľ vypovedal zmluvu alebo odstúpil od zmluvy z dôvodu, že dodávateľ zmenil zmluvné
podmienky a spotrebiteľovi tým vznikla povinnosť vrátiť jednorazovo finančné prostriedky, dodávateľ
je povinný ponúknuť spotrebiteľovi plnenie v primeraných splátkach, ak osobitný zákon neustanovuje
inak; ak sa na podmienkach úhrady plnenia nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
Rovnakú povinnosť má dodávateľ, ak jednostranne vypovedal zmluvu podľa § 53 ods. 11.
§ 53c
Ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom
ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v
rozpore s týmto ustanovením je neplatná.
§ 54
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.
(3) V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní,
ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu
spotrebiteľa.
Ôsma hlava
PREMLČANIE
§ 100
(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a
bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Premlčacia doba
§ 101
Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa,
keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
§ 102
Pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.
§ 103
Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo
dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne
plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
§ 104
Pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.
§ 105
Ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva (§ 485), začína plynúť premlčacia doba od
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo.
§ 106
(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o
tom, kto za ňu zodpovedá.
(2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú
úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o
škodu na zdraví.
(3) Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného
zákona sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia
súdu o spáchaní niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania
tohto trestného činu.
§ 107
(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
(3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa
nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol
premlčanie namietať.
§ 108
Práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri preprave osôb.
§ 109
Právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa desať rokov nevykonávalo.
§ 110
(1) Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za
desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do
dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní
uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
(2) Rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí
alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich
zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť
desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky.
(3) Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne
priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa
plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
Plynutie premlčacej doby
§ 111
Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
§ 112
Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom
konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí
aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom
konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí
aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
§ 113
Ak ide o práva osôb, ktoré musia mať zákonného zástupcu, alebo o práva proti týmto osobám,
premlčanie nezačne, dokiaľ im nie je ustanovený zástupca. Už začaté premlčanie prebieha ďalej,
avšak sa neskončí, dokiaľ neuplynie rok po tom, keď bude týmto osobám ustanovený zákonný
zástupca alebo keď prekážka inak pominie.
§ 114
Ak ide o právo medzi zákonnými zástupcami na jednej strane a maloletými deťmi a inými
zastúpenými osobami na druhej strane, premlčanie sa ani nezačína ani neplynie, ak nejde o úroky
a opakujúce sa plnenie. To platí aj o právach medzi manželmi.
Deviata hlava
VYMEDZENIE NIEKTORÝCH POJMOV
Domácnosť
§ 115
Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje
potreby.
Blízke osoby
§ 116
Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom
alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z
nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
§ 117
Stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza
jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.
Veci a práva
§ 118
(1) Predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo
iné majetkové hodnoty.
(2) Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory.
§ 119
(1) Veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.
(2) Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
§ 120
(1) Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by
sa tým vec znehodnotila.
(2) Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.
§ 121
(1) Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa
s hlavnou vecou trvale užívali.
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.
(3) Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady
spojené s jej uplatnením.
Počítanie času
§ 122
(1) Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre
jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.
(2) Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa
pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína.
Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
(3) Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty
najbližší nasledujúci pracovný deň.
DRUHÁ ČASČASŤ
VECNÉ PRÁVA
Prvá hlava
VLASTNÍCKE PRÁVO
§ 123
Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody
a úžitky a nakladať s ním.
§ 124
Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
§ 125
(1) Osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom.
(2) Osobitný zákon ustanovuje, ktoré veci môžu byť predmetom vlastníctva iba štátu alebo
určených právnických osôb.
§ 126
(1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene
zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
(2) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
§ 127
(1) Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného
alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo
pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil
dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom
obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a
tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na
susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
(2) Ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže
súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je
povinný pozemok oplotiť.
(3) Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej
miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje
údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku
alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže
zbaviť.
§ 128
(1) Vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na
nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno
dosiahnuť inak.
(2) Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno
dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.
Držba
§ 129
(1) Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
(2) Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
§ 130
(1) Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí,
je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
(2) Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež
právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
(3) Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na
vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej
vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.
§ 131
(1) Neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a
nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady potrebné pre
údržbu a prevádzku veci.
(2) Neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čím ju na svoje náklady zhodnotil, pokiaľ je to
možné bez zhoršenia podstaty veci.
Nadobúdanie vlastníctva
§ 132
(1) Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením,
rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
(2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v
ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
§ 133
(1) Ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak
nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
(2) Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do
katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.2a)
§ 134
Vydržanie
(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov,
ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva,
alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb
(§ 125).
(3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.
(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej doby.
§ 135
(1) Kto nájde stratenú vec, je povinný ju vydať vlastníkovi. Ak vlastník nie je známy, je nálezca
povinný odovzdať ju príslušnému štátnemu orgánu. Ak sa o ňu vlastník neprihlási do jedného
roka od jej odovzdania, pripadá vec do vlastníctva štátu.
(2) Nálezca má právo na náhradu potrebných výdavkov a na nálezné, ktoré tvorí desať percent
ceny nálezu. Osobitný právny predpis môže inak upraviť oprávnenie toho, kto vec našiel alebo
ohlásil.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane aj na skryté veci, ktorých vlastník nie je známy, a
na opustené veci.
§ 135a
Vlastníkovi veci patria aj prírastky veci, aj keď boli oddelené od hlavnej veci.
§ 135b
(1) Ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa vlastníkom novej veci ten,
ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému vlastníkovi cenu toho, o čo sa
jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú, rozhodne na návrh
ktoréhokoľvek z nich súd.
(2) Ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že mu nepatrí, môže vlastník veci žiadať o jej
vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo
účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci a aká náhrada patrí vlastníkovi
alebo spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode.
§ 135c
(1) Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh
vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej
len „vlastník stavby“).
(2) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva
vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
(3) Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä
tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. ž zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
Druhá hlava
SPOLUVLASTNÍCTVO
§ 136
(1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
(2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.
Podielové spoluvlastníctvo
§ 137
(1) Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
(2) Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely
všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
§ 139
(1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci
spoločne a nerozdielne.
(2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa
veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na
návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
(3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene
rozhodol súd.
§ 140
Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod
blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú
právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
§ 141
(1) Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je
predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
(2) Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom,
ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní
písomnú formu.
§ 142
(1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého
spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je
rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
(2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním
veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
(3) Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k
novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie
a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na
nehnuteľnosti.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
§ 143
V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo
nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom
alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania
len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z
manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
§ 143a
(1) Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového
spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku.
(2) Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu
zániku manželstva.
(3) Dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa môžu voči inej
osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.
§ 144
Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj
náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
§ 145
(1) Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach
je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
(2) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia
spoločne a nerozdielne.
§ 146
(1) Ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z
bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
(2) Ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k
manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie
neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela
k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania
úplne vylúčiť.
§ 147
(1) Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri
výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.
(2) To neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorí sa dohodli podľa ustanovení
§ 143a, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.
§ 148
(1) Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
(2) Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva
odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo
zrušiť i za trvania manželstva.
§ 148a
(1) Na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ pri
začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už
súhlas druhého manžela nepotrebuje.
(2) Súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov
získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal
oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh
podať ktorýkoľvek z nich.
(3) Ak podnikateľskú činnosť po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov vykonáva
podnikateľ spoločne alebo s pomocou manžela, ktorý nie je podnikateľom, rozdelia sa medzi nich
príjmy z podnikania v pomere určenom písomnou zmluvou; ak taká zmluva nebola uzavretá,
rozdelia sa príjmy rovným dielom.
§ 149
(1) Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v §
150.
(2) Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
(3) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
(4) Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho
vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný
do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci,
že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového
spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O
ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve
a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových
právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
(5) Ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo
dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka
uvedená v odseku 4.
§ 149a
Pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení § 143 a 149 týkajú nehnuteľností, musia mať
písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.
§ 150
Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je
oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa
prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o
rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
§ 151
Ak za trvania manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo, môže sa obnoviť len
rozhodnutím súdu vydaným na návrh jedného z manželov.
Tretia hlava
PRÁVA K CUDZÍM VECIAM
Záložné právo
§ 151a
Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa
oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva
(ďalej len „záloh”), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
§ 151b
(1) Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní
dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení
záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká
odovzdaním veci podľa tohto zákona.
(2) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom
zabezpečuje, a záloh.
(3) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka
zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.
(4) Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a
druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné
záloh určiť.
§ 151c
(1) Záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku,
ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.
(2) Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej
vznik závisí od splnenia podmienky.
(3) Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným
právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo
zabezpečenej pohľadávky.
§ 151d
(1) Záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú
prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak.3a) Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných
majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
(2) Záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a úžitky a príslušenstvo, ak zmluva o
zriadení záložného práva neurčuje alebo zákon neustanovuje inak. Na plody a úžitky sa záložné
právo vzťahuje až do ich oddelenia od zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje
inak.
(3) Záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo
na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.
(4) Záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový
priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná majetková
hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia
podmienky.
(5) Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložným právom zriadeným na niekoľko samostatných
zálohov.
(6) Akákoľvek dohoda zakazujúca zriadiť záložné právo je neúčinná voči tretím osobám.
§ 151e
(1) Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri
záložných práv (ďalej len „register záložných práv”) zriadenom podľa osobitného zákona,3b) ak
tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
(2) Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri
nehnuteľností, ak osobitný zákon3c) neustanovuje inak.
(3) Záložné právo k niektorým veciam, právam alebo k iným majetkovým hodnotám ustanoveným
osobitným zákonom vzniká jeho registráciou v osobitnom registri,3d) ak osobitný zákon
neustanovuje inak.
(4) Záložné právo, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností podľa odseku 2 alebo ktoré vzniká
registráciou v osobitnom registri podľa odseku 3 (ďalej len „registrácia v osobitnom registri”),
nepodlieha registrácii v registri záložných práv podľa tohto zákona.
(5) Záložné právo na hnuteľnú vec vzniká jej odovzdaním záložnému veriteľovi alebo tretej osobe
do úschovy, ak sa na tom záložca a záložný veriteľ dohodli. Takto vzniknuté záložné právo môže
byť kedykoľvek počas trvania záložného práva registrované v registri záložných práv; ak sa
zmluva o zriadení záložného práva neuzatvorila v písomnej forme, vyžaduje sa písomné
vyhotovenie potvrdenia o obsahu zmluvy podpísané záložcom a záložným veriteľom pred
registráciou záložného práva.
§ 151f
(1) Na vznik záložného práva k súboru vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podniku alebo
časti podniku ako celku sa vyžaduje registrácia v registri záložných práv. Na vznik záložného
práva k jednotlivým súčastiam zálohu, pre ktoré to tento zákon alebo osobitný zákon ustanovuje,
sa vyžaduje aj registrácia v osobitnom registri.
(2) Záložné právo k veci, bytu, nebytovému priestoru, k právu a k inej majetkovej hodnote, ktoré
záložca nadobudne v budúcnosti, ktoré vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od
splnenia podmienky, vznikne nadobudnutím vlastníckeho práva k veci, bytu alebo nebytovému
priestoru, alebo nadobudnutím iného práva, alebo inej majetkovej hodnoty záložcom; to neplatí,
ak záložné právo, na ktorého vznik sa vyžaduje jeho registrácia v registri záložných práv, nebolo
registrované pred nadobudnutím vlastníckeho práva k veci, iného práva alebo inej majetkovej
hodnoty záložcom.
(3) Záložné právo k veci, bytu, nebytovému priestoru, právu a k inej majetkovej hodnote, ktoré
záložca nadobudne v budúcnosti, ktoré vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od
splnenia podmienky, na ktorého vznik sa vyžaduje podľa tohto zákona alebo podľa osobitného
zákona jeho registrácia v osobitnom registri, zapíše sa vznik záložného práva do tohto registra ku
dňu nadobudnutia vlastníckeho práva k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo
nadobudnutia iného práva, alebo inej majetkovej hodnoty záložcom.
§ 151g
(1) Žiadosť o registráciu záložného práva v registri záložných práv alebo žiadosť o registráciu v
osobitnom registri, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa tohto zákona alebo podľa
osobitného zákona registrácia v osobitnom registri, podáva v prípade vzniku záložného práva na
základe písomnej zmluvy záložca, v ostatných prípadoch záložný veriteľ, ak osobitný zákon
neustanovuje inak. Ak záložné právo vzniká rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu,
registrácia sa vykoná na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý
záložné právo zriadil.
(2) Ak nastanú zmeny údajov týkajúce sa záložného práva, je osoba, ktorej to ukladá zákon, inak
osoba, ktorej sa zmena údajov týka, povinná požiadať o zmenu registrácie v registri záložných
práv alebo v osobitnom registri. Ak nemožno určiť osobu, ktorej sa zmena údajov týka, má túto
povinnosť záložca, ak zákon neustanovuje inak.
(3) Povinnosť podľa odseku 2 splní povinná osoba bez zbytočného odkladu odo dňa, keď nastala
skutočnosť, z ktorej vyplýva zmena údajov o záložnom práve. Ak návrh na registráciu zmeny
údajov sú povinné podať viaceré osoby, považuje sa táto povinnosť za splnenú, ak ju splní jedna z
nich, ak zákon neustanovuje, že návrh na registráciu zmeny údajov sú tieto osoby povinné podať
spoločne.
(4) Osoba, ktorá poruší povinnosti podľa odsekov 2 a 3, zodpovedá za škodu, ktorú tým spôsobí.
§ 151h
(1) Pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak
zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez
zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
(2) Na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, prechádzajú účinnosťou prevodu
alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva.
Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť výkon záložného
práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu.
(3) Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu, ak záložca previedol záloh v bežnom
obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania. Záložné právo nepôsobí voči
nadobúdateľovi zálohu ani vtedy, ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu pri vynaložení
náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Ak je
záložné právo registrované v registri záložných práv, predpokladá sa, že nadobúdateľ zálohu nie je
dobromyseľný, ak nepreukáže opak.
(4) Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na záložné právo, ktoré vzniká registráciou v osobitnom
registri, ak sa na jeho vznik vyžaduje podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona
registrácia v osobitnom registri.
(5) Záložca a nadobúdateľ zálohu sú povinní zaregistrovať zmenu v osobe záložcu do registra
záložných práv alebo do osobitného registra, ak na vznik záložného práva sa vyžaduje podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona registrácia v osobitnom registri; za škodu spôsobenú
porušením tejto povinnosti zodpovedajú spoločne a nerozdielne.
(6) Konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak
oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s výkonom rozhodnutia alebo s exekúciou
súhlasí.
§ 151i
(1) Záložca môže záloh používať zvyčajným spôsobom; je však povinný zdržať sa všetkého, čím sa
okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje, ak zmluva o zriadení záložného práva
neurčuje inak.
(2) Ak je zálohom hnuteľná vec a záloh bol odovzdaný záložnému veriteľovi, záložný veriteľ je
povinný zverený záloh chrániť pred poškodením, stratou a zničením; zverený záloh je oprávnený
užívať len so súhlasom záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
(3) Ak záložnému veriteľovi vzniknú v dôsledku plnenia povinností podľa odseku 2 náklady, má
voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov.
§ 151j
(1) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný
veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže
uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona,3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,3f) ak tento
zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
(2) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný
veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je
premlčaná.
(3) Akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom,
na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci,
bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktoré je zriadené
záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak.
(4) Ak je na zabezpečenie tej istej pohľadávky zriadené záložné právo k viacerým samostatným
zálohom, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z
ktoréhokoľvek z nich, ktorý postačuje na uspokojenie pohľadávky, inak zo všetkých zálohov.
(5) Ak je zálohom podnik alebo jeho časť, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať
sa uspokojenia z podniku alebo z jeho časti ako celku, iba ak záložné právo vzniklo ku všetkým
súčastiam podniku alebo k jeho časti.
§ 151k
(1) Ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich
registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich
registrácie v osobitnom registri.
(2) Ak vznikne na hnuteľnej veci viac záložných práv a niektoré z nich vznikne odovzdaním veci,
na uspokojenie záložných práv majú prednosť záložné práva registrované v registri záložných
práv podľa poradia ich registrácie.
(3) Ak vznikne na zálohu viac záložných práv, môžu sa záložní veritelia dohodnúť o poradí ich
záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. Taká dohoda nadobúda účinnosť registráciou
dohodnutého poradia v registri záložných práv alebo registráciou v osobitnom registri, ak sa na
vznik záložného práva vyžaduje registrácia v osobitnom registri, na základe žiadosti všetkých na
dohode zúčastnených záložných veriteľov. Dohoda, na ktorej základe by sa mohla záložnému
veriteľovi, ktorý nie je jej účastníkom, zhoršiť vymožiteľnosť pohľadávky pri výkone záložného
práva, je neúčinná voči tejto osobe.
§ 151l
(1) Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a
dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach
registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto
registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí
výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať
uspokojenia zo zálohu.
(2) Po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa
záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli záloh od záložcu v
bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem prípadu, keď nadobúdateľ
vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného práva.
(3) Záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených
nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.
(4) Ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno
vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu,
ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.
§ 151m
(1) Predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže
záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva
záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon
neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie
začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí
výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu,
30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri
záložných práv.
(2) Záložca a záložný veriteľ sa môžu po oznámení o začatí výkonu záložného práva dohodnúť, že
záložný veriteľ je oprávnený predať záloh spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného
práva alebo na dražbe aj pred uplynutím lehoty podľa odseku 1.
(3) Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva s cieľom uspokojiť svoju pohľadávku
spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva, môže kedykoľvek počas výkonu
záložného práva zmeniť spôsob výkonu záložného práva a predať záloh na dražbe alebo domáhať
sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Záložný veriteľ je povinný
informovať záložcu o zmene spôsobu výkonu záložného práva.
(4) Záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi
súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému veriteľovi
záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú
súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má aj tretia osoba,
ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba.
(5) Osoba, ktorá má počas výkonu záložného práva záloh u seba, je povinná zdržať sa všetkého,
čím by sa hodnota zálohu zmenšila, okrem bežného opotrebovania.
(6) Pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu.
(7) Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o priebehu výkonu záložného práva, najmä o
všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na cenu zálohu pri jeho predaji.
(8) Ak sa v zmluve o zriadení záložného práva dohodne, že záložný veriteľ je oprávnený predať
záloh iným spôsobom ako na dražbe, záložný veriteľ je povinný pri predaji zálohu postupovať s
náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný
predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu.
(9) Záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez
zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnote
výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití
výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný
veriteľ povinný preukázať.
(10) Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný
vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú
pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom
záložného práva.
§ 151ma
(1) Ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložný veriteľ je povinný písomne oznámiť začatie
výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na
uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo. V oznámení
o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude
domáhať uspokojenia zo zálohu.
(2) Záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo môže predať záloh najskôr po uplynutí lehoty 30
dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva všetkým záložným veriteľom podľa
odseku 1.
(3) Pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí
rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé (ďalej len „prednostný
záložný veriteľ”), sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov.
Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľadávku zabezpečenú v prospech prednostného
záložného veriteľa, ostatní záložní veritelia majú právo, aby ich pohľadávky zabezpečené záložným
právom k prevádzanému zálohu boli po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov
prednostným záložným veriteľom v súvislosti s výkonom záložného práva uspokojené z výťažku z
predaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv.
(4) Hodnota výťažku z predaja zálohu, ktorá prevyšuje zabezpečené pohľadávky po odpočítaní
nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva, sa vydá
záložcovi.
(5) Pri výkone záložného práva prednostným záložným veriteľom podľa odseku 3 uloží
prednostný záložný veriteľ do notárskej úschovy v prospech ostatných záložných veriteľov a
záložcu hodnotu výťažku z predaja zálohu prevyšujúcu pohľadávku zabezpečenú v jeho prospech
po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného
práva.
(6) Pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorý nemá postavenie prednostného
záložného veriteľa, sa záloh prevádza zaťažený záložným právom prednostného záložného veriteľa
a ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv
pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo; vo vzťahu k ostatným záložným
veriteľom sa použijú primerane ustanovenia odsekov 3 až 5.
(7) Záložný veriteľ, ktorý vykonáva záložné právo podľa odseku 6, je povinný informovať
nadobúdateľa zálohu, že záloh sa prevádza zaťažený záložným právom. Záložný veriteľ, ktorý
vykonáva záložné právo podľa odseku 6, a nadobúdateľ zálohu sú povinní zaregistrovať zmenu v
osobe záložcu v registri záložných práv alebo v osobitnom registri, ak sa na vznik záložného
práva podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona vyžaduje jeho registrácia v osobitnom
registri; za škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti zodpovedajú spoločne a nerozdielne.
(8) Ak pohľadávka prednostného záložného veriteľa alebo niektorého z ostatných záložných
veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným
veriteľom vykonávajúcim záložné právo podľa odseku 6, je v čase výkonu záložného práva
splatná, môže tento záložný veriteľ začať výkon záložného práva alebo uplatňovať uspokojenie
svojej pohľadávky aj z výťažku z predaja zálohu.
(9) Ak prednostný záložný veriteľ alebo iný záložný veriteľ, ktorý je v poradí rozhodujúcom na
uspokojenie záložného práva pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo, začne
výkon záložného práva podľa odseku 8, začatie výkonu záložného práva oznámi aj záložnému
veriteľovi vykonávajúcemu záložné právo. Ak prednostný záložný veriteľ alebo iný záložný
veriteľ, ktorý je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložného práva pred záložným veriteľom
vykonávajúcim záložné právo, oznámi začatie výkonu záložného práva záložnému veriteľovi
vykonávajúcemu záložné právo pred uplynutím lehoty podľa odseku 2, nemôže záložný veriteľ
vykonávajúci záložné právo pokračovať vo výkone záložného práva.
(10) Záložný veriteľ, ktorý po začatí výkonu záložného práva iným záložným veriteľom splní za
dlžníka pohľadávku, na ktorej uspokojenie sa začal výkon záložného práva, nadobúda jej
splnením všetky práva záložného veriteľa k tejto pohľadávke vrátane poradia rozhodujúceho na
uspokojenie záložných práv. Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva, nemôže splnenie
pohľadávky iným záložným veriteľom odmietnuť.
§ 151mb
(1) Záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné jej príslušenstvo.
(2) Záložné právo na peňažnú pohľadávku je účinné voči poddlžníkovi, len ak vznik záložného
práva záložca písomne oznámi poddlžníkovi alebo ak mu vznik záložného práva preukáže záložný
veriteľ; na preukázanie vzniku záložného práva stačí výpis z registra záložných práv.
(3) Ak bol vznik záložného práva poddlžníkovi oznámený alebo preukázaný, poddlžník je
povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi alebo inej osobe určenej
záložným veriteľom. Splnenie peňažného záväzku poddlžníka je záložný veriteľ povinný písomne
oznámiť záložcovi.
(4) Ak poddlžník splní svoj peňažný záväzok záložnému veriteľovi, záložný veriteľ je oprávnený
prijaté plnenie držať u seba. Ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená, záložný
veriteľ je oprávnený uspokojiť sa z peňažného plnenia poddlžníka, ak zmluva o zriadení záložného
práva neurčuje inak.
(5) Ak peňažné plnenie poddlžníka prijaté záložným veriteľom prevyšuje zabezpečenú pohľadávku,
záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu peňažné plnenie prevyšujúce
zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti
s výkonom záložného práva.
(6) Ak poddlžník nesplní svoj záväzok, môže sa záložný veriteľ uspokojiť aj s výkonom záložného
práva podľa § 151j až 151ma.
(7) Ak osoba poddlžníka je totožná s osobou záložného veriteľa, ustanovenie § 584 sa nepoužije.
§ 151mc
(1) Záložca je povinný záloh poistiť, len ak tak určuje zmluva o zriadení záložného práva.
(2) Ak záložca písomne oznámi alebo záložný veriteľ preukáže poisťovateľovi najneskôr do výplaty
plnenia z poistnej zmluvy vznik záložného práva, poisťovateľ plní v prípade poistnej udalosti
plnenie z poistnej zmluvy záložnému veriteľovi alebo inej osobe určenej záložným veriteľom; na
preukázanie vzniku záložného práva stačí výpis z registra záložných práv alebo z osobitného
registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje registrácia v osobitnom registri. Výplatu plnenia
z poistnej zmluvy je záložný veriteľ povinný bez zbytočného odkladu písomne oznámiť záložcovi.
(3) Ak poisťovateľ vyplatí plnenie z poistnej zmluvy záložnému veriteľovi, záložný veriteľ je
oprávnený prijaté plnenie držať u seba. Ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená,
záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa z plnenia z poistnej zmluvy, ak zmluva o zriadení
záložného práva neurčuje inak.
(4) Ak plnenie z poistnej zmluvy prijaté záložným veriteľom prevyšuje zabezpečenú pohľadávku,
záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu plnenie z poistnej zmluvy
prevyšujúce zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov
v súvislosti s výkonom záložného práva.
§ 151md
(1) Záložné právo zaniká
a) zánikom zabezpečenej pohľadávky,
b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo
vzťahuje,
c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,
d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,
e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,
f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu
podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri
vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným
právom,
g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže
záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,
h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z
osobitného predpisu,
i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.
(2) Po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra záložných práv alebo
z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona registrácia v
osobitnom registri; výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti na výmaz záložného práva,
najskôr však ku dňu zániku záložného práva.
(3) Záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu po
zániku záložného práva; ustanovenia § 151g ods. 2 až 4 sa použijú primerane. Ak bolo zrušené
záložné právo zriadené rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, vykoná sa výmaz na základe
rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý vydal rozhodnutie o zrušení
záložného práva. Žiadosť o výmaz záložného práva je oprávnený podať aj záložca; záložca je
povinný žiadosť doložiť písomným potvrdením o splnení záväzku alebo inou listinou
preukazujúcou zánik záložného práva vystavenou záložným veriteľom.
(4) Ak je zálohom hnuteľná vec a záloh bol podľa zmluvy o zriadení záložného práva odovzdaný
záložnému veriteľovi, záložný veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu po zániku záložného
práva záloh vrátiť záložcovi.
§ 151me
Osobitné ustanovenia k záložnému právu k pohľadávke z účtu, z inej formy vkladu alebo k
pohľadávke z úveru
(1) Zmluvné záložné právo k pohľadávke z účtu, vkladu, ak nejde o cenný papier, z inej formy
vkladu alebo k pohľadávke z úveru medzi osobami uvedenými v odseku 8 vzniká uzatvorením
zmluvy o zriadení záložného práva; písomná forma zmluvy sa nevyžaduje. Takto vzniknuté
záložné právo možno kedykoľvek počas jeho trvania zaregistrovať v registri záložných práv; to sa
nevzťahuje na zriadenie zmluvného záložného práva k pohľadávke z úveru.
(2) Ak vznikne na zálohu viac záložných práv, uspokoja sa prednostne záložné práva vznikom
najstaršie, ak ďalej tento zákon neustanovuje inak. Ak vznikne na zálohu viac záložných práv a
niektoré z nich nie sú registrované v registri záložných práv, záložné práva registrované v registri
záložných práv sa uspokoja prednostne podľa poradia ich registrácie pred ostatnými záložnými
právami.
(3) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená alebo ak nastane iná
skutočnosť určená v zmluve o zriadení záložného práva ako skutočnosť rozhodná pre výkon
záložného práva, záložný veriteľ môže záložné právo vykonať spôsobom ustanoveným zákonom
alebo dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva. Ustanovenia § 151l ods. 1, § 151m ods. 1,
2, 3 posledná veta, ods. 7 a 9 a § 151ma ods. 1 a 2 sa nepoužijú.
(4) Dohodnutým spôsobom výkonu záložného práva môže byť najmä započítanie proti
zabezpečenej pohľadávke alebo použitie zálohu na vyrovnanie zabezpečenej pohľadávky.
(5) Ak sa tak zmluvné strany dohodli v zmluve o zriadení záložného práva, záložný veriteľ je
oprávnený v medziach zmluvy so zálohom nakladať; pritom koná v mene záložcu a na svoj účet.
Ak záložný veriteľ záloh previedol, záložné právo voči nadobúdateľovi nepôsobí.
(6) Ak záložný veriteľ so zálohom nakladal pred tým, ako nastala skutočnosť rozhodná pre výkon
záložného práva, je povinný najneskôr v posledný deň splatnosti zabezpečenej pohľadávky
obstarať v mene záložcu a na svoj účet rovnocenný záloh, ktorý vstúpi na miesto pôvodného
zálohu, ibaže sa so záložcom dohodol inak; na posúdenie poradia záložného práva vzťahujúceho
sa na rovnocenný záloh je rozhodujúci čas vzniku alebo registrácie záložného práva. Rovnocenný
záloh, ktorý vstúpil na miesto pôvodného zálohu, je predmetom toho istého záložného práva.
Rovnocenným zálohom sa rozumie, ak sa zmluvné strany nedohodli inak, pohľadávka z účtu
alebo inej formy vkladu znejúca na tú istú sumu v tej istej mene voči tomu istému dlžníkovi. Ak
záložný veriteľ so zálohom nakladal tak, že na ňom zriadil záložné právo, vstupom rovnocenného
zálohu na miesto pôvodného zálohu pôvodný záloh prechádza zo záložcu na záložného veriteľa.
(7) Ak sa tak zmluvné strany dohodli v zmluve o zriadení záložného práva, záložný veriteľ môže
namiesto postupu podľa odseku 6 rovnocenný záloh započítať proti zabezpečenej pohľadávke alebo
rovnocenný záloh použiť na jej vyrovnanie.
(8) Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa použijú, len ak zmluvu o zriadení záložného práva uzatvorili
tieto osoby:
a) orgány verejnej moci členského štátu Európskej únie alebo iných štátov, ktoré sú
zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
b) Národná banka Slovenska alebo centrálna banka iného štátu, Európska centrálna banka,
Medzinárodný menový fond, Európska investičná banka, medzinárodná rozvojová banka a
Banka pre medzinárodné zúčtovanie,
c) banka, zahraničná banka, obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými
papiermi, poisťovňa, zahraničná poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, správcovská
spoločnosť, zahraničná správcovská spoločnosť, inštitúcia elektronických peňazí, zahraničná
inštitúcia elektronických peňazí, subjekt kolektívneho investovania a zahraničný subjekt
kolektívneho investovania,
d) iná osoba ako osoba podľa písmena c) podliehajúca obozretnému dohľadu, ktorá v rámci
svojho podnikania vykonáva ako hlavný predmet podnikania niektorú z činností, ktoré môže
podľa osobitného predpisu vykonávať banka, ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným
predmetom činnosti,
e) iná osoba ako osoba podľa písmena c) podliehajúca obozretnému dohľadu, ktorej hlavným
predmetom podnikania je nadobúdanie podielov na majetku podľa osobitného predpisu, ako
aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti,
f) centrálny depozitár cenných papierov, prevádzkovateľ platobného systému, zúčtovací
agent, clearingový ústav, spoločný zástupca majiteľov dlhopisov alebo iných dlhových
cenných papierov, ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti
vrátane osoby, ktorej predmetom činnosti je zúčtovanie a vyrovnanie obchodov s finančnými
nástrojmi alebo výkon činností ústrednej protistrany, aj keď nie je zahraničným centrálnym
depozitárom.
(9) Ustanovenia odsekov 1 až 8 sa nevzťahujú na pohľadávky zo spotrebiteľských úverov
poskytnutých spotrebiteľovi podľa osobitného zákona, to neplatí, ak účastníkom zmluvy o
zriadení záložného práva k pohľadávkam z úverov je niektorá z osôb podľa odseku 8 písm. b).
Vecné bremená
§ 151n
(1) Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je
povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám
sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
(2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na
nadobúdateľa.
(3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a
opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery
spoluužívania.
§ 151o
(1) Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania
o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.
Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním);
ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám
je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
(2) Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva
toto právo aj ďalším osobám.
(3) Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe
nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech
vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
§ 151p
(1) Vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.
(2) Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám
oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou
výkonu práva vecné bremeno nezaniká.
(3) Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou
oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo
zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd
rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
(4) Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne
najneskôr jej smrťou alebo zánikom.
Zádržné právo
§ 151s
(1) Kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú
pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne
alebo ľstivo odňatú.
(2) Zádržné právo nemá ten, komu oprávnená osoba pri odovzdaní veci uložila, aby s ňou naložil
spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s výkonom zádržného práva.
(3) Ak je však vyhlásený konkurz, alebo pri výkone rozhodnutia zistená platobná neschopnosť
dlžníka, má veriteľ zádržné právo aj k zabezpečeniu pohľadávky dosiaľ nesplatnej a bez ohľadu na
to, či sa veriteľovi uložilo naložiť s vecou spôsobom nezlučiteľným a výkonom zádržného práva.
(4) Veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť dlžníka o zadržaní veci a jeho
dôvodoch.
§ 151t
Ohľadne opatrovania zadržanej veci a úhrady nákladov s tým spojených má ten, kto vec zadržuje,
postavenie aké má záložný veriteľ ohľadne zálohu.
§ 151u
Na základe zádržného práva má veriteľ právo pri výkone súdneho rozhodnutia na prednostné
uspokojenie z výťažku zadržovanej veci pred iným veriteľom, a to aj záložným veriteľom.
§ 151v
Zádržné právo zanikne uspokojením zabezpečenej pohľadávky alebo poskytnutím dostatočnej
zábezpeky.
ŠIESTA ČASŤ
ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU A ZA BEZDÔVODNÉ OBOHATENIE
Prvá hlava
PREDCHÁDZANIE HROZIACIM ŠKODÁM
§ 415
Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a
životnom prostredí.
§ 417
(1) Komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam
ohrozenia.
(2) Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a
primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.
§ 418
(1) Kto spôsobil škodu, keď odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo, ktoré sám nevyvolal, nie je za ňu
zodpovedný, okrem ak toto nebezpečenstvo za daných okolností bolo možné odvrátiť inak alebo ak
spôsobený následok je zrejme rovnako závažný alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil.
(2) Takisto nezodpovedá za škodu, kto ju spôsobil v nutnej obrane proti hroziacemu alebo trvajúcemu
útoku. O nutnú obranu nejde, ak bola zrejme neprimeraná povahe a nebezpečnosti útoku.
§ 419
Kto odvracal hroziacu škodu, má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov a na náhradu
škody, ktorú pritom utrpel, aj proti tomu, v koho záujme konal, a to najviac v rozsahu
zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená.
Druhá hlava
ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU
Prvý oddiel
Všeobecná zodpovednosť
§ 420
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich
činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú
podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie
je tým dotknutá.
(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
§ 420a
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
(2) Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená
a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,
b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,
c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda
na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.
(3) Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola
spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným
konaním poškodeného.
Druhý oddiel
Prípady osobitnej zodpovednosti
§ 421
Každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, zodpovedá za jej
poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.
§ 421a
(1) Každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe
prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže
zbaviť.
(2) Zodpovednosť podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na poskytovanie zdravotníckych, sociálnych,
veterinárnych a iných biologických služieb.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú tými, ktorí nemôžu posúdiť následky svojho konania
§ 422
(1) Maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním
spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky; spoločne a
nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí
škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie
alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním
dohľad.
ť nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí
škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie
alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním
dohľad.
(2) Kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že náležitý
dohľad nezanedbal.
(3) Ak vykonáva dohľad právnická osoba, jej pracovníci dohľadom poverení sami za škodu
takto vzniknutú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa
pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
§ 423
Kto sa uvedie vlastnou vinou do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo
posúdiť jeho následky, je povinný nahradiť škodu v tomto stave spôsobenú; spoločne a
nerozdielne s ním zodpovedajú tí, ktorí ho do tohto stavu úmyselne priviedli.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom
§ 424
Za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov
§ 427
(1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky.
(2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj
prevádzateľ lietadla.
§ 428
Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami,
ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
§ 429
Prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú
odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať.
§ 430
(1) Namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia
alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie
dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.
(2) Ak je dopravný prostriedok v oprave, zodpovedá po čas opravy prevádzateľ podniku, v
ktorom sa oprava vykonáva, a to rovnako ako prevádzateľ dopravného prostriedku.
§ 431
Ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi
týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú zvlášť nebezpečnou prevádzkou
§ 432
Za škodu vyvolanú povahou zvlášť nebezpečnej prevádzky zodpovedá prevádzateľ rovnako
ako prevádzateľ dopravného prostriedku.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach
§ 433
(1) Prevádzkovateľ poskytujúci ubytovacie služby zodpovedá za škodu na veciach, ktoré boli
ubytovanými fyzickými osobami alebo pre ne vnesené, ibaže by ku škode došlo aj inak.
Vnesené sú veci, ktoré boli prinesené do priestorov, ktoré boli vyhradené na ubytovanie alebo
na uloženie vecí alebo ktoré boli za tým účelom odovzdané prevádzkovateľovi alebo
niektorému z pracovníkov prevádzkovateľa.
(2) Ak je s prevádzkou niektorej činnosti spravidla spojené odkladanie vecí, zodpovedá ten,
kto ju vykonáva, fyzickej osobe za škodu na veciach odložených na mieste na to určenom
alebo na mieste, kde sa obvykle odkladajú, okrem ak by ku škode došlo aj inak.
(3) Zodpovednosti podľa odseku 1 a 2 sa nemožno zbaviť jednostranným vyhlásením ani
dohodou.
§ 434
(1) Za klenoty, peniaze a iné cennosti sa takto zodpovedá len do výšky ustanovenej
vykonávacím predpisom. Ak však bola škoda na týchto veciach spôsobená tými, ktorí v
prevádzke pracujú, uhradzuje sa bez obmedzenia.
(2) Bez obmedzenia sa uhradzuje škoda aj vtedy, ak boli veci prevzaté do úschovy.
§ 435
Rovnako ako prevádzkovateľ poskytujúci ubytovacie služby zodpovedajú i prevádzatelia
garáží a iných podnikov podobného druhu, pokiaľ ide o dopravné prostriedky v nich
umiestnené a ich príslušenstvo.
§ 436
Právo na náhradu škody sa musí uplatniť u prevádzateľa bez zbytočného odkladu. Právo
zanikne, ak sa neuplatnilo najneskôr pätnásteho dňa po dni, keď sa poškodený o škode
dozvedel.
§ 437
Za škodu spôsobenú na veciach odložených v dopravných prostriedkoch hromadnej dopravy
sa zodpovedá len podľa ustanovení o náhrade škody spôsobenej ich prevádzkou (§ 427 až
431).
Tretí oddiel
Spoločné ustanovenia o náhrade škody
Spoločná zodpovednosť
§ 438
(1) Ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
(2) V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú
za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.
§ 439
Kto zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielne s inými, vyporiada sa s nimi podľa účasti na
spôsobení vzniknutej škody.
§ 440
Kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih.
Zavinenie poškodeného
§ 441
Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda
spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Spôsob a rozsah náhrady
§ 442
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
(2) Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma
v peniazoch.
(3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,
uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
(4) Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový
prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z
majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je
uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.
§ 442a
(1) Pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva sa uhrádza aj nemajetková ujma
v peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia, najmä ospravedlnenie alebo zverejnenie
rozsudku súdu na náklady osoby, ktorá porušila alebo ohrozila právo duševného vlastníctva,
nezdalo postačujúce.
(2) Pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom
licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške
odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do
tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť
predmetom prevodu.
§ 443
Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
ťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť
predmetom prevodu.
§ 443
Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
§ 444
Pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia.
§ 445
Strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom;
pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.
§ 446
Náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma
tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o
sociálnom poistení.
§ 447
Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri
invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
§ 447a
Náhrada za stratu na dôchodku patrí v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou dôchodku,
na ktorý poškodenému vznikol nárok, a výškou dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok,
ak by do priemerného mesačného zárobku, z ktorého bol vymeraný dôchodok, bola zahrnutá
náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, ktorú fyzická osoba poberala v
období rozhodnom pre vymeranie dôchodku.
§ 447b
Poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ktoré sa posúdi, a suma jednorazového
vyrovnania sa určí podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
§ 448
Fyzická osoba, voči ktorej mal zomretý v čase svojho úmrtia vyživovaciu povinnosť, má
nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Tento nárok sa posúdi a suma pozostalostnej
úrazovej renty sa určí podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
§ 449
(1) Pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.
(2) Pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ neboli
uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.
(3) Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.
§ 449a
Budúce nároky podľa ustanovení § 445 až 449 možno odškodniť jednorazovo na základe
písomnej dohody o ich úplnom a konečnom vyporiadaní medzi oprávneným a povinným.
Zníženie náhrady
§ 450
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom
zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby,
ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená.
Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
Tretia hlava
BEZDÔVODNÉ OBOHATENIE
§ 451
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
§ 454
Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
§ 455
(1) Za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu
neplatného len pre nedostatok formy.
(2) Takisto sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi
fyzickými osobami a vrátenie peňazí požičaných do hry alebo stávky; na súde sa však týchto plnení
nemožno domáhať.
§ 456
Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor
koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
§ 457
Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo
podľa nej dostal.
§ 458
(1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä
preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
(2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie
získal, nekonal dobromyseľne.
(3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov,
ktoré na vec vynaložil.
§ 458a
Ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno určiť bezdôvodné obohatenie sa
inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane ustanovenie § 442a ods. 2.
§ 459
Ak je predmet bezdôvodného obohatenia povinný vydať ten, kto nebol dobromyseľný, môže súd
rozhodnúť, že možno právo uspokojiť aj z vecí, ktoré z bezdôvodného obohatenia nadobudol, a to aj
vtedy, ak inak podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku výkonu rozhodnutia nepodliehajú.
Dokiaľ nie je právo na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia uspokojené, nesmie dlžník s
takými vecami uvedenými v rozhodnutí nakladať.
SIEDMA ČASŤ
DEDENIE
Prvá hlava
NADOBÚDANIE DEDIČSTVA
§ 460
Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
§ 461
(1) Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
(2) Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa
nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.
§ 462
Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.
Odmietnutie dedičstva
§ 463
(1) Dedič môže dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie sa musí stať ústnym vyhlásením na súde alebo
písomným vyhlásením jemu zaslaným.
(2) Zástupca dediča môže za neho dedičstvo odmietnuť len podľa plnomocenstva, ktoré ho na to
výslovne oprávňuje.
§ 464
Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bol
súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený. Z dôležitých
dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť.
§ 465
Dedičstvo nemôže odmietnuť dedič, ktorý svojím počínaním dal najavo, že dedičstvo nechce
odmietnuť.
§ 466
K odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť výhrady alebo podmienky; takisto nemôže
odmietnuť dedičstvo len sčasti. Takéto vyhlásenia nemajú účinky odmietnutia dedičstva.
K odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť výhrady alebo podmienky; takisto nemôže
odmietnuť dedičstvo len sčasti. Takéto vyhlásenia nemajú účinky odmietnutia dedičstva.
§ 467
Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať. To isté platí, ak dedič vyhlási, že dedičstvo
neodmieta.
§ 468
Na neznámeho dediča alebo na dediča, ktorého pobyt nie je známy, ktorý bol o svojom dedičskom
práve upovedomený vyhláškou súdu a ktorý v určenej lehote nedal o sebe vedieť, sa pri prejednaní
dedičstva neprihliada. Jeho opatrovník nemôže vyhlásenie o odmietnutí či neodmietnutí dedičstva
urobiť.
Dedičská nespôsobilosť
§ 469
Nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo
rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však
dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.
Vydedenie
§ 469a
(1) Poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe
alebo v iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného
roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.
(2) Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na
osoby uvedené v § 473 ods. 2.
(3) O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v
listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.
Prechod dlhov
§ 470
(1) Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s
pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
(2) Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru
toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
§ 471
(1) Ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na
úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom.
(2) Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, spravuje sa povinnosť dedičov plniť tieto dlhy
ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku o likvidácii dedičstva. Dedičia pritom
nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili i napriek tomu, že ich na to súd na
návrh dedičov vyzvalo, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov cena nimi
nadobudnutého dedičstva vyčerpaná.
§ 472
(1) Štát, ktorému dedičstvo pripadlo, zodpovedá za poručiteľove dlhy a za primerané náklady jeho
pohrebu rovnako ako dedič.
(2) Ak nemožno uhradiť peňažný dlh celkom alebo sčasti peniazmi z dedičstva, môže štát použiť na
úhradu i veci, ktoré sú predmetom dedičstva a ktoré svojou hodnotou zodpovedajú výške dlhu.
Ak veriteľ odmietne prijatie týchto vecí, môže štát navrhnúť likvidáciu dedičstva.
Druhá hlava
DEDENIE ZO ZÁKONA
§ 473
(1) V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.
(2) Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia
ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.
§ 474
(1) Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí
žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z
tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
(2) Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.
§ 475
(1) Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi
súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej
domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na
poručiteľa.
(2) Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom
jeho deti.
§ 475a
Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa,
a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.
Tretia hlava
DEDENIE ZO ZÁVETU
§ 476
(1) Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti
svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
(2) V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
(3) Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.
§ 476a
Vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný.
§ 476b
Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma
svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa
musia na závet podpísať.
§ 476c
(1) Poručiteľ, ktorý nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju poslednú vôľu pred tromi súčasne
prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými svedkami podpísaná. Pritom
musí pred nimi potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Pisateľom a predčitateľom môže byť aj
svedok; pisateľ však nesmie byť zároveň predčitateľom.
(2) V listine sa musí uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal
a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Listinu musia svedkovia
podpísať.
§ 476d
(1) Poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice; osobitný zákon ustanovuje,
kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.
(2) Maloletí, ktorí dovŕšili 15. rok, môžu prejaviť poslednú vôľu iba formou notárskej zápisnice.
(3) Nevidomé osoby môžu prejaviť poslednú vôľu tiež pred tromi súčasne prítomnými svedkami v
listine, ktorá musí byť prečítaná.
(4) Nepočujúce osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, môžu prejaviť poslednú vôľu formou notárskej
zápisnice alebo pred tromi súčasne prítomnými svedkami ovládajúcimi znakovú reč, a to v listine, ktorá
sa musí tlmočiť do znakovej reči.
(5) V listine musí byť uvedené, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas
prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Obsah listiny sa musí
po jej spísaní pretlmočiť do znakovej reči; aj toto sa musí v listine uviesť. Listinu musia svedkovia
podpísať.
§ 476e
Svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Svedkami nemôžu byť nevidomé,
nepočujúce, nemé osoby, tie, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle robí, a osoby, ktoré majú
podľa závetu dediť.
§ 476f
Závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako
úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia. čníci alebo predčitatelia.
§ 477
V závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú
pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.
§ 478
Akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky; ustanovenie § 484 ods. 1 druhej
vety tým nie je dotknuté.
§ 479
Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a
plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ
tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
§ 480
(1) Závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť, alebo odvolaním
závetu; odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet.
(2) Poručiteľ zruší závet aj tým, že zničí listinu, na ktorej bol napísaný.
Štvrtá hlava
POTVRDENIE DEDIČSTVA A VYPORIADANIE DEDIČOV
§ 481
Ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol.
§ 482
(1) Ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou.
(2) Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.
§ 483
Ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo
preukázané.
§ 484
Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do
jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé
darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od
poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to
dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení §
479 neodôvodnene zvýhodnený.
Piata hlava
OCHRANA OPRÁVNENÉHO DEDIČA
§ 485
(1) Ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto
dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o
bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.
(2) Nepravý dedič má právo, aby mu oprávnený dedič nahradil náklady, ktoré na majetok z dedičstva
vynaložil; takisto mu patria úžitky z dedičstva. Ak však vedel alebo mohol vedieť, že oprávneným
dedičom je niekto iný, má právo len na náhradu nevyhnutných nákladov a je povinný oprávnenému
dedičovi okrem dedičstva vydať i jeho úžitky.
§ 486
Kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je
chránený tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča.
§ 487
Ustanovenia § 485 a 486 platia i vtedy, ak dedičstvo pripadlo štátu.
ÔSMA ČASŤ
ZÁVÄZKOVÉ PRÁVO
Prvá hlava
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Prvý oddiel
§ 488
Záväzkový právny vzťah
Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka)
od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzokžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Vznik záväzkov
§ 489
Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
§ 490
(1) Vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spravuje ustanoveniami § 43 a nasl., pokiaľ
ďalej nie je ustanovené inak.
(2) Ak zákon neustanovuje inak, neplatné je ustanovenie zmluvy podľa § 47a, podľa ktorého
zmluva uzavretá na dobu určitú trvá aj po uplynutí tejto doby.
§ 491
(1) Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však
vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich
prvky rôznych zmlúv.
(2) Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia
zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
(3) Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce
záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
§ 492
Ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky
vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy.
§ 493
Záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje
inak.
Obsah záväzkov
§ 494
Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a
veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
§ 495
Platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný
plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov
hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že
veriteľ túto povinnosť nemá.
§ 496
(1) Za dohodu o vlastnostiach, účele a akosti sa pri spotrebiteľských zmluvách považuje také
plnenie, o ktoré prejavil spotrebiteľ záujem a ktoré sa zhoduje s popisom poskytnutým
dodávateľom, výrobcom alebo jeho zástupcom v akejkoľvek verejne prístupnej forme, najmä
reklamou, propagáciou a označením tovaru.
(2) Ak akosť nie je výslovne dojednaná, je dlžník povinný plniť určité množstvo vecí určených
v priemernej strednej akosti.
§ 497
Každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a dojednať pre ten prípad
odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie, nemôže už
od zmluvy odstúpiť, ani keď poskytne odstupné.
§ 498
Na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok.
Zodpovednosť za vady
§ 499
Kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne
vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo
účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.
§ 500
(1) Ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré možno zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností,
nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže scudziteľ výslovne ubezpečil, že vec je
bez akýchkoľvek vád.
(2) Za dlhy viaznuce na veci je zodpovedný scudziteľ.
§ 501
Ak sa vec prenechá ako stojí a leží, nezodpovedá scudziteľ za jej vady, ibaže vec nemá vlastnosť, o
ktorej scudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdateľ výslovne vymienil.
§ 502
(1) Zákon, jeho vykonávací predpis, dohoda účastníkov alebo jednostranné vyhlásenie scudziteľa
môžu ustanoviť, v ktorých prípadoch sa zodpovedá za vady, ktoré sa vyskytujú do určenej alebo
dojednanej doby po splnení.
(2) Účastníci môžu tiež dohodnúť zodpovednosť za vady, ktoré sa vyskytnú do určenej alebo
dojednanej doby od splnenia, alebo zodpovednosť podľa prísnejších zásad, než ustanovuje zákon.
O takej dohode vydá povinná osoba oprávnenej osobe písomné potvrdenie (záručný list).
(3) Záručný list obsahuje meno a priezvisko, obchodné meno alebo názov predávajúceho, jeho
sídlo alebo miesto podnikania, obsah záruky, jej rozsah a podmienky, dĺžku záručnej doby a údaje
potrebné na uplatnenie záruky. Ak záručný list neobsahuje všetky náležitosti, nespôsobuje to
neplatnosť záruky.
§ 503
Ak chce nadobúdateľ uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, pretože si tretie osoby robia
nárok na vec, musí to bez zbytočného odkladu oznámiť svojmu predchodcovi. Ak tak neurobí,
nestratí síce svoj nárok zo zodpovednosti za vady, ale jeho predchodca môže proti nemu uplatniť
všetky námietky, ktoré neboli uplatnené proti tretej osobe.
§ 504
Nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady na súde len vtedy, ak vytkol vady
bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť. Nadobúdateľ môže vadu vytknúť
najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak v tejto lehote nevytkne vadu,
právo zanikne.
§ 505
Ak ide o vady, za ktoré sa zodpovedá podľa § 502, vadu treba vytknúť do šiestich mesiacov od
zistenia vady, najneskôr do uplynutia určenej záručnej doby.
§ 506
(1) Len čo nadobúdateľ zistí vadu prevzatej veci, je povinný vec uschovať po primeranú dobu,
ktorú určí scudziteľ na preskúmanie vady.
(2) Ak ide o vec podliehajúcu rýchlej skaze, môže ju nadobúdateľ po upozornení scudziteľa bez
meškania predať.
§ 507
(1) Ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať dohodnutým spôsobom alebo
riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy. Inak sa môže nadobúdateľ
domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia toho, čo chýba.
(2) Práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady môžu byť pri jednotlivých záväzkoch upravené
zákonom alebo dohodnuté účastníkmi inak.
§ 508
(1) Nárok zo zodpovednosti za vady je potrebné uplatniť na súde vo všeobecnej premlčacej dobe (§
101), ktorá začína plynúť odo dňa, keď nadobúdateľ vytkol vady u scudziteľa.
(2) Vada, ktorá sa prejaví do šiestich mesiacov odo dňa prevzatia plnenia, sa považuje za vadu,
ktorá bola už v deň prevzatia, ak to neodporuje povahe veci alebo ak scudziteľ nepreukáže opak.
§ 509
(1) Oprávnený má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s
uplatnením práva zo zodpovednosti za vady. Toto právo treba uplatniť u povinného najneskôr do
jedného mesiaca po uplynutí doby, v ktorej treba vytknúť vady; inak právo zanikne.
(2) Oprávnený má právo na primerané finančné zadosťučinenie, ak svoje práva, ktoré mu vznikli v
súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady, úspešne uplatní na súde.
(3) Na plynutie premlčacej doby určenej na uplatnenie práv na súde sa primerane použije § 508.
§ 510
Uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá z vady
vznikla.
Druhý oddiel
Spoločné záväzky a spoločné práva
Spoločné záväzky
§ 511
(1) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi
splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z
nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
(2) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké.
Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez
zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili
svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich
pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.
(3) Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať
náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel
splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
Spoločné práva
§ 512
(1) Ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom a ak ide o deliteľné plnenie, môže každý veriteľ
požadovať len svoj diel; ak inej dohody niet, je dlžník oprávnený plniť každému z veriteľov
rovnaký diel.
(2) Ak ide o plnenie viacerým veriteľom, ktoré je nedeliteľné, je dlžník oprávnený plniť
ktorémukoľvek z veriteľov, ak nebolo dohodnuté niečo iné. Splnením jednému z veriteľov dlh
zanikne. Dlžník však nie je povinný plniť jednému zo svojich spoluveriteľov bez súhlasu
ostatných spoluveriteľov. Ak sa všetci spoluveritelia nedohodnú, môže dlžník to, čo je dlžný,
zložiť do súdnej úschovy.
§ 513
Ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa zákona, podľa
rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže
ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto
o plnenie požiada prvý.
§ 514
Ak dlžník splnil celý záväzok jednému z veriteľov, ktorí sú voči nemu oprávnení spoločne a
nerozdielne, nemôžu už ostatní od neho nič žiadať.
§ 515
(1) Či spoluveriteľ, ktorý dostal plnenie nedeliteľné alebo celé plnenie, ktoré mohol žiadať
ktorýkoľvek zo spoluveriteľov, je ostatným spoluveriteľom niečím povinný, závisí od pomeru
medzi spoluveriteľmi.
(2) Obdobne platí, ak spoluveriteľ dostal viac, než koľko na neho pripadá.
Tretí oddiel
Zmeny v obsahu záväzkov
Dohoda strán
§ 516
(1) Účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti.
(2) Ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší
záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik
splnené zákonom požadované náležitosti.
(3) Zabezpečenie práv, ktorých sa dohoda týka, trvá naďalej. Ak však k dohode došlo bez
súhlasu ručiteľa, môže proti veriteľovi namietať všetko, čo by mohol namietať, keby dohoda
nebola.
Omeškanie dlžníka
§ 517
(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej
primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých
plnení.
ľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých
plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
(3) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo
zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.
§ 518
Ak bol v zmluve určený presný čas plnenia a zo zmluvy alebo z povahy veci vyplýva, že na
oneskorenom plnení nemôže mať veriteľ záujem, musí veriteľ oznámiť dlžníkovi bez
zbytočného odkladu, že na plnení trvá; ak tak neurobí, zmluva sa od začiatku zrušuje.
§ 519
Právo veriteľa na náhradu škody spôsobenej omeškaním dlžníka nie je dotknuté; pri omeškaní
s plnením peňažného dlhu možno však náhradu škody požadovať, len pokiaľ nie je krytá
úrokmi z omeškania alebo poplatkom z omeškania.
§ 520
K omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ včas a riadne ponúknuté plnenie od neho neprijme
alebo mu neposkytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Ak ide o plnenie veci, znáša
veriteľ nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.
§ 521
Ak dôjde k dohode o tom, že sa už splatný dlh bude plniť v splátkach, a ak veriteľ chce, aby
dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, musí sa to výslovne dohodnúť.
Omeškanie veriteľa
§ 522
Veriteľ je v omeškaní, ak neprijal riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytol v čase plnenia
súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. V takých prípadoch je veriteľ najmä povinný nahradiť
dlžníkovi náklady, ktoré mu tým vznikli. Ďalej naňho prechádza nebezpečenstvo náhodnej
skazy veci. Okrem toho je dlžník oprávnený žiadať od veriteľa náhradu iných škod
spôsobených mu omeškaním, ak možno veriteľovi pripočítať zavinenie.
§ 523
Za čas veriteľovho omeškania nie je dlžník povinný platiť úroky.
Štvrtý oddiel
Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka
Postúpenie pohľadávky
§ 524
(1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
(2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
§ 525
(1) Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah
by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.
(2) Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.
§ 526
(1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.
Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
(2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
§ 527
(1) Ak sa dojednalo postúpenie pohľadávky za odplatu, zodpovedá postupca postupníkovi, ak
a) postupník sa nestal namiesto postupcu veriteľom pohľadávky s dohodnutým
obsahom,
b) dlžník splnil postupcovi záväzok skôr, než bol povinný ho splniť postupníkovi,
c) postúpená pohľadávka alebo jej časť zanikla započítaním nároku, ktorý mal dlžník voči
postupcovi.
ľadávka alebo jej časť zanikla započítaním nároku, ktorý mal dlžník voči
postupcovi.
(2) Za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky postupca ručí do výšky prijatej odplaty spolu s
úrokmi, len keď sa na to postupníkovi písomne zaviazal; toto ručenie však zaniká, ak
postupník nevymáha postúpenú pohľadávku od dlžníka bez zbytočného odkladu na súde.
§ 528
(1) Ak splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené záložným právom, ručením alebo iným
spôsobom, je postupca povinný o postúpení pohľadávky podať správu osobe, ktorá
zabezpečenie záväzku poskytla.
(2) Postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné
informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.
§ 529
(1) Námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú
zachované i po postúpení pohľadávky.
(2) Dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé
pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané
postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto
právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania
postúpenia neboli ešte splatné.
§ 530
(1) Na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať postúpený nárok sám vo svojom mene na
účet postupníka. Ak postúpenie pohľadávky sa oznámilo alebo preukázalo dlžníkovi (§ 526),
môže postupca pohľadávku vymáhať iba v prípade, že ju nevymáha postupník a postupca
preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním.
(2) Ak postupca vymáha pohľadávku, môže dlžník použiť svoje na započítanie spôsobilé
pohľadávky, ktoré má dlžník voči postupcovi v čase jej vymáhania, nie však pohľadávky,
ktoré má voči postupníkovi.
Prevzatie dlhu
§ 531
(1) Kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na
to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto
dlh prevzal.
(2) Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri
pôvodnom dlžníkovi.
(3) Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.
(4) Námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh
prevzala.
§ 532
Obsah záväzku sa prevzatím dlhu nemení, ale zabezpečenie dlhu poskytnuté tretími osobami
trvá len vtedy, ak tieto osoby súhlasia so zmenou v osobe dlžníka.
Pristúpenie k záväzku
§ 533
Kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný
záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a
nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
§ 534
Kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi
povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.
Poukážka
§ 535
Poukážkou sa oprávňuje poukazník vybrať plnenie u poukázanca a poukázanec sa
splnomocňuje, aby splnil poukazníkovi na účet poukazcu. Priamy nárok nadobudne
poukazník proti poukázancovi len vtedy, ak dostane prejav poukázanca, že poukážku prijíma.
§ 536
(1) Pokiaľ je poukázanec to, čo má plniť, už poukazcovi dlžný, je voči nemu povinný
poukážke vyhovieť. Jeho záväzok zanikne, ak nie je inak dohodnuté, iba tým, že splní podľa
poukážky poukazníkovi. Ak sa má poukážkou splniť dlh poukazcu u poukazníka, ktorý s
tým súhlasil, je poukazník povinný poukázanca vyzvať, aby plnil.
žke vyhovieť. Jeho záväzok zanikne, ak nie je inak dohodnuté, iba tým, že splní podľa
poukážky poukazníkovi. Ak sa má poukážkou splniť dlh poukazcu u poukazníka, ktorý s
tým súhlasil, je poukazník povinný poukázanca vyzvať, aby plnil.
(2) Ak poukazník nechce použiť poukážku alebo ak poukázanec odopiera poukážku prijať
alebo podľa nej plniť, je poukazník povinný oznámiť to bez zbytočného odkladu poukazcovi.
§ 537
Ak prijme poukázanec poukážku voči poukazníkovi, môže uplatniť len také námietky, ktoré
sa týkajú platnosti prijatia alebo ktoré vyplývajú z obsahu poukážky alebo z jeho vlastných
vzťahov k poukazníkovi.
§ 538
(1) Dokiaľ poukázanec ešte neprijal poukážku voči poukazníkovi, môže ju poukazca odvolať.
(2) Ak medzi poukazcom a poukázancom nie je iný právny dôvod, platia o právnom vzťahu
medzi oboma ustanovenia o príkaznej zmluve; ale poukážka nezanikne smrťou poukazcu
alebo poukázanca. Či a pokiaľ zrušenie poukážky pôsobí aj proti poukazníkovi, spravuje sa
právnym vzťahom medzi ním a poukazcom.
§ 539
Ak vo vzťahu medzi poukazcom a poukazníkom začala plynúť premlčacia doba ohľadne
záväzku, ktorého plnenie je predmetom poukážky, a to pred dobou, keď poukazníkovi došlo
oznámenie poukázanca o prijatí poukážky, plynie od tejto doby premlčacia doba vo vzťahu
medzi poukázancom a poukazníkom.
Poukážka na cenné papiere
§ 540
Banka a pobočka zahraničnej banky (ďalej len „peňažný ústav”) môže vystaviť na tretiu
osobu alebo na seba písomnú poukážku znejúcu na plnenie cenných papierov bez toho, že by
v nej uviedol dôvod záväzku.
§ 541
(1) Ak taká poukážka znie na rad, môže sa previesť rubopisom.
(2) Rubopisom prechádzajú všetky práva z poukážky na osobu oprávnenú z rubopisu.
§ 542
(1) Kto prijme poukážku vystavenú peňažným ústavom, je povinný plniť tomu, v koho
prospech bola vystavená alebo na koho bola prevedená.
(2) Osoba zaviazaná poukážkou je povinná plniť, len ak sa jej vydá kvitovaná poukážka. Proti
osobe oprávnenej rubopisom z poukážky môže robiť iba také námietky, ktoré vyplývajú z
obsahu poukážky alebo z vlastných vzťahov k oprávnenému.
§ 543
O náležitostiach prijatia rubopisu, ako aj o tom, kto je z rubopisu oprávnený a ako toto
oprávnenie preukazuje, platia predpisy o zmenkách. Podľa týchto ustanovení sa takisto
posúdi, od koho môže požadovať poukážku ten, kto o ňu prišiel.
Piaty oddiel
Zabezpečenie záväzkov
Zmluvná pokuta
§ 544
(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je
účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška
pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
(3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej
povinnosti právnym predpisom (penále).
§ 545
(1) Ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť
povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
(2) Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na
ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva
niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len
keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. ď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
(3) Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak
porušenie povinnosti nezavinil.
§ 545a
Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam
zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej
porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku
škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje
rozsah vzniknutej škody.
Ručenie
§ 546
Dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným
vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí,
ak ju neuspokojí dlžník.
§ 547
Veriteľ je povinný kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie
výšku svojej pohľadávky.
§ 548
(1) Ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
(2) Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.
(3) Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas.
§ 549
Ručiteľ môže plnenie odoprieť, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník.
§ 550
Ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté
veriteľovi.
§ 551
Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
(1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a
dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri
výkone rozhodnutia.
(2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa
platiteľovi dohoda predložila.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia
nakladá ako so mzdou.
§ 552
Záložná zmluva
Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka
zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.
Zabezpečovací prevod práva
§ 553
(1) Splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby
v prospech veriteľa (ďalej len „zabezpečovací prevod práva“). Pri zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných
ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133).
(2) Ak je prevádzané právo zapísané v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri,
veriteľ je povinný oznámiť dočasnosť prevodu práva v katastri nehnuteľností alebo v inom
verejnom registri.
(3) Uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho previedol.
(4) Pri zabezpečovacom prevode práva spojeného s cenným papierom sa postupuje primerane
podľa osobitného predpisu.3fa)
§ 553a
(1) Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzatvoriť písomne.
(2) Zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať vymedzenie zabezpečeného
záväzku a označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech veriteľa, práva a povinnosti
účastníkov zmluvy k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva,
jeho ocenenie v peniazoch, spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie
podanie v prípade dobrovoľnej dražby; ak sa prevádza právo inej osoby ako dlžníka, zmluva o
zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať aj označenie dlžníka.
častníkov zmluvy k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva,
jeho ocenenie v peniazoch, spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie
podanie v prípade dobrovoľnej dražby; ak sa prevádza právo inej osoby ako dlžníka, zmluva o
zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať aj označenie dlžníka.
§ 553b
(1) Až do zániku zabezpečovacieho prevodu práva veriteľ nie je oprávnený prevedené právo
previesť ďalej na inú osobu ani ho inak zaťažiť v prospech inej osoby. Ak je predmetom
zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nehnuteľnosť, okresný úrad túto skutočnosť
vyznačí v katastri nehnuteľností.3g)
(2) Ak zabezpečovací prevod práva spočíva v prevode vlastníckeho práva k veci a veriteľ je jej
držiteľom, je povinný prevedenú vec chrániť pred poškodením, stratou a zničením. Ak je
držiteľom veci dlžník, táto povinnosť platí pre neho obdobne.
§ 553c
(1) Ak zabezpečený záväzok nie je riadne a včas splnený, veriteľ je oprávnený začať výkon
zabezpečovacieho prevodu práva a prevedené právo speňažiť spôsobom uvedeným v zmluve
alebo dražbou podľa osobitného zákona.
(2) Dohody, ktorých obsahom alebo účelom je uspokojenie veriteľa tým, že si natrvalo
ponechá prevedené právo uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, sú neplatné.
(3) Začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva je veriteľ povinný písomne oznámiť
osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, a dlžníkovi aspoň 30 dní vopred.
(4) Ak je dohodnutý iný spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva ako speňažením na
dražbe podľa osobitného predpisu,3e) veriteľ je pri výkone svojho práva povinný postupovať
s náležitou starostlivosťou tak, aby právo previedol za cenu, za akú sa rovnaké alebo
porovnateľné právo za porovnateľných podmienok zvyčajne prevádza, inak zodpovedá osobe,
ktorá zabezpečenie poskytla, za škodu, ktorú tým spôsobí.
(5) Ak výťažok dosiahnutý vykonaním zabezpečovacieho práva prevyšuje zabezpečenú
pohľadávku a jej príslušenstvo, veriteľ je bez zbytočného odkladu povinný vydať osobe, ktorá
zabezpečenie poskytla, tú časť výťažku, ktorá po odpočítaní nevyhnutne a účelne
vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva prevyšuje
zabezpečenú pohľadávku a jej príslušenstvo.
§ 553d
(1) Zánikom zabezpečovaného záväzku právo prechádza späť na osobu, ktorá zabezpečenie
poskytla. Veriteľ je bez zbytočného odkladu povinný vec v jeho držbe vydať, a ak niet odlišnej
dohody, spolu s tým, čo k nej pribudlo.
(2) Veriteľ má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených v súvislosti s výkonom
zabezpečovacieho prevodu práva.
§ 553e
Na zabezpečovací prevod práva sa primerane použijú ustanovenia § 151j ods. 2, § 151l ods. 4,
§ 151m ods. 2, 3, 4, 7, 9, § 151mb ods. 1, § 151md ods. 1 až 3.
§ 554
Zabezpečovacie postúpenie pohľadávky
Pohľadávku možno zabezpečiť postúpením pohľadávky dlžníka alebo pohľadávky tretej osoby
na veriteľa (ďalej „zabezpečovacie postúpenie pohľadávky“), ak to osobitný zákon nevylučuje.
Zábezpeka
§ 555
Záväzok dať zábezpeku možno splniť najmä zriadením záložného práva alebo spôsobilými
ručiteľmi.
§ 556
Nikto nie je povinný prijať vec alebo právo ako zábezpeku do sumy vyššej, než koľko sú dve
tretiny ich odhadnej ceny.
§ 557
Vklady v peňažných ústavoch a štátne cenné papiere sú spôsobilou zábezpekou do celej svojej
výšky.
§ 558
Uznanie dlhu
Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že
dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak
ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že
dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak
ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Šiesty oddiel
Zánik záväzkov
Splnenie dlhu
§ 559
(1) Splnením dlh zanikne.
(2) Dlh musí byť splnený riadne a včas.
§ 560
Ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten,
kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. I ten, kto je povinný plniť
vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď bude poskytnuté alebo zabezpečené
vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účastníka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali u
druhého účastníka a ktoré mu neboli známe, keď zmluvu uzavrel.
§ 561
(1) Ak možno záväzok splniť viacerými spôsobmi, má právo voľby dlžník, ak nebolo
dohodnuté inak. Od vykonanej voľby však nemožno odstúpiť.
(2) Ak sa náhodným zánikom niektorej veci voľba zmarila, môže účastník, ktorý mal právo
voľby, od zmluvy odstúpiť.
§ 562
Dlžník splní dlh aj vtedy, ak plní tomu, kto je oprávnený prijať podľa osobitného zákona
plnenie, alebo tomu, kto predloží veriteľovo potvrdenie o tom, že je oprávnený prijať plnenie;
to však neplatí, ak dlžník vedel, že ten, kto potvrdenie predložil, nie je oprávnený plnenie
prijať.
§ 563
Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
§ 564
Ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností
prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.
§ 565
Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
§ 566
(1) Veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe
pohľadávky.
(2) Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a
potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
§ 567
(1) Dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené,
je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka.
(2) Peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového
podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo
vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak
sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.
§ 568
Ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný alebo je v
omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo veriteľa
nepozná, nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho predmet dlžník uloží do úradnej
úschovy. Vynaložené potrebné náklady s tým spojené znáša veriteľ.
§ 569
(1) Veriteľ je povinný vydať dlžníkovi na jeho požiadanie písomné potvrdenie o tom, že dlh
bol úplne alebo čiastočne splnený.
(2) Dlžník je oprávnený plnenie odoprieť, ak mu veriteľ nevydá zároveň potvrdenie.
Dohoda
§ 570
(1) Ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom,
doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.
(2) Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového
záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.
§ 571
Doterajší záväzok sa pokladá za nahradený iba v rozsahu, ktorý nepochybne vyplýva z
dohody o novom záväzku.
§ 572
(1) Ručenie a záložné právo zabezpečujúce zaniknutý záväzok zabezpečujú aj záväzok, ktorý
nahrádza pôvodný záväzok. Ak však ručiteľ alebo osoby, voči ktorým sa môžu uvedené práva
uplatniť, neprejavia súhlas s tým, aby sa zabezpečil nový záväzok, trvá zabezpečenie len v
rozsahu pôvodného záväzku a všetky námietky proti doterajšiemu záväzku zostávajú
zachované.
(2) Strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo jeho časť sa zrušuje bez toho, aby
vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný záväzok zaniká, keď
návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.
(3) Dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne, ak sa zrušuje záväzok dojednaný
písomne.
§ 573
Ak výslovne z písomnej dohody o zrušení záväzku nevyplýva niečo iné, zaniká súčasne aj
záväzok druhej strany, a ak už bol splnený, má druhá strana nárok na jeho vrátenie, a to pri
peňažnom záväzku spolu s úrokmi. Ak sa strany dohodnú na zrušení časti záväzku, zaniká
záväzok druhej strany v rozsahu zodpovedajúcom zrušovanej časti záväzku.
§ 574
(1) Veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto
dohoda sa musí uzavrieť písomne.
(2) Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.
Nemožnosť plnenia
§ 575
(1) Ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.
(2) Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s
väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.
(3) Ak sa nemožnosť týka len časti plnenia, zanikne povinnosť, len pokiaľ ide o túto časť;
veriteľ má však právo ohľadne zvyšujúceho plnenia od zmluvy odstúpiť. Ak však z povahy
zmluvy alebo z účelu plnenia, ktorý bol dlžníkovi známy v čase uzavretia zmluvy, vyplýva, že
plnenie zvyšku záväzku nemá pre veriteľa žiaden hospodársky význam, zaniká záväzok v
celom rozsahu, ibaže veriteľ bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nemožnosti časti plnenia
dozvedel, oznámi dlžníkovi, že na zvyšku plnenia trvá.
§ 576
Ak sa uskutočnenie jedného z viacerých voliteľných plnení stane nemožným, obmedzuje sa
záväzok na zvyšujúce plnenie. Ak však nemožnosť tohto plnenia je spôsobená osobou, ktorá
nemá právo voľby plnenia, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť.
§ 577
(1) Dlžník je povinný bez zbytočného odkladu po tom, čo sa dozvie o skutočnosti, ktorá robí
plnenie nemožným, oznámiť to veriteľovi, inak zodpovedá za škodu, ktorá vznikne veriteľovi
tým, že nebol včas o nemožnosti upovedomený.
(2) Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je dotknuté.
§ 578
Uplynutie času
Práva aj povinnosti zaniknú uplynutím času, na ktorý boli obmedzené.
§ 579
Smrť dlžníka alebo veriteľa
(1) Smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne
vykonať dlžník.
(2) Smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj
právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Započítanie
§ 580
Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky
spôsobilé na započítanie.
§ 581
(1) Započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví,
ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je
prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
(2) Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na
súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
(3) Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a
2.
(4) Započítanie proti pohľadávkam na výživné upravuje Zákon o rodine.
§ 582
Výpoveď
(1) Ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú
alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť
a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v
lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.
(2) Výpoveď je však neúčinná ohľadne záväzku zdržať sa určitej činnosti, ak z jeho povahy
alebo zo zmluvy vyplýva, že záväzok je časovo neobmedzený.
§ 582a
Ustanovenia zmluvy podľa § 47a dojednanej na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok
na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť
určitú činnosť, ktoré vylučujú možnosť vypovedať zmluvu, sú neplatné. Rovnako sú neplatné
ustanovenia zmluvy podľa prvej vety, ktoré umožňujú zmluvu vypovedať v lehote dlhšej, ako
je uvedená v § 582 ods. 1; to neplatí, ak zákon ustanovuje dlhšiu výpovednú lehotu.
§ 583
Neuplatnenie práva
K zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch
uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.
§ 584
Splynutie
Ak akýmkoľvek spôsobom splynie právo s povinnosťou (záväzkom) v jednej osobe, zanikne
právo i povinnosť (záväzok), ak zákon neustanovuje inak.
Urovnanie
§ 585
(1) Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné.
Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré
účastník nemohol pomýšľať.
(2) Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť
písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.
(3) Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
§ 586
(1) Omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné, nespôsobuje neplatnosť dohody
o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany, môže sa druhá strana neplatnosti
dovolať.
(2) Urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť ani v prípade, že dodatočne vyjde
najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania urovnania nemala. že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania urovnania nemala.
§ 587
I keď strany vyhlásia, že urovnaním sú medzi nimi upravené všetky vzájomné práva, týkajú
sa tieto účinky iba právneho vzťahu, v ktorom vznikla medzi nimi spornosť alebo
pochybnosť, ibaže z obsahu urovnania nepochybne vyplýva, že sa urovnanie týka aj iných
vzťahov.
Druhá hlava
KÚPNA A ZÁMENNÁ ZMLUVA
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve
§ 588
Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a
kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
§ 589
Cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva
neplatná podľa § 40a.
§ 590
Ak nie je dohodnuté inak, prechádza na kupujúceho nebezpečenstvo náhodnej skazy a náhodného
zhoršenia predmetu kúpy, včítane úžitkov, súčasne s nadobudnutím vlastníctva. Ak kupujúci
nadobudne vlastníctvo skôr, než dôjde k odovzdaniu predmetu kúpy, má predávajúci až do
odovzdania práva a povinnosti uschovávateľa.
§ 591
Ak nie je dohodnuté inak ani ak to nie je obvyklé, sú účastníci povinní plniť bez zbytočného
odkladu. Predávajúci je oprávnený odovzdanie predmetu kúpy odoprieť, ak kupujúci nezaplatí
cenu včas. Ak sa odosiela predmet kúpy na miesto plnenia alebo určenia, nie je kupujúci povinný
zaplatiť cenu, dokiaľ nemá možnosť si predmet kúpy prezrieť.
§ 592
Ak je kupujúci v omeškaní s prevzatím, môže predávajúci predmet kúpy uložiť na náklady
kupujúceho vo verejnom skladišti alebo u iného uschovávateľa alebo ho môže po upozornení
predať na účet kupujúceho. Ak ide o vec podliehajúcu rýchlej skaze a ak nie je na upozornenie čas,
upozornenie nie je potrebné.
§ 593
Ak nie je dohodnuté inak, znáša náklady spojené s odovzdaním predmetu kúpy, najmä náklady
merania, váženia a balenia, predávajúci a náklady spojené s prevzatím kupujúci; ak sa vec odosiela
na miesto, ktoré nie je miestom splnenia, znáša náklady odoslania kupujúci.
§ 594
Ak má predávajúci predmet kúpy odoslať na miesto splnenia alebo určenia, platí, že vec bola
odovzdaná v čase, keď bola odovzdaná na prepravu, pokiaľ nebolo dohodnuté inak.
§ 595
Tomu, kto kúpi budúce úžitky nejakej veci vcelku alebo s nádejou na neisté budúce úžitky, patria
všetky úžitky riadne vyťažené. Znáša však stratu, ak bolo jeho očakávanie zmarené.
§ 596
Ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej
zmluvy na ne upozorniť.
§ 597
(1) Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci
právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o
vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.
(2) Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité
vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie
sa ukáže nepravdivým.
§ 598
Kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s
uplatnením práv zo zodpovednosti za vady.
§ 599
(1) Vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo
zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24
mesiacov od prevzatia veci.
(2) Právo na náhradu nevyhnutných nákladov môže kupujúci uplatniť na súde, len ak náklady
predávajúcemu oznámi v lehote uvedenej v odseku 1.
§ 600
Uplatnením práv zo zodpovednosti za vady nie je dotknuté právo na náhradu škody.
Druhý oddiel
Vedľajšie dojednania pri kúpnej zmluve
§ 601
Výhrada vlastníctva
Ak má vlastníctvo k predanej hnuteľnej veci prejsť na kupujúceho až po zaplatení ceny, musí sa
táto výhrada dohodnúť písomne. Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, prechádza nebezpečenstvo
náhodnej skazy a náhodného zhoršenia na kupujúceho odovzdaním veci.
Predkupné právo
§ 602
(1) Kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju chcel predať, má
predkupné právo.
(2) Také právo možno dohodnúť aj pre prípad iného scudzenia veci než predajom.
§ 603
(1) Predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na predaj.
(2) Predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo, ktoré pôsobí aj voči nástupcom
kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa nadobúda vkladom do
katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu
zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi.
(3) Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby
mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
§ 604
Predkupné právo neprechádza na dediča oprávnenej osoby a nemožno ho previesť na inú
osobu.
§ 605
Ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť
hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie
márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o
nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.
§ 606
Kto je oprávnený kúpiť vec, musí zaplatiť cenu ponúknutú niekym iným, ak nie je dohodnuté
inak. Ak nemôže vec kúpiť alebo ak nemôže splniť podmienky ponúknuté popri cene a ak ich
nemožno vyrovnať ani odhadnou cenou, predkupné právo zanikne.
Právo spätnej kúpy
§ 607
(1) Kto predá hnuteľnú vec s výhradou, že má právo žiadať vrátenie veci do určitej doby po
kúpe, ak vráti kupujúcemu zaplatenú cenu, má právo spätnej kúpy.
(2) Zmluva o práve spätnej kúpy sa musí uzavrieť písomne.
§ 608
(1) Právo spätnej kúpy musí predávajúci uplatniť písomnou formou, a ak nie je dohodnuté
inak, najneskôr do jedného roka od odovzdania veci kupujúcemu, inak právo spätnej kúpy
zanikne.
(2) Ak predávajúci využije právo spätnej kúpy, musí kupujúci vrátiť vec bez zbytočného
odkladu a každá strana má práva a povinnosti, ktoré mala druhá strana z pôvodnej kúpnej
zmluvy.
§ 609
(1) Ak sa právo spätnej kúpy týka veci určenej podľa druhu, vzniká uplatnením tohto práva
kupujúcemu záväzok vrátiť vec toho istého druhu.
(2) Ak sa právo spätnej kúpy týka veci jednotlivo určenej, je kupujúci povinný vrátiť tú istú
vec, ktorú kúpil. Zmluva o scudzení veci, ktorou sa porušilo právo spätnej kúpy, je neplatná.
§ 610
Iné vedľajšie dojednania
šilo právo spätnej kúpy, je neplatná.
§ 610
Iné vedľajšie dojednania
(1) Účastníci môžu písomnou zmluvou dohodnúť aj iné vedľajšie dojednania majúce povahu
výhrad a podmienok pripúšťajúcich zánik právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou.
(2) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, zanikajú tieto výhrady a podmienky najneskôr
uplynutím jedného roka od uzavretia kúpnej zmluvy, ak ich predávajúci v tejto lehote
neuplatnil.
Tretí oddiel
Zámenná zmluva
§ 611
Ustanovenia o kúpnej zmluve sa primerane použijú aj na zmluvu, podľa ktorej si zmluvné strany
vymieňajú vec za vec, a to tak, že každá zo strán sa považuje ohľadne veci, ktorú výmenou dáva,
za predávajúcu stranu, a ohľadne veci, ktorú výmenou prijíma, za kupujúcu stranu.
Štvrtý oddiel
Osobitné ustanovenia o predaji tovaru v obchode (Spotrebiteľské kúpne zmluvy)
§ 612
Na spotrebiteľskú kúpnu zmluvu okrem ustanovení § 52 až 54 sa vzťahujú aj všeobecné
ustanovenia o kúpnej zmluve a ustanovenia § 613 až 627.
§ 613
Veci možno predávať aj na objednávku. Predávajúci je povinný obstarať objednaný tovar v
dohodnutej lehote, a ak lehota nie je dohodnutá, v lehote primeranej okolnostiam. Ak sa tak
nestane, objednávateľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť. Odstúpením objednávateľa od zmluvy nie
je dotknuté jeho právo na náhradu škody.
§ 614
(1) Ak je predávajúci podľa dohody s kupujúcim alebo podľa povahy veci povinný dodať vec na
miesto určené kupujúcim, kupujúci je povinný prevziať vec pri dodaní. V ostatných prípadoch je
kupujúci povinný prevziať vec pri predaji, ak sa s predávajúcim nedohodne inak.
(2) Ak kupujúci neprevezme vec v čase uvedenom v odseku 1, predávajúci je oprávnený požadovať
poplatok za uskladnenie; výšku poplatku ustanovuje osobitný predpis, prípadne určuje dohoda
medzi účastníkmi.
(3) Prevzatím veci prechádza na kupujúceho vlastníctvo kúpenej veci. Pri zásielkovom predaji
prechádza vlastníctvo na kupujúceho prevzatím veci kupujúcim na mieste dodania ním určenom.
Pri samoobslužnom predaji dochádza k prevodu vlastníctva ku kúpenej veci okamihom zaplatenia
ceny za vybraný tovar. Do tohto okamihu môže kupujúci vybraný tovar vrátiť na pôvodné
miesto. Ak kupujúci svojím zavinením poškodí alebo zničí vybraný tovar pred prevodom
vlastníckeho práva, zodpovedá za škodu podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za
škodu.
§ 615
Plnenia, ktoré sa s predajom veci obvykle neposkytujú, treba osobitne dohodnúť.
Akosť a množstvo
§ 616
Predávaná vec musí mať požadovanú, prípadne právnymi predpismi ustanovenú akosť,
množstvo, mieru alebo hmotnosť a musí byť bez vád, najmä musí zodpovedať záväzným
technickým normám. Pri potravinách musí byť vyznačený dátum spotreby alebo dátum
minimálnej trvanlivosti. Ak to povaha veci pripúšťa, má kupujúci právo, aby sa vec pred ním
prekontrolovala alebo aby sa mu jej činnosť predviedla.
§ 617
Ak treba, aby sa pri užívaní veci zachovali osobitné pravidlá, najmä ak sa užívanie riadi
návodom alebo je upravené technickou normou, je predávajúci povinný kupujúceho s nimi
oboznámiť, ibaže ide o pravidlá všeobecne známe. Ak predávajúci nesplní túto povinnosť, je
povinný nahradiť kupujúcemu škodu, ktorá z toho vznikla.
§ 618
Veci, ktoré majú vady, ktoré nebránia, aby sa mohla vec užívať na určený účel, musia sa
predávať len za nižšie ceny, než je obvyklá cena bezvadnej veci; kupujúceho treba upozorniť,
že vec má vadu a o akú vadu ide, ak to nie je zrejmé už z povahy predaja.
Zodpovednosť za vady predanej veci
§ 619
e vec má vadu a o akú vadu ide, ak to nie je zrejmé už z povahy predaja.
Zodpovednosť za vady predanej veci
§ 619
(1) Predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má predaná vec pri prevzatí kupujúcim. Pri
použitých veciach nezodpovedá za vady vzniknuté ich použitím alebo opotrebením. Pri
veciach predávaných za nižšiu cenu nezodpovedá za vadu, pre ktorú bola dojednaná nižšia
cena.
(2) Ak nejde o veci, ktoré sa rýchlo kazia, alebo o použité veci, zodpovedá predávajúci za vady,
ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe (záruka).
§ 620
(1) Záručná doba je 24 mesiacov. Ak je na predávanej veci, jej obale alebo návode k nej
pripojenom vyznačená lehota na použitie, neskončí sa záručná doba pred uplynutím tejto
lehoty.
(2) Ak ide o použitú vec, kupujúci a predávajúci sa môžu dohodnúť aj na kratšej záručnej
dobe, nie však kratšej než 12 mesiacov.
(3) Pri veciach, ktoré sú určené na to, aby sa užívali po dlhšiu dobu, ustanovujú osobitné
predpisy záručnú dobu dlhšiu ako 24 mesiacov. Záručná doba presahujúca 24 mesiacov sa
môže týkať i len niektorej súčiastky veci.
(4) Na žiadosť kupujúceho je predávajúci povinný poskytnúť záruku písomnou formou
(záručný list). Ak to povaha veci umožňuje, postačí namiesto záručného listu vydať doklad o
kúpe.
(5) Vyhlásením v záručnom liste vydanom kupujúcemu alebo v reklame môže predávajúci
poskytnúť záruku presahujúcu rozsah záruky ustanovenej v tomto zákone. V záručnom liste
určí predávajúci podmienky a rozsah tejto záruky.
§ 621
Záručné doby začínajú plynúť od prevzatia veci kupujúcim. Ak má kúpenú vec uviesť do
prevádzky iný podnikateľ než predávajúci, začne záručná doba plynúť až odo dňa uvedenia
veci do prevádzky, pokiaľ kupujúci objednal uvedenie do prevádzky najneskôr do troch
týždňov od prevzatia veci a riadne a včas poskytol na vykonanie služby potrebnú súčinnosť.
§ 622
(1) Ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, má kupujúci právo, aby bola bezplatne, včas a
riadne odstránená. Predávajúci je povinný vadu bez zbytočného odkladu odstrániť.
(2) Kupujúci môže namiesto odstránenia vady požadovať výmenu veci, alebo ak sa vada týka
len súčasti veci, výmenu súčasti, ak tým predávajúcemu nevzniknú neprimerané náklady
vzhľadom na cenu tovaru alebo závažnosť vady.
(3) Predávajúci môže vždy namiesto odstránenia vady vymeniť vadnú vec za bezvadnú, ak to
kupujúcemu nespôsobí závažné ťažkosti.
§ 623
(1) Ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla riadne
užívať ako vec bez vady, má kupujúci právo na výmenu veci alebo má právo od zmluvy
odstúpiť. Tie isté práva prislúchajú kupujúcemu, ak ide síce o odstrániteľné vady, ak však
kupujúci nemôže pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád vec
riadne užívať.
(2) Ak ide o iné neodstrániteľné vady, má kupujúci právo na primeranú zľavu z ceny veci.
§ 624
Ak vec predávaná za nižšiu cenu alebo použitá vec má vadu, za ktorú predávajúci zodpovedá,
má kupujúci namiesto práva na výmenu veci právo na primeranú zľavu.
§ 625
Práva zo zodpovednosti za vady sa uplatňujú u predávajúceho, u ktorého bola vec kúpená.
Ak je však v záručnom liste uvedený iný podnikateľ určený na opravu, ktorý je v mieste
predávajúceho alebo v mieste pre kupujúceho bližšom, uplatní kupujúci právo na opravu u
podnikateľa určeného na vykonanie záručnej opravy. Podnikateľ určený na opravu je
povinný opravu vykonať v lehote dohodnutej pri predaji veci medzi predávajúcim a
kupujúcim.
§ 626
(1) Práva zo zodpovednosti za vady veci, pre ktoré platí záručná doba, zaniknú, ak sa
neuplatnili v záručnej dobe.
(2) Práva zo zodpovednosti za vady pri veciach, ktoré sa rýchlo kazia, musia sa uplatniť
najneskôr v deň nasledujúci po kúpe; inak práva zaniknú.
(3) Ak ide o použitú vec, zaniknú práva zo zodpovednosti za vady, ak neboli uplatnené do 24
mesiacov odo dňa prevzatia použitej veci kupujúcim alebo do doby, na ktorej sa predávajúci a
kupujúci dohodli podľa § 620 ods. 2.
§ 627
(1) Doba od uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady až do doby, keď kupujúci po
skončení opravy bol povinný vec prevziať, sa do záručnej doby nepočíta. Predávajúci je
povinný vydať kupujúcemu potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy
a o dobe jej trvania.
(2) Ak dôjde k výmene, začne plynúť záručná doba znova od prevzatia novej veci. To isté
platí, ak dôjde k výmene súčiastky, na ktorú bola poskytnutá záruka.
Tretia hlava
DAROVACIA ZMLUVA
§ 628
(1) Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo
sľub prijíma.
(2) Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak
nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
(3) Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.
§ 629
Darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na vady, o ktorých vie. Ak má vec vady, na ktoré darca
neupozornil, je obdarovaný oprávnený vec vrátiť.
§ 630
Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak,
že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Štvrtá hlava
ZMLUVA O DIELO
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
§ 631
Zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho
za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
§ 632
Ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi písomné
potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a ďalej
jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.
§ 633
(1) Zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na
vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme.
(2) Od obsahu zmluvy a povahy diela závisí, či je zhotoviteľ povinný vykonať ho osobne alebo či
je oprávnený dať dielo vykonať na svoju zodpovednosť.
§ 634
(1) Ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba
poskytnúť primeranú cenu.
(2) Ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po
častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané, oprávnený
požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.
§ 635
(1) Ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. Práce a
náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne
alebo ak práce dodatočne písomne objednal.
(2) Ak v čase od uzavretia zmluvy do jej splnenia došlo k zmene cenového predpisu, podľa ktorého
sa cena dohodla, je zhotoviteľ na to povinný objednávateľa bez meškania písomne upozorniť
a oznámiť mu novú cenu.
(3) Objednávateľ je oprávnený po oznámení novej ceny od zmluvy odstúpiť; ak bez zbytočného
odkladu od zmluvy neodstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi novú cenu, ibaže k zvýšeniu ceny
došlo po prekročení dohodnutej doby vykonania diela.
(4) Ak objednávateľ odstúpi od zmluvy, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na
vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne dohodnutej ceny, iba ak mal z čiastočného
plnenia zmluvy majetkový prospech.
§ 636
(1) Ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dojednať pevnou sumou, musí sa určiť aspoň odhadom.
Ak zhotoviteľ dodatočne zistí, že bude treba cenu určenú odhadom podstatne prekročiť, je povinný
na to objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novourčenú cenu; inak nemá
právo za zaplatenie rozdielu v cene.
(2) Objednávateľ je oprávnený po oznámení novourčenej ceny od zmluvy odstúpiť; ak od zmluvy
odstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté
náklady podľa pôvodne určenej ceny, len pokiaľ mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový
prospech. Odstúpením od zmluvy nie je dotknuté právo objednávateľa na náhradu škody.
(3) Ak objednávateľ neodstúpi od zmluvy bez zbytočného odkladu, je povinný zaplatiť za
poskytnutú službu novourčenú vyššiu cenu.
§ 637
(1) Ak má objednávateľom dodaný materiál nedostatky, ktoré bránia riadnemu vyhotoveniu diela,
zhotoviteľ je povinný na to objednávateľa bez zbytočného odkladu upozorniť. Rovnakú povinnosť
má zhotoviteľ aj vtedy, ak objednávateľ žiada, aby bolo dielo vykonané podľa pokynov, ktoré sú
nevhodné.
(2) Ak objednávateľ napriek upozorneniu zhotoviteľa trvá na objednávke, zhotoviteľ môže od
zmluvy odstúpiť.
§ 638
(1) Ak je na vykonanie diela potrebná súčinnosť objednávateľa, je zhotoviteľ oprávnený určiť na to
primeranú lehotu a po jej márnom uplynutí môže od zmluvy odstúpiť, ak na taký následok
upozorní.
(2) To isté platí, ak sa dielo vykonáva u objednávateľa a ten nevykoná potrebné zdravotné a
bezpečnostné opatrenia pre osoby vykonávajúce dielo.
§ 639
Ak objednávateľ poskytne riadne a včas potrebnú súčinnosť, zhotoviteľ však v určený čas
nepristúpi k vykonaniu diela, patrí mu právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré mu tým
vznikli. Toto právo musí uplatniť u zhotoviteľa najneskôr do jedného mesiaca od prevzatia veci; ak
z tohto dôvodu odstúpi od zmluvy, musí ho uplatniť najneskôr do jedného mesiaca od odstúpenia;
inak právo zanikne.
§ 640
Ak dielo bolo zmarené náhodou pred časom splnenia, stráca zhotoviteľ nárok na odmenu.
§ 641
(1) Aj keď sa dielo nevykonalo, patrí zhotoviteľovi dojednaná cena, ak bol ochotný dielo vykonať a
ak mu v tom zabránili okolnosti na strane objednávateľa. Je však povinný dať si započítať to, čo
ušetril nevykonaním diela, čo zarobil inak alebo čo úmyselne zameškal zarobiť.
(2) Ak zhotoviteľa zdržali vo vykonávaní diela okolnosti na strane objednávateľa, patrí mu za to
primeraná náhrada.
§ 642
(1) Až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť
zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok
použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.
(2) Objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas
hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej
primeranej lehote.
§ 643
(1) Ak vykonanie diela závisí od osobitných osobných vlastností zhotoviteľa, zrušuje sa zmluva
jeho smrťou. Dedičia zhotoviteľa sa môžu domáhať iba zaplatenia upotrebiteľnej hmoty
pripravenej na dielo a časti odmeny primeranej upotrebiteľným výsledkom vykonanej práce.
ťou. Dedičia zhotoviteľa sa môžu domáhať iba zaplatenia upotrebiteľnej hmoty
pripravenej na dielo a časti odmeny primeranej upotrebiteľným výsledkom vykonanej práce.
(2) Smrť objednávateľa sama o sebe zmluvu nezrušuje.
Druhý oddiel
Osobitné ustanovenia o zhotovení veci na zákazku
§ 644
Ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa
jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci.
§ 645
(1) Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí
objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. Rovnako
zodpovedá za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil.
(2) Zhotoviteľ zodpovedá za vady vykonanej zákazky, ktorých príčinou je vadnosť materiálu
dodaného objednávateľom alebo nevhodnosť jeho pokynov, ak objednávateľa na vadnosť
materiálu alebo nevhodnosť jeho pokynov neupozornil.
§ 646
(1) Záručná doba je 24 mesiacov.
(2) Pri veciach, ktoré sú určené na to, aby sa užívali po dlhšiu dobu, ustanovujú osobitné predpisy
záručnú dobu dlhšiu ako 24 mesiacov; záručná doba presahujúca 24 mesiacov sa môže týkať i len
niektorej súčiastky. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi záručný list s vyznačením
záručnej doby.
(3) Pri zhotovení stavby je záručná doba tri roky. Vykonávací predpis môže ustanoviť, že pri
niektorých častiach stavieb môže byť záručná doba kratšia, najmenej však osemnásť mesiacov.
§ 647
Záručná doba začína plynúť odo dňa prevzatia veci. Ak objednávateľ prevzal vec až po dni, do
ktorého mal povinnosť ju prevziať, plynie záručná doba už odo dňa, keď mal túto povinnosť.
§ 648
(1) Ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ oprávnený požadovať bezplatné
odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného odkladu.
(2) Ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa
objednávky riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. To isté
právo mu prislúcha pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave
alebo pre väčší počet vád nemôže vec riadne užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však
nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu.
§ 649
Práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak práva
zaniknú. Čas od uplatnenia práva zo záruky až do vykonania opravy sa do záručnej doby
nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako
aj o vykonaní opravy a čase jej trvania.
§ 650
(1) Objednávateľ je povinný prevziať vec najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia času, keď
mala byť vec zhotovená, a ak bola vec zhotovená neskôr, do jedného mesiaca od jej zhotovenia. Ak
tak neurobí, je povinný zaplatiť dohodnutý poplatok za uskladnenie.
(2) Po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa, keď bola vec zhotovená, môže zhotoviteľ s vecou voľne
nakladať. Pokiaľ sa mu nepodarí vec speňažiť alebo iným spôsobom s ňou účelne naložiť, má
zhotoviteľ právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu zhotovenia diela. Objednávateľ má právo na
vrátenie ceny za použitý materiál, ktorý dodal na zhotovenie veci. V prípade zhotovenia stavby má
zhotoviteľ vždy právo na zaplatenie ceny za zhotovenú stavbu.
§ 651
Ak sa objednávateľovi zhotovuje stavba na objednávku, zodpovedá zhotoviteľ za poškodenie alebo
zničenie stavby až do prevzatia zhotovenej stavby, ibaže by ku škode došlo aj inak.
Tretí oddiel
Osobitné ustanovenia o zmluve o oprave a úprave veci
§ 652
(1) Ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa
jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu
objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci.
ľovi vznikne právo, aby mu
objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci.
(2) Opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia alebo
účinky jej opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa najmä mení povrch veci alebo jej
vlastnosti.
§ 653
(1) Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná oprava alebo úprava pri prevzatí veci
objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe.
(2) Zhotoviteľ zodpovedá tiež za vady, ktorých príčinou je vadnosť veci, ktorá sa má opraviť alebo
upraviť, alebo nevhodnosť pokynov objednávateľa, ak ho na vadnosť veci alebo nevhodnosť
pokynov neupozornil.
§ 654
(1) Záručná doba je tri mesiace, ak nie je dojednaná alebo osobitnými predpismi ustanovená inak;
pri stavebných prácach je záručná doba najmenej osemnásť mesiacov.
(2) Ak účelom opravy alebo úpravy je, aby sa vec mohla aj naďalej po dlhší čas užívať, ustanovia
osobitné predpisy pre opravu alebo úpravu veci záručnú dobu dlhšiu ako tri mesiace, ak sa
nedojednalo inak. Záručná doba presahujúca tri mesiace sa môže týkať i len niektorej súčiastky.
Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi záručný list s vyznačením záručnej doby.
(3) Vyhlásením v záručnom liste vydanom objednávateľovi môže zhotoviteľ poskytnúť záruku
presahujúcu rozsah záruky ustanovenej v tomto zákone. V záručnom liste určí zhotoviteľ
podmienky a rozsah tejto záruky.
§ 655
(1) Ak je vec opravená alebo upravená vadne, má objednávateľ právo na bezplatné odstránenie
vady. Zhotoviteľ je povinný vadu odstrániť najdlhšie v dohodnutej lehote. Ak vadu nemožno
odstrániť alebo ak ju zhotoviteľ neodstráni v dohodnutej lehote alebo ak sa vada vyskytne znovu,
má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy alebo na primerané zníženie ceny opravy alebo úpravy.
(2) Práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak
zaniknú. Čas od uplatnenia práva až po vykonanie opravy alebo úpravy sa do záručnej doby
nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako
aj o vykonaní opravy alebo úpravy a o čase jej trvania.
§ 656
(1) Objednávateľ je povinný vyzdvihnúť si vec najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia času,
keď sa oprava alebo úprava mala vykonať, a ak bola vykonaná neskôr, do jedného mesiaca od
upovedomenia o jej vykonaní. Ak tak neurobí, je povinný zaplatiť poplatok za uskladnenie.
(2) Ak si objednávateľ nevyzdvihne vec v lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď bol povinný ju
vyzdvihnúť, má zhotoviteľ právo vec predať. Ak zhotoviteľ pozná adresu objednávateľa a ak ide o
vec väčšej hodnoty, je zhotoviteľ povinný o zamýšľanom predaji objednávateľa vopred upovedomiť
a poskytnúť mu primeranú dodatočnú lehotu na vyzdvihnutie veci.
(3) Ak dôjde k predaju nevyzdvihnutej veci, vyplatí zhotoviteľ objednávateľovi výťažok predaja po
odpočítaní ceny opravy alebo úpravy, poplatku za uskladnenie a nákladov predaja. Právo na
výťažok predaja musí objednávateľ uplatniť u zhotoviteľa.
Piata hlava
ZMLUVA O PÔŽIČKE
§ 657
Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
§ 658
(1) Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
(2) Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva
alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
Šiesta hlava
ZMLUVA O VÝPOŽIČKE
§ 659
Zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať.
§ 660
Požičiavateľ je povinný odovzdať vypožičiavateľovi vec v stave spôsobilom na riadne užívanie.
Ustanovenie § 617 platí primerane aj pre užívanie veci.
§ 661
žičiavateľ je povinný odovzdať vypožičiavateľovi vec v stave spôsobilom na riadne užívanie.
Ustanovenie § 617 platí primerane aj pre užívanie veci.
§ 661
(1) Vypožičiavateľ je oprávnený užívať vec riadne a v súlade s účelom, ktorý sa v zmluve dohodol alebo
ktorému obvykle slúži; je povinný chrániť ju pred poškodením, stratou alebo zničením.
(2) Ak nie je dohodnuté inak, nesmie vypožičiavateľ prenechať vec na užívanie inému.
§ 662
(1) Vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť, len čo ju nepotrebuje, najneskôr však do konca určenej doby
zapožičania.
(2) Požičiavateľ môže požadovať vrátenie veci aj pred skončením určenej doby zapožičania, ak
vypožičiavateľ neužíva vec riadne alebo ak ju užíva v rozpore s účelom, ktorému slúži.
Siedma hlava
NÁJOMNÁ ZMLUVA
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
§ 663
Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v
dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
§ 664
Prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté
užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje
náklady udržiavať.
§ 665
(1) Nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak,
primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom
kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.
(2) Nájomca je povinný vec užívať iba v prípade, že sa tak dohodlo alebo že neužívaním by sa vec
znehodnotila viac než jej užívaním.
§ 666
(1) Nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak.
(2) Ak nájomca dá vec do podnájmu v rozpore so zmluvou, prenajímateľ má právo odstúpiť od
zmluvy.
§ 667
(1) Zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu
nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ
zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení
nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania
veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca
požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.
(2) Ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu
uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na
veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
§ 668
(1) Nájomca je povinný oznámiť prenajímateľovi bez zbytočného odkladu potreby opráv, ktoré má
vykonať prenajímateľ. Pri porušení tejto povinnosti zodpovedá nájomca za škodu tým spôsobenú
a nemá nároky, ktoré by mu inak prislúchali pre nemožnosť alebo obmedzenú možnosť užívať vec
pre vady veci, ktoré sa včas prenajímateľovi neoznámili.
(2) Nájomca je povinný znášať obmedzenie v užívaní prenajatej veci v rozsahu potrebnom na
vykonanie opráv a udržiavanie veci.
§ 669
Ak nájomca vynaložil na vec náklady pri oprave, na ktorú je povinný prenajímateľ, má nárok na
náhradu týchto nákladov, ak sa oprava vykonala so súhlasom prenajímateľa alebo ak prenajímateľ
bez zbytočného odkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila jej potreba. Inak môže nájomca
požadovať len to, o čo sa prenajímateľ obohatil.
§ 670
Nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda. Je povinný dať vec poistiť, len ak
to určuje zmluva.
ť sa o to, aby na veci nevznikla škoda. Je povinný dať vec poistiť, len ak
to určuje zmluva.
Druhý oddiel
Nájomné
§ 671
(1) Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia
zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
(2) Ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z
poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1. októbra, pri
ostatných nájmoch mesačne pozadu.
§ 672
(1) Na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným
veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej
domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.
(2) Záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom,
ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní
po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je
zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich
dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vydať. Osobou poverenou
súdom môže byť aj súdny exekútor.
§ 673
Nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú
vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a
určeniu veci.
§ 674
Ak nájomca môže užívať prenajatú vec z dôvodov uvedených v § 673 iba obmedzene, má nájomca
nárok na primeranú zľavu z nájomného. Prenajímateľ si však musí započítať náklady, ktoré
ušetril, a cenu výhod, ktoré mal z toho, že nájomca užíval vec len obmedzene.
§ 675
Právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa bez
zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo ku
skutočnostiam toto právo zakladajúcim.
Tretí oddiel
Skončenie nájmu
§ 676
(1) Nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s
nájomcom inak.
(2) Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na
vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva
za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu
ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.
§ 677
(1) Zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode
prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.
(2) Ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch
nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.
§ 678
Ustanovenia o výpovednej dobe, vyprataní a odovzdaní platia iba vtedy, ak zmluva alebo osobitné
predpisy neustanovujú inak.
§ 679
(1) Nájomca je oprávnený odstúpiť od zmluvy kedykoľvek, ak bola prenajatá vec odovzdaná v
stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie alebo ak sa stane neskôr – bez toho, aby
nájomca porušil svoju povinnosť – nespôsobilou na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, ak sa stane
neupotrebiteľnou alebo ak sa mu odníme taká časť veci, že by sa tým zmaril účel zmluvy.
(2) Ak sú miestnosti, ktoré boli prenajaté na obývanie alebo na to, aby sa v nich zdržiavali ľudia,
zdraviu závadné, má nájomca toto právo aj vtedy, ak o tom vedel pri uzavretí zmluvy. Práva
odstúpiť od zmluvy sa nemožno vopred vzdať. odstúpiť od zmluvy sa nemožno vopred vzdať.
(3) Prenajímateľ môže kedykoľvek odstúpiť od zmluvy, ak nájomca napriek písomnej výstrahe
užíva prenajatú vec alebo ak trpí užívanie veci takým spôsobom, že prenajímateľovi vzniká škoda
alebo že mu hrozí značná škoda. Ak nejde o byt alebo nebytový priestor, môže prenajímateľ tiež
odstúpiť od zmluvy, ak nájomca, hoci upomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti
ďalšieho nájomného, a ak je táto doba kratšia ako tri mesiace, do troch mesiacov, alebo ak s
ohľadom na právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu treba prenajatú vec vypratať.
§ 680
(1) Zničením prenajatej veci nájomná zmluva zaniká.
(2) Ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia
prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo
mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.
(3) Ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú
zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď však musí
podať v najbližšom výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené. Pri zmene
vlastníctva k hnuteľnej veci môže zmluvu vypovedať aj nadobúdateľ.
§ 681
Po podanej výpovedi alebo tri mesiace pred skončením nájmu a odovzdaním veci je nájomca
nehnuteľnej veci povinný, ak sa nedohodlo inak, umožniť záujemcovi o prenajatie jej prehliadku v
prítomnosti prenajímateľa alebo jeho zástupcu. Nájomca nesmie byť prehliadkou zbytočne
obťažovaný.
§ 682
Ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom
dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom
ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
§ 683
(1) Ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia,
zodpovedá nájomca aj za škody spôsobené osobami, ktorým umožnil k prenajatej veci prístup, za
náhodu však nezodpovedá.
(2) Domáhať sa náhrady možno len do šiestich mesiacov od vrátenia prenajatej veci; inak nárok
zanikne.
§ 684
Ak tretia osoba uplatňuje k veci práva, ktoré sú nezlučiteľné s právami nájomcu, je prenajímateľ
povinný urobiť potrebné právne opatrenia na jeho ochranu. Ak tak prenajímateľ v primeranej
lehote neurobí alebo ak nie sú jeho opatrenia úspešné, môže nájomca odstúpiť od zmluvy.
Štvrtý oddiel
Osobitné ustanovenia o nájme bytu
§ 685
(1) Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za
nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná
zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak
nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
(2) Nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok upravených v
stanovách bytového družstva.
(3) Zákony národných rád ustanovia, čo sa rozumie služobným bytom, bytom osobitného určenia
a bytom v domoch osobitného určenia a za akých podmienok možno uzavrieť nájomnú zmluvu o
nájme služobného bytu, o nájme bytu osobitného určenia a o nájme bytu v domoch osobitného
určenia.
§ 686
(1) Nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a
výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež
obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne,
vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
(2) Ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu
neurčitú.
Práva a povinnosti z nájmu bytu
§ 687
čitú.
Práva a povinnosti z nájmu bytu
§ 687
(1) Prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi byt v stave spôsobilom na riadne užívanie a
zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu.
(2) Ak nájomná zmluva neurčuje inak, drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a
náklady spojené s bežnou údržbou uhrádza nájomca. Pojem drobných opráv a nákladov
spojených s bežnou údržbou bytu upravuje osobitný predpis.
(3) Práva a povinnosti nájomcu – člena družstva – pokiaľ ide o vykonávanie drobných opráv
v byte a pokiaľ ide o úhradu nákladov spojených s bežnou údržbou bytu, upravujú stanovy
družstva.
§ 688
Nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej domácnosti, majú popri práve
užívať byt aj právo užívať spoločné priestory a zariadenie domu, ako aj požívať plnenia,
ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.
§ 689
Nájomca je povinný užívať byt, spoločné priestory a zariadenie domu riadne a riadne požívať
plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.
§ 690
Nájomcovia sú povinní pri výkone svojich práv dbať, aby sa v dome vytvorilo prostredie
zabezpečujúce ostatným nájomcom výkon ich práv.
§ 691
Ak prenajímateľ nesplní svoju povinnosť odstrániť závady brániace riadnemu užívaniu bytu,
alebo ktorými je výkon nájomcovho práva ohrozený, má nájomca právo po predchádzajúcom
upozornení prenajímateľa závady odstrániť v nevyhnutnej miere a požadovať od neho
náhradu účelne vynaložených nákladov. Právo na náhradu musí uplatniť u prenajímateľa bez
zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo do šiestich mesiacov od odstránenia
závad.
§ 692
(1) Nájomca je povinný oznámiť bez zbytočného odkladu prenajímateľovi potrebu tých opráv
v byte, ktoré má znášať prenajímateľ, a umožniť ich vykonanie; inak zodpovedá za škodu,
ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla.
(2) Ak sa nájomca nepostará o včasné vykonanie drobných opráv a bežnú údržbu bytu, má
prenajímateľ právo tak urobiť po predchádzajúcom upozornení nájomcu na svoje náklady
sám a požadovať od neho náhradu.
§ 693
Nájomca je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré spôsobil v dome sám alebo tí, ktorí
s ním bývajú. Ak sa tak nestane, má prenajímateľ právo po predchádzajúcom upozornení
nájomcu závady a poškodenia odstrániť a požadovať od nájomcu náhradu.
§ 694
Nájomca nesmie vykonávať stavebné úpravy ani inú podstatnú zmenu v byte bez súhlasu
prenajímateľa, a to ani na svoje náklady.
§ 695
Prenajímateľ je oprávnený vykonávať stavebné úpravy bytu a iné podstatné zmeny v byte iba
so súhlasom nájomcu. Tento súhlas možno odoprieť len z vážnych dôvodov. Ak prenajímateľ
vykonáva také úpravy na príkaz príslušného orgánu štátnej správy, je nájomca povinný ich
vykonanie umožniť; inak zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla.
Nájomné a úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu
§ 696
(1) Spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich
platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné,
úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej
zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.
(2) Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s
nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
§ 697
Ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do
piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
Ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do
piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
§ 698
(1) Nájomca má právo na primeranú zľavu z nájomného, dokiaľ prenajímateľ napriek jeho
upozorneniu neodstráni v byte alebo v dome závadu, ktorá podstatne alebo po dlhší čas
zhoršuje ich užívanie. Právo na primeranú zľavu z nájomného má nájomca aj vtedy, ak sa
neposkytovali plnenia spojené s užívaním bytu alebo sa poskytovali vadne, a ak sa v dôsledku
toho užívanie bytu zhoršilo.
(2) Rovnaké právo má nájomca, ak stavebnými úpravami v dome sa podstatne alebo po dlhší
čas zhoršia podmienky užívania bytu alebo domu.
(3) Nájomca má právo na primeranú zľavu z úhrady za plnenia poskytované s užívaním
bytu, pokiaľ ich prenajímateľ riadne a včas neposkytuje.
§ 699
Právo na zľavu z nájomného alebo z úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu treba
uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo do
šiestich mesiacov od odstránenia závad.
Spoločný nájom bytu
§ 700
(1) Byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú rovnaké
práva a povinnosti.
(2) Spoločný nájom vzniká tiež dohodou medzi doterajším nájomcom, ďalšou osobou a
prenajímateľom.
(3) Pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi.
§ 701
(1) Bežné veci týkajúce sa spoločného nájmu bytu môže vybavovať každý zo spoločných
nájomcov. V ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inak je právny úkon neplatný.
(2) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného nájmu bytu sú oprávnení a povinní všetci
spoloční nájomcovia spoločne a nerozdielne.
§ 702
(1) Ak medzi spoločnými nájomcami dôjde k nezhode o právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo spoločného nájmu bytu, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
(2) Súd môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa na návrh spoločného nájomcu zrušiť
právo spoločného nájmu bytu, ak vznikne ním nezavinený stav, ktorý bráni spoločnému
užívaniu bytu spoločnými nájomcami. Zároveň určí, ktorý zo spoločných nájomcov alebo
ktorí z nich budú byt ďalej užívať.
Spoločný nájom bytu manželmi
§ 703
(1) Ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne
spoločný nájom bytu manželmi.
(2) Ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o
nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo
manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a
nerozdielne.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu trvale nežijú.
§ 704
(1) Ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzavretím manželstva, vznikne obom
manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva.
(2) To isté platí, ak vzniklo pred uzavretím manželstva niektorému z manželov právo na
uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu.
§ 705
(1) Ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich
rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude
byt ďalej užívať ako nájomca.
(2) Ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z
rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu
rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom
bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného
bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení
tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým
zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
želov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu
rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom
bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného
bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení
tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým
zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
(3) Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a
stanovisko prenajímateľa.
§ 705a
Ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo
vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo k
blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže
súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo
druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
Prechod nájmu bytu
§ 706
(1) Ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami
(spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v
deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými
nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo
na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho
smrťou a nemajú vlastný byt.
(2) Ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu podľa
odseku 1, môže sa v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o nich dozvedel, najneskôr však v
lehote troch rokov odo dňa smrti nájomcu, domáhať na súde, aby určil, že k prechodu nájmu
bytu nedošlo.
(3) Ak zomrie nájomca družstevného bytu a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov,
prechádza smrťou nájomcu jeho členstvo v družstve a nájom bytu na toho dediča, ktorému
pripadol členský podiel.
§ 707
(1) Ak zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnými nájomcami bytu, stane sa jediným
nájomcom pozostalý manžel.
(2) Ak ide o družstevný byt, zanikne smrťou jedného z manželov spoločný nájom bytu
manželmi. Ak sa právo na družstevný byt nadobudlo za trvania manželstva, zostáva členom
družstva pozostalý manžel a jemu patrí členský podiel; na to prihliadne súd v konaní o
dedičstve. Ak zomrel manžel, ktorý nadobudol právo na družstevný byt pred uzavretím
manželstva, prechádza jeho smrťou členstvo v družstve a nájom družstevného bytu na toho
dediča, ktorému pripadol členský podiel. Ak ide o viac predmetov nájmu, môže členstvo
poručiteľa prejsť na viacerých dedičov.
(3) Ak zomrie jeden zo spoločných nájomcov, prechádza jeho právo na ostatných spoločných
nájomcov.
§ 708
Ustanovenia § 706 ods. 1 a 2 a § 707 ods. 1 platia aj v prípade, ak nájomca opustí trvale
spoločnú domácnosť.
§ 709
Ustanovenia § 703 až 708 neplatia pre byty trvale určené ako služobné byty, pre byty
osobitného určenia a pre byty v domoch osobitného určenia.
Zánik nájmu bytu
§ 710
(1) Nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo
písomnou výpoveďou.
(2) Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času.
Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
(3) Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty.
Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne
určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu.
čená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne
určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu.
(4) Ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d), že nájomca nezaplatil
nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže, že ku dňu
doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa
predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.
§ 711
(1) Prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak
a) prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo
nevestu, svojich rodičov alebo súrodencov,
b) nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný,
c) nájomca alebo ten, kto je členom jeho domácnosti, hrubo poškodzuje prenajatý byt,
jeho príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne
narušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje
bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome,
d) nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že
nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas
ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez
písomného súhlasu prenajímateľa,
e) je potrebné z dôvodu verejného záujmu s bytom alebo s domom naložiť tak, že byt
nemožno užívať, alebo ak byt alebo dom vyžaduje opravy, pri ktorých vykonávaní
nemožno byt alebo dom najmenej počas šiestich mesiacov užívať,
f) nájomca prestal spĺňať predpoklady užívania bytu osobitného určenia alebo
predpoklady užívania bytu vyplývajúce z osobitného určenia domu,
g) nájomca využíva byt bez súhlasu prenajímateľa na iné účely ako na bývanie.
(2) Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne
meniť.
(3) Výpoveď z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. b), e) a f) je neplatná, ak prenajímateľ
nepriložil k výpovedi listinu, ktorá preukazuje dôvod výpovede.
(4) Ak ide o byt osobitného určenia alebo o byt v dome osobitného určenia, možno vypovedať
nájom podľa odseku 1 len po predchádzajúcom súhlase toho, kto svojím nákladom takýto byt
zriadil, alebo jeho právneho nástupcu, alebo príslušného orgánu, ktorý uzavretie zmluvy o
jeho nájme odporučil.
(5) Ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, pred uplynutím ochrannej
lehoty (§ 710 ods. 4) zaplatí prenajímateľovi dlžné nájomné alebo sa písomne dohodne s
prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede nájmu bytu
zanikol.
(6) Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia
výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu,
ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.
Bytové náhrady
§ 712
(1) Bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.
(2) Náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky
dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.
(3) Náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná miestnosť v
slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom
v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnosť môžu
užívať viacerí nájomcovia.
(4) Prístreším je prechodné ubytovanie, najmä v spoločnej nocľahárni alebo v iných
zariadeniach na to určených, a priestor na uskladnenie bytového zariadenia a ostatných
vecí domácej a osobnej potreby.
§ 712a
(1) Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov podľa § 711 ods. 1 písm. a), e) alebo písm. f) alebo
z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. b) nájomcovi, ktorý prestal vykonávať prácu, na ktorú je
nájom služobného bytu viazaný, z dôvodu na strane zamestnávateľa5f) alebo z dôvodu, za
ktorý zamestnávateľ zodpovedá podľa osobitných predpisov, nájomca má právo na
náhradný byt, ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou
nájomného primeraný bytu, ktorý má vypratať, a to s prihliadnutím na jeho životné a
pracovné potreby. Nájomca má tiež právo na úhradu nevyhnutných výdavkov spojených so
sťahovaním. V iných prípadoch skončenia vykonávania práce, na ktorú je nájom služobného
bytu viazaný, nemá nájomca, ktorému bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm.
b), právo na bytovú náhradu.
(2) Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. c), nájomca nemá právo
na bytovú náhradu. Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. c) a ide
o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.
(3) Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý
preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné
ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1
písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa,
má nájomca právo na prístrešie.
(4) Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov uvedených v odseku 3 nájomcovi, ktorý sa stará
o maloleté dieťa alebo o bezvládnu osobu, ktorí sú členmi jeho domácnosti, a ak to pomery
prenajímateľa umožňujú, poskytne sa mu namiesto náhradného ubytovania náhradný byt.
Náhradný byt môže mať horšiu kvalitu a menšiu obytnú plochu, ako má byt, ktorý má
nájomca vypratať. Náhradný byt mu možno poskytnúť aj mimo obce, v ktorej sa nachádza
ním vypratávaný byt. Vzdialenosť náhradného bytu musí však umožniť dennú dochádzku do
práce.
(5) Ak sa nájomný pomer skončil opätovne z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi,
ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, poskytne sa nájomcovi
namiesto náhradného bytu alebo náhradného ubytovania iba prístrešie.
(6) Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. g), nájomca nemá právo
na bytovú náhradu.
(7) Ak ide o prípady podľa § 705 ods. 2 prvej vety, stačí rozvedenému manželovi, ktorý je
povinný byt vypratať, poskytnúť náhradné ubytovanie; súd však z dôvodov hodných
osobitného zreteľa môže rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo na náhradný byt.
(8) Ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné
osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie
alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode
manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v
byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že
bytová náhrada mu nepatrí.
(9) Pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu.
Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú
náhradu.
§ 712c
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt
vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční
nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.
(2) Ustanovenia osobitného zákona5i) o zabezpečení bytovej náhrady a prístrešia platia
primerane.
(3) Nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní
od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú zmluvu
bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.
§ 713
(1) Ak služobný byt po smrti nájomcu alebo po rozvode jeho manželstva užívajú ďalej
manžel, prípadne osoby uvedené v § 706 ods. 1, nie sú povinné sa z bytu vysťahovať, dokiaľ
im nie je zabezpečený primeraný náhradný byt, ak nestačí podľa osobitného zákona
poskytnutie náhradného ubytovania. To platí aj v prípade, ak nájomca služobného bytu
opustí trvale spoločnú domácnosť.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije aj na byty osobitného určenia a na byty v
domoch osobitného určenia.
§ 714
Zánikom členstva osoby v bytovom družstve zanikne jej nájom bytu. Nájomca družstevného
bytu nie je povinný sa z bytu vysťahovať, dokiaľ mu nie je zabezpečený primeraný náhradný
byt. Vrátenia členského podielu sa môže člen domáhať až po vysťahovaní z bytu, a to v lehote
danej stanovami družstva.
Úprava práv nájomcov pri vzájomnej výmene bytu
§ 715
So súhlasom prenajímateľov sa môžu nájomcovia dohodnúť o výmene bytu. Súhlas aj dohoda
musia mať písomnú formu. Ak prenajímateľ odoprie bez závažných dôvodov súhlas s
výmenou bytu, môže súd na návrh nájomcu rozhodnutím nahradiť prejav vôle prenajímateľa.
§ 716
(1) Právo na splnenie dohody o výmene bytu sa musí uplatniť na súde do troch mesiacov odo
dňa, keď bol s dohodou vyslovený súhlas; inak právo zanikne.
(2) Ak nastanú dodatočne u niektorého z účastníkov také závažné okolnosti, že nemožno od
neho splnenie dohody spravodlivo požadovať, môže od dohody odstúpiť; musí tak však
urobiť bez zbytočného odkladu. Povinnosť na náhradu škody tým nie je dotknutá.
Piaty oddiel
Nájom obytných miestností v zariadeniach určených na trvalé bývanie
§ 717
(1) V zariadeniach určených na trvalé bývanie vzniká nájom obytnej miestnosti nájomnou
zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom.
(2) Ak sú na užívanie tej istej miestnosti uzavreté nájomné zmluvy s viacerými nájomcami, je
každý z nich samostatným nájomcom, a to v rozsahu, ktorý mu bol v dohode vymedzený.
§ 718
Ak je nájomca povinný sa z obytnej miestnosti vysťahovať, stačí mu poskytnúť náhradné
ubytovanie, pokiaľ nájomnou zmluvou nedohodli účastníci niečo iné.
Šiesty oddiel
Podnájom bytu (časti bytu)
§ 719
(1) Prenajatý byt alebo jeho časť možno inému prenechať do podnájmu na dobu určenú v zmluve
o podnájme alebo bez časového určenia len s písomným súhlasom prenajímateľa. Zmluva o
podnájme upravuje podmienky skončenia podnájmu, najmä možnosť dať výpoveď zo strany
prenajímateľa; ak sa nedohodlo inak, platí, že podnájom možno vypovedať bez uvedenia dôvodov
v lehote podľa § 710 ods. 3.
(2) Ak nájomca nemôže zo závažných dôvodov po dlhšiu dobu byt užívať a ak prenajímateľ
nesúhlasí bez závažných dôvodov s tým, aby prenajatý byt alebo jeho časť nájomca prenechal
inému do podnájmu, môže súd na návrh nájomcu rozhodnutím nahradiť prejav vôle
prenajímateľa.
(3) Ak bol podnájom dojednaný na určitú dobu, skončí sa tiež uplynutím tejto doby.
(4) Po skončení podnájmu podnájomník nemá právo na náhradný podnájom.
Siedmy oddiel
Nájom a podnájom nebytových priestorov
§ 720
Nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.
Ôsmy oddiel
Osobitné ustanovenia o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí
§ 721
(1) Ak má vec, ktorá bola prenajatá, vady, pre ktoré ju nemožno riadne užívať alebo ktoré také
užívanie sťažujú, má nájomca právo, aby sa mu poskytla iná vec slúžiaca tomu istému účelu.
Okrem toho má právo na odpustenie nájomného alebo na zľavu z nájomného za dobu, po ktorú
nemohol vec pre jej vadu riadne užívať buď vôbec, alebo len za sťažených podmienok.
žívanie sťažujú, má nájomca právo, aby sa mu poskytla iná vec slúžiaca tomu istému účelu.
(2) Právo na odpustenie alebo na zľavu z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa najneskôr
do konca doby, na ktorú bol nájom dojednaný.
§ 722
(1) Za opotrebenie veci spôsobené riadnym užívaním nájomca nezodpovedá.
(2) Vzniknuté poškodenie, stratu alebo zničenie veci je nájomca povinný ohlásiť prenajímateľovi
bez zbytočného odkladu. Povinnosť nájomcu nahradiť škodu sa spravuje ustanoveniami tohto
zákona o zodpovednosti za škodu; nájomca však nezodpovedá za škodu, ktorá vznikla tým, že ten,
kto vec prenajal, nesplnil povinnosť uloženú ustanovením § 617.
§ 723
(1) Ak nájomca vráti vec po dobe dohodnutej v zmluve, je povinný platiť nájomné až do vrátenia
veci. Ak je nájomca s vrátením veci v omeškaní, je povinný zaplatiť aj poplatok z omeškania.
(2) Ak sa vec stratila alebo bola zničená, je nájomca povinný platiť nájomné a poplatok z
omeškania, ak sa jeho platenie dohodlo, dokiaľ stratu alebo zničenie veci prenajímateľovi neohlásil
alebo dokiaľ sa o tom prenajímateľ inak nedozvedel.
Ôsma hlava
PRÍKAZNÁ ZMLUVA
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
§ 724
Príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú
činnosť.
Povinnosti príkazníka
§ 725
Príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností a znalostí. Od
príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme
príkazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.
§ 726
Príkazník je povinný vykonať príkaz osobne. Ak zverí vykonanie príkazu inému, zodpovedá,
akoby príkaz vykonával sám; ak však príkazca dovolil, aby si ustanovil zástupcu, alebo ak bol
tento nevyhnutne potrebný, zodpovedá príkazník iba za zavinenie pri voľbe zástupcu.
§ 727
Príkazník je povinný podať príkazcovi na jeho žiadosť všetky správy o postupe plnenia
príkazu a previesť na príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu; po vykonaní príkazu
predloží príkazcovi vyúčtovanie.
Povinnosti príkazcu
§ 728
Príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť príkazníkovi vopred na jeho žiadosť
primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť príkazníkovi potrebné a
užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok nedostavil.
§ 729
(1) Príkazca je ďalej povinný nahradiť príkazníkovi okrem zavinenej škody aj tú škodu, ktorá
vznikla v súvislosti s výkonom príkazu.
(2) Ak príkazník utrpí pri výkone príkazu škodu len náhodou, môže sa domáhať náhrady iba
vtedy, ak sa zaviazal vykonať príkaz bezplatne; nedostane však viac, než by mu patrilo ako
obvyklá odmena, keby bola dojednaná.
§ 730
(1) Príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo
je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.
(2) Príkazca je povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania
bol spôsobený porušením povinnosti príkazníka.
Zánik príkaznej zmluvy
§ 731
Pre zánik príkaznej zmluvy sa použijú primerane ustanovenia o zániku plnomocenstva (§
33b).
§ 732
Ak príkazná zmluva zanikla odvolaním, je príkazca povinný nahradiť príkazníkovi náklady
vzniknuté do odvolania, utrpenú škodu, a ak prislúcha príkazníkovi odmena, aj jej časť
zodpovedajúcu vykonanej práci. To platí aj vtedy, ak sa dokončenie príkazného konania
zmarilo náhodou, na ktorú nedal príkazník podnet.
Druhý oddiel
Zmluva o obstaraní veci
§ 733
Zmluvou o obstaraní veci sa obstarávateľ zaväzuje objednávateľovi obstarať určitú vec.
Obstarávateľ má právo vec obstarať aj prostredníctvom inej osoby. Objednávateľ je povinný
obstarávateľovi za obstaranie veci poskytnúť odmenu.
§ 734
O uzavretí zmluvy musí obstarávateľ vydať objednávateľovi písomné potvrdenie, v ktorom musí
byť uvedený predmet obstarania, jeho cena a doba obstarania.
§ 735
Objednávateľ môže až do obstarania veci od zmluvy odstúpiť; musí však obstarávateľovi nahradiť
účelne vynaložené náklady a inú ujmu vzniknutú obstarávateľovi, pokiaľ jej obstarávateľ nemohol
zabrániť. Tým nie je dotknutý nárok na uplatnenie práv vyplývajúcich z omeškania alebo z
vadného plnenia obstarávateľa.
§ 736
Obstarávateľ je povinný pri obstarávaní dbať na pokyny objednávateľa; odchýliť sa od nich môže
iba vtedy, ak je to v záujme objednávateľa nevyhnutné a ak nemôže včas dosiahnuť jeho súhlas.
Tretí oddiel
Zmluva o obstaraní predaja veci
§ 737
Zmluvou o obstaraní predaja veci vznikne objednávateľovi právo, aby obstarávateľ prevzal od
neho do predaja zverenú vec a urobil potrebné opatrenia na predaj.
§ 738
Zmluva musí byť uzavretá písomne. Musí obsahovať najmä predmet predaja, cenu, za ktorú sa má
predmet predať, odmenu obstarávateľa za obstaranie predaja a poplatok pre prípad odstúpenia od
zmluvy pred dohodnutou dobou určenou na predaj veci.
§ 739
(1) Obstarávateľ má právo na odmenu iba vtedy, ak sa zverená vec predala.
(2) Objednávateľ má právo, aby mu obstarávateľ vyplatil po zrážke odmeny sumu, za ktorú vec
predal.
§ 740
Ak obstarávateľ nepredá vec do troch mesiacov odo dňa, keď mu bola vec zverená do predaja,
zmluva sa zrušuje, ak sa medzi objednávateľom a obstarávateľom nedohodlo inak. Účastníci sa
môžu dohodnúť, že sa po uplynutí určenej doby predá vec za nižšiu cenu.
§ 741
(1) Pri predaji veci zverenej do predaja zodpovedá obstarávateľ predaja kupujúcemu za vady
predanej veci; obstarávateľ predaja zodpovedá aj za to, že predaná vec má vlastnosti, ktoré
obstarávateľ pri predaji uviedol.
(2) Inak pre túto zodpovednosť platia obdobne ustanovenia týkajúce sa predaja použitých vecí.
Štvrtý oddiel
ZMLUVA O OBSTARANÍ ZÁJAZDU
§ 741a
Zmluvou o obstaraní zájazdu sa obstarávateľ (cestovná kancelária) zaväzuje, že objednávateľovi
obstará vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd), a objednávateľ sa
zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu.
§ 741b
(1) Zmluva musí mať písomnú formu alebo inú vhodnú formu a musí obsahovať
a) označenie zmluvných strán,
b) charakteristiku zájazdu, najmä termín jeho začatia a skončenia, uvedenie všetkýcčatia a skončenia, uvedenie všetkých
poskytovaných služieb, ktoré sú zahrnuté do ceny zájazdu, miesto a čas ich trvania;
vymedzenie zájazdu možno nahradiť odkazom na číslo zájazdu alebo iné označenie v katalógu
iba v tom prípade, ak katalóg obsahuje všetky tieto informácie a bol odovzdaný
objednávateľovi,
c) cenu zájazdu vrátane časového rozvrhu platieb a výšky preddavku,
d) lehotu a spôsob, akým má objednávateľ uplatniť nároky plynúce z porušenia právnej
povinnosti cestovnej kancelárie,
e) výšku zmluvných pokút, ktoré je povinný objednávateľ cestovnej kancelárii uhradiť pri
odstúpení od zmluvy v prípadoch určených týmto zákonom.
(2) Zmluva má ďalej obsahovať
a) ďalšie platby za služby, ktorých cena nie je zahrnutá v cene zájazdu, údaje o počte a výške
týchto ďalších platieb, ak sú súčasťou zájazdu,
b) ubytovanie, jeho názov, polohu, kategóriu a triedu, stupeň vybavenosti a hlavné
charakteristické znaky, ak je súčasťou zájazdu,
c) druh, charakteristiku a kategóriu dopravného prostriedku, údaje o trase cesty, ak je
súčasťou zájazdu doprava,
d) spôsob a rozsah stravovania, ak je súčasťou zájazdu,
e) ak je realizácia zájazdu podmienená dosiahnutím minimálneho počtu účastníkov zájazdu,
výslovné uvedenie tejto skutočnosti a lehotu, v ktorej najneskôr musí cestovná kancelária
objednávateľa písomne informovať o zrušení zájazdu a o odstúpení od zmluvy z dôvodu
nedosiahnutia minimálneho počtu účastníkov zájazdu,
f) ak sú dôvody na určenie podmienok, ktoré musí objednávateľ spĺňať, uvedenie týchto
podmienok a lehotu, v ktorej môže objednávateľ oznámiť, že sa zájazdu namiesto neho
zúčastní iná osoba,
g) ďalšie skutočnosti, na ktorých sa zmluvné strany dohodnú.
(3) Cestovná kancelária je povinná objednávateľovi odovzdať spolu so zmluvou doklad o poistení
zájazdu pre prípad úpadku vystavený poistiteľom.
§ 741c
(1) V zmluve možno dohodnúť, že cestovná kancelária je oprávnená jednostranným úkonom
zvýšiť cenu zájazdu, ak je súčasne presne určený spôsob výpočtu zvýšenia ceny. Cena zájazdu
uvedená v zmluve sa nesmie jednostranne zvýšiť v priebehu 20 dní pred začiatkom zájazdu.
(2) Cenu zájazdu podľa odseku 1 možno zvýšiť len v prípade, že dôjde k
a) zvýšeniu dopravných nákladov vrátane cien pohonných látok,
b) zvýšeniu platieb spojených s dopravou, napríklad letiskových a prístavných poplatkov,
ktoré sú zahrnuté v cene zájazdu,
c) zmene kurzu eura použitého na určenie ceny zájazdu v priemere o viac ako 5 %, ak k
tomuto zvýšeniu dôjde do 21. dňa pred začatím zájazdu.
(3) Písomné oznámenie o zvýšení ceny sa musí objednávateľovi odoslať najneskôr 21 dní pred
začatím zájazdu, inak cestovnej kancelárii nevznikne právo na zaplatenie rozdielu v cene zájazdu.
§ 741d
(1) Cestovná kancelária je povinná najneskôr sedem dní pred začatím zájazdu poskytnúť
objednávateľovi písomne ďalšie podrobné informácie o všetkých skutočnostiach, ktoré sú pre
objednávateľa dôležité a ktoré sú jej známe, ak nie sú obsiahnuté už v zmluve alebo v katalógu,
ktorý bol objednávateľovi odovzdaný, a to najmä
a) spresnenie údajov uvedených v § 741b ods. 2 písm. a) až d),
b) podrobnosti o možnosti kontaktu na neplnoletú osobu alebo zástupcu cestovnej kancelárie
v mieste pobytu neplnoletej osoby, ak ide o zájazd, ktorého účastníkom je neplnoletá osoba,
c) meno, miesto pobytu alebo kontaktnú adresu a telefónne číslo zástupcu cestovnej
kancelárie, na ktorého sa objednávateľ v ťažkostiach v priebehu zájazdu môže obrátiť so
žiadosťou o pomoc a ktorý je oprávnený prijímať a vybavovať reklamácie objednávateľa počas
zájazdu,
d) všetky potrebné doklady, ktoré potrebuje objednávateľ na poskytovanie obstaraných
služieb (napríklad letenku, poukaz pre hotel na poskytnutie dohodnutého ubytovania a
stravovania, doklad pre zástupcu cestovnej kancelárie v mieste pobytu na poskytnutie
fakultatívnych výletov).
(2) Ak je zmluva uzatvorená v čase kratšom ako sedem dní pred začatím zájazdu, musí cestovná
kancelária svoju povinnosť podľa odseku 1 splniť pri uzatváraní zmluvy.
§ 741e
(1) Ak je cestovná kancelária nútená pred začatím zájazdu zmeniť podstatnú podmienku zmluvy,
navrhne objednávateľovi zmenu zmluvy. Ak navrhovaná zmena zmluvy vedie aj k zmene ceny
zájazdu, musí sa v návrhu nová cena uviesť.
(2) Ak cestovná kancelária navrhne zmenu zmluvy podľa odseku 1, má objednávateľ právo
rozhodnúť, či so zmenou zmluvy súhlasí alebo či od zmluvy odstúpi bez zaplatenia zmluvných
pokút. Rozhodnutie objednávateľa musí písomne oznámiť cestovnej kancelárii v lehote určenej
cestovnou kanceláriou.
§ 741f
(1) Pred začatím zájazdu môže objednávateľ písomne oznámiť cestovnej kancelárii, že zájazdu sa
namiesto neho zúčastní iná osoba uvedená v oznámení. Objednávateľ tak môže urobiť len v
určenej lehote a oznámenie musí obsahovať aj vyhlásenie nového objednávateľa, že súhlasí s
uzatvorenou zmluvou a spĺňa všetky dohodnuté podmienky účasti na zájazde. Dňom doručenia
oznámenia sa v ňom uvedená osoba stáva objednávateľom.
(2) Pôvodný objednávateľ a nový objednávateľ spoločne a nerozdielne zodpovedajú za zaplatenie
ceny zájazdu a úhradu nákladov, ktoré cestovnej kancelárii v súvislosti so zmenou objednávateľa
vzniknú.
§ 741g
(1) Cestovná kancelária môže pred začatím zájazdu od zmluvy odstúpiť len z dôvodu zrušenia
zájazdu alebo z dôvodu porušenia povinností objednávateľom, ktoré boli zmluvne dohodnuté.
(2) Ak odstúpi objednávateľ od zmluvy podľa § 741e ods. 2 alebo ak odstúpi cestovná kancelária od
zmluvy z dôvodu zrušenia zájazdu pred jeho začatím, má objednávateľ právo žiadať, aby mu
cestovná kancelária na základe novej zmluvy poskytla iný zájazd najmenej v kvalite, ktorá
zodpovedá službám dohodnutým v pôvodnej zmluve, ak cestovná kancelária môže takýto zájazd
ponúknuť.
(3) Pri uzatvorení zmluvy podľa odseku 2 sa platby uskutočnené na základe pôvodnej zmluvy
považujú za platby podľa novej zmluvy. Ak je cena nového zájazdu nižšia ako už uskutočnené
platby, je cestovná kancelária povinná tento rozdiel bezodkladne objednávateľovi vrátiť.
(4) Ak cestovná kancelária zruší zájazd v lehote kratšej ako 20 dní pred termínom jeho začatia,
objednávateľ má právo na primeranú náhradu škody.
§ 741h
(1) Ak nie je dôvodom odstúpenia od zmluvy objednávateľa porušenie povinností cestovnej
kancelárie, ktoré sú určené zmluvou alebo týmto zákonom, alebo ak cestovná kancelária odstúpi
od zmluvy pred začatím zájazdu z dôvodu porušenia povinností objednávateľom, je objednávateľ
povinný zaplatiť cestovnej kancelárii zmluvné pokuty vo výške určenej podľa § 741b ods. 1 písm. e)
a cestovná kancelária je povinná vrátiť objednávateľovi bezodkladne zostatok z uhradenej ceny
zájazdu podľa zrušenej zmluvy.
(2) Ak je dôvodom odstúpenia objednávateľa od zmluvy porušenie povinností cestovnej kancelárie
určené zmluvou alebo týmto zákonom alebo ak nedôjde k uzatvoreniu novej zmluvy podľa § 741g
ods. 2, je cestovná kancelária povinná bezodkladne vrátiť objednávateľovi celú sumu, ktorú od
neho dostala na úhradu ceny zájazdu podľa zrušenej zmluvy, pričom objednávateľ nie je povinný
zaplatiť cestovnej kancelárii zmluvné pokuty. Právo objednávateľa na náhradu škody týmto nie je
dotknuté.
§ 741i
(1) Cestovná kancelária zodpovedá objednávateľovi za porušenie záväzkov vyplývajúcich z
uzatvorenej zmluvy bez ohľadu na to, či tieto záväzky má splniť cestovná kancelária, alebo iní
dodávatelia služieb, ktoré sa poskytujú v rámci zájazdu. Objednávateľ uplatní právo na
odstránenie chybne poskytnutej služby bezodkladne, a to u dodávateľa služby alebo u povereného
zástupcu cestovnej kancelárie. O uplatnení tohto práva je potrebné urobiť písomný záznam v
spolupráci so zástupcom cestovnej kancelárie.
(2) Ak nesplní cestovná kancelária povinnosti vyplývajúce zo zmluvy alebo z tohto zákona riadne
a včas, musí objednávateľ uplatniť svoje právo písomne v cestovnej kancelárii bezodkladne,
najneskôr však do troch mesiacov od skončenia zájazdu, alebo v prípade, že sa zájazd
neuskutočnil, odo dňa, keď sa mal zájazd skončiť podľa zmluvy, inak právo zaniká. Na uznanie
nárokov pri chybne poskytnutej službe objednávateľ predloží písomný záznam urobený podľa
odseku 1.
(3) Ak je uzatvorenie zmluvy sprostredkované inou cestovnou kanceláriou alebo cestovnou
agentúrou, platia lehoty podľa odseku 2, ak si objednávateľ uplatnil svoje práva v sprostredkujúcej
cestovnej kancelárii alebo v cestovnej agentúre.
§ 741j
(1) Cestovná kancelária sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú odstúpením od zmluvy
alebo porušením povinností len vtedy, ak preukáže, že túto škodu nezavinila ani ona, ani jej
dodávatelia služieb a škoda bola spôsobená
a) objednávateľom,
b) treťou osobou, ktorá nie je spojená s poskytovaním zájazdu,
c) udalosťou, ktorej nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, alebo v
dôsledku neobvyklých a nepredvídateľných okolností.
(2) V prípadoch podľa odseku 1 písm. b) a c) je cestovná kancelária povinná poskytnúť
objednávateľovi bezodkladne pomoc.
§ 741k
(1) Ak po začatí zájazdu cestovná kancelária neposkytne objednávateľovi služby alebo ich
podstatnú časť riadne a včas alebo zistí, že mu ich nebude môcť poskytnúť, aj keď ju k tomu
zmluva zaviazala, je povinná bezodkladne urobiť také opatrenia, aby mohol zájazd pokračovať.
(2) Ak pokračovanie zájazdu nemožno zabezpečiť inak ako prostredníctvom služieb nižšej kvality,
než sú uvedené v zmluve, je cestovná kancelária povinná vrátiť objednávateľovi rozdiel ceny medzi
ponúkanými a poskytnutými službami.
(3) Ak služby podľa odseku 2 nemožno zabezpečiť alebo ich objednávateľ neprijme, je cestovná
kancelária povinná bezodkladne vrátiť objednávateľovi rozdiel ceny zájazdu. V prípade, že
súčasťou zájazdu je aj doprava, je cestovná kancelária povinná poskytnúť objednávateľovi dopravu
späť na miesto odchodu alebo na iné miesto návratu, s ktorým objednávateľ súhlasí, vrátane
nevyhnutného náhradného ubytovania a stravovania. Ak je doprava uskutočnená iným
dopravným prostriedkom, než ktorý bol dohodnutý v zmluve, je cestovná kancelária povinná
a) vrátiť rozdiel ceny, ak je doprava uskutočnená za nižšie náklady,
b) rozdiel ceny uhradiť z vlastných prostriedkov, ak je doprava uskutočnená za vyššie
náklady.
Deviata hlava
KONANIE BEZ PRÍKAZU
§ 742
Ak niekto bez toho, aby bol na to oprávnený, obstará cudziu záležitosť, aby odvrátil hroziacu škodu, je
ten, ktorého záležitosť bola obstaraná, povinný nahradiť konateľovi bez príkazu nevyhnutné náklady,
aj keď sa výsledok bez zavinenia konajúceho nedostavil.
§ 743
(1) Ak nejde o odvrátenie hroziacej škody, musí ten, kto chce obstarať záležitosť iného, upovedomiť ho
o tom a vyčkať na jeho súhlas.
(2) Ak tak neurobí a ak ide o záležitosť v prospech iného, má konateľ bez príkazu nárok na náhradu
nákladov, ktorými sa ten, v ktorého záujme konal, v čase skončenia konania obohatil.
§ 744
(1) Kto zasiahne do záležitostí iného bez toho, aby šlo o odvrátenie hroziacej škody, zodpovedá za
vzniknutú škodu; v rámci tejto zodpovednosti zodpovedá aj za náhodu, ibaže by vznikla aj bez jeho
zásahu.
(2) To isté platí, ak zasiahne niekto do záležitostí iného proti jeho prejavenej vôli.
§ 745
Ak konateľ bez príkazu nemá nárok na náhradu nákladov, je oprávnený vziať si, pokiaľ je to možné, čo
obstaral na svoje náklady.
§ 746
Konateľ bez príkazu je povinný dokončiť konanie, podať o ňom vyúčtovanie a previesť všetko, čo pri
tom získal, na toho, koho záležitosť obstaral.
Desiata hlava
ZMLUVA O ÚSCHOVE
§ 747
(1) Zmluvou o úschove vznikne zložiteľovi právo, aby uschovávateľ hnuteľnú vec prevzatú od neho do
úschovy riadne opatroval. Zmluvu o úschove možno uzavrieť aj tak, že sa odovzdanie aj prevzatie veci
zabezpečí mechanickými prostriedkami.
(2) V zmluve možno dohodnúť, že uschovávateľ môže vec odovzdať do úschovy ďalšiemu
uschovávateľovi.
§ 748
Zložiteľ je povinný nahradiť uschovávateľovi nevyhnutné náklady, ktoré na vec pri jej opatrovaní
vynaložil; odmenu za úschovu je povinný zaplatiť len vtedy, ak sa tak dohodol alebo ak to zodpovedá
predmetu podnikania uschovávateľa alebo zvyklostiam.
§ 749
(1) Uschovávateľ je povinný prevzatú vec opatrovať dohodnutým spôsobom, a ak sa dohoda o spôsobe
úschovy neuzavrela, je povinný ju opatrovať starostlivo, najmä je povinný dať ju poistiť, ak je to
obvyklé, a po uplynutí doby úschovy prevzatú vec vrátiť spolu s tým, čo k nej pribudlo.
(2) Uschovávateľ je povinný vrátiť vec zložiteľovi na požiadanie aj pred uplynutím dojednanej doby
úschovy, ale sám nie je oprávnený vrátiť ju skôr, ibaže vec nemôže pre nepredvídateľnú okolnosť
bezpečne alebo bez vlastnej škody opatrovať.
§ 750
Ak nie je dojednané a ani z okolností zrejmé, ako dlho má byť vec v úschove, môže zložiteľ kedykoľvek
žiadať vrátenie veci a uschovávateľ môže vec kedykoľvek vrátiť.
§ 751
Ak uschovávateľ použije prevzatú vec, ak umožní jej použitie inému, ak ju dá bez dovolenia zložiteľa
alebo bez nevyhnutnej potreby niekomu inému do úschovy alebo ak je v omeškaní s jej vrátením,
zodpovedá aj za náhodnú škodu, ibaže by táto škoda postihla uschovanú vec aj inak.
§ 752
Zložiteľ je povinný, ak sa účastníci nedohodli inak, nahradiť uschovávateľovi škodu vzniknutú mu
úschovou, ako aj náklady, ktoré uschovávateľ na vec vynaložil na splnenie svojej povinnosti.
§ 753
Vzájomných práv z úschovy sa možno domáhať iba do šiestich mesiacov po vrátení veci; inak zaniknú.
Jedenásta hlava
ZMLUVA O UBYTOVANÍ
§ 754
(1) Zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo, aby mu ubytovateľ poskytol prechodné
ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadení na to
určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia).
(2) Za ubytovanie a služby s ním spojené je objednávateľ povinný zaplatiť ubytovateľovi cenu v
lehotách určených ubytovacími poriadkami.
§ 755
Ubytovaný má právo užívať priestory, ktoré mu boli na ubytovanie vyhradené, ako aj užívať spoločné
priestory ubytovacieho zariadenia a používať služby, ktorých poskytovanie je s ubytovaním spojené.
§ 756
Ubytovateľ je povinný odovzdať ubytovanému priestory vyhradené mu na ubytovanie v stave
spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť mu nerušený výkon jeho práv spojených s ubytovaním.
§ 757
Ubytovaný je povinný užívať priestory vyhradené mu na ubytovanie a plnenia spojené s ubytovaním
riadne; v týchto priestoroch nesmie ubytovaný bez súhlasu ubytovateľa vykonávať žiadne podstatné
zmeny.
§ 758
O zodpovednosti ubytovateľa za veci vnesené do ubytovacích priestorov ubytovaným alebo pre neho
platia ustanovenia § 433 a 436.
§ 759
(1) Ubytovaný môže odstúpiť od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby; ujmu vzniknutú
ubytovateľovi predčasným zrušením ubytovania je ubytovaný povinný nahradiť, iba ak nemohol
ubytovateľ ujme zabrániť.
(2) Ubytovateľ môže od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby odstúpiť, ak ubytovaný v
ubytovacom zariadení aj napriek výstrahe hrubo porušuje dobré mravy alebo inak hrubo porušuje
svoje povinnosti zo zmluvy.
Dvanásta hlava
ZMLUVY O PREPRAVE
Prvý oddiel
Zmluva o preprave osôb
§ 760
Zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný
prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
§ 761
Dopravca je povinný starať sa pri preprave najmä o bezpečnosť a pohodlie cestujúcich a pri
hromadnej preprave im umožniť používanie spoločenských a kultúrnych zariadení. Podrobnosti
upravia prepravné poriadky.
§ 762
(1) Ak má cestujúci batožinu, prepravuje ju dopravca buď spoločne s ním a pod jeho dohľadom,
alebo oddelene.
(2) Ak sa batožina prepravuje oddelene, je dopravca povinný dbať, aby sa prepravila do miesta
určenia najneskôr v rovnaký čas s cestujúcim.
Zodpovednosť
§ 763
(1) Pri pravidelnej preprave osôb určujú prepravné poriadky, aké práva má cestujúci voči
dopravcovi, ak sa preprava nevykonala včas.
(2) Pri nepravidelnej preprave osôb je dopravca povinný nahradiť škodu vzniknutú
cestujúcemu tým, že preprava nebola vykonaná včas; podmienky a rozsah náhrady určujú
prepravné poriadky.
(3) Práva podľa odsekov 1 a 2 musí cestujúci uplatniť u dopravcu bez zbytočného odkladu; ak
sa práva neuplatnili najneskôr do šiestich mesiacov, zaniknú.
§ 764
(1) Ak cestujúcemu vznikne počas prepravy škoda na zdraví alebo škoda na batožinách
prepravovaných spoločne s ním alebo na veciach, ktoré mal pri sebe, zodpovedá za ňu
dopravca podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných
prostriedkov (§ 427 až 431).
(2) Za škodu spôsobenú na batožinách prepravovaných oddelene od cestujúcich zodpovedá
dopravca podľa ustanovení o zodpovednosti pri nákladnej preprave.
Druhý oddiel
Zmluva o preprave nákladu
§ 765
(1) Zmluvou o preprave nákladu vzniká odosielateľovi právo, aby mu dopravca za prepravné
zásielku prepravil do určeného miesta a vydal ju určenému príjemcovi.
(2) Odosielateľ je povinný dopravcovi na požiadanie objednávku prepravy písomne potvrdiť.
(3) Dopravca je povinný na požiadanie odosielateľa prevzatie zásielky písomne potvrdiť.
§ 766
(1) Až do vydania zásielky má odosielateľ právo dávať za podmienok ustanovených prepravnými
poriadkami dopravcovi nové príkazy.
(2) Kedy a za akých podmienok právo dávať dopravcovi nové príkazy patrí príjemcovi, určujú
prepravné poriadky.
§ 767
Dopravca je povinný vykonať prepravu s odbornou starostlivosťou a v určenej lehote.
§ 768
(1) Dopravca môže použiť na vykonanie prepravy aj iné fyzické alebo právnické osoby; pritom
zodpovedá, akoby prepravu vykonal sám.
(2) Ak vykonáva prepravu spoločne niekoľko dopravcov podľa prepravného poriadku ako
združenú prepravu, určujú prepravné poriadky, ktorý z dopravcov a za akých podmienok za túto
prepravu zodpovedá.
Zodpovednosť
§ 769
(1) Dopravca zodpovedá za škodu, ktorá vznikla na prepravovanej zásielke v čase od prevzatia
na prepravu až do vydania, ibaže škoda bola spôsobená odosielateľom alebo príjemcom,
vadnosťou zásielky, jej obalu alebo balenia, osobitnou povahou zásielky alebo okolnosťou,
ktorú dopravca nemohol odvrátiť.
(2) Prepravné poriadky môžu určiť, za akých podmienok sa predpokladá, že škoda vznikla
niektorou z príčin uvedených v odseku 1.
(3) Na škody vzniknuté na prepravovaných zásielkach sa nevzťahujú ustanovenia § 427 až
431.
§ 770
(1) Pri strate alebo zničení zásielky je dopravca povinný nahradiť cenu, ktorú mala stratená
alebo zničená zásielka v čase, keď bola prevzatá na prepravu. Okrem toho je povinný znášať
účelne vynaložené náklady vzniknuté v súvislosti s prepravou stratenej alebo zničenej
zásielky. Pri poškodení alebo čiastočnej strate zásielky uhrádza dopravca sumu, o ktorú bola
zásielka znehodnotená; ak je účelné vykonať opravu, uhrádza dopravca náklady opravy.
(2) Za iné škody z nákladnej prepravy, ako sú škody na prepravovanej zásielke, zodpovedá
dopravca, len ak boli spôsobené prekročením dodacej lehoty; podmienky a rozsah náhrady
určujú prepravné poriadky.
§ 771
Právo na náhradu škody musí odosielateľ uplatniť u dopravcu do šiestich mesiacov od
vydania zásielky príjemcovi, alebo ak k vydaniu zásielky nedošlo, do šiestich mesiacov od
prevzatia zásielky na prepravu; inak právo zanikne.
Tretí oddiel
Spoločné ustanovenia k zmluvám o preprave
§ 772
Podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné
poriadky a tarify. V rámci tejto úpravy môžu prepravné poriadky tiež prevziať ustanovenia platné
v medzinárodnej preprave pre vnútroštátnu prepravu; zodpovednosť za škodu na zdraví
ustanovená týmto zákonom nesmie byť obmedzená.
§ 773
(1) O nevyzdvihnutých (neodobratých) zásielkach platia ustanovenia § 656 ods. 2 a 3.
(2) Prepravné poriadky môžu určiť pre vyzdvihnutie (odobratie) niektorých zásielok, najmä vecí
nebezpečnej povahy alebo vecí, ktoré sa rýchlo kazia, lehoty kratšie ako 6 mesiacov.
Trinásta hlava
SPROSTREDKOVATEĽSKÁ ZMLUVA
§ 774
Sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie
zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok
dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
§ 775
Sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
§ 776
Sprostredkovateľovi patrí okrem odmeny náhrada nákladov iba vtedy, ak je to výslovne dohodnuté; pri
pochybnostiach, len ak mu vznikol nárok na odmenu.
§ 777
Záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si navzájom všetky dôležité okolnosti súvisiace so
sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie záujemcu uzavrieť
sprostredkúvanú zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu konať alebo prijímať čokoľvek,
len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom.
Štrnásta hlava
VKLADY
Všeobecné ustanovenia
§ 778
Zmluva o vklade vzniká medzi fyzickou alebo právnickou osobou (ďalej len „vkladateľ“) a
peňažným ústavom zložením vkladu v peňažnom ústave a jeho prijatím peňažným ústavom.
Zmluva o vklade vzniká medzi fyzickou alebo právnickou osobou (ďalej len „vkladateľ“) a
peňažným ústavom zložením vkladu v peňažnom ústave a jeho prijatím peňažným ústavom.
§ 779
Vkladateľ má právo na úroky alebo na iné majetkové výhody dohodnuté s peňažným ústavom, a
ak neboli dohodnuté, v obvyklej výške s prihliadnutím na dĺžku doby, v ktorej boli peňažné
prostriedky viazané na účte.
§ 780
(1) Vkladateľ a v zákonom ustanovených prípadoch aj iná oprávnená osoba má právo s vkladom
nakladať po preukázaní svojej totožnosti v zákonom ustanovených prípadoch.
(2) Vkladateľ môže po dohode s peňažným ústavom viazať (vinkulovať) výplatu vkladu na
oznámenie hesla alebo na splnenie inej podmienky.
(3) Ak vkladateľ nepozná heslo, musí preukázať, že mu vklad patrí.
Vklady na vkladných knižkách
§ 781
(1) Prijatie vkladu potvrdí peňažný ústav vkladnou knižkou upravenou tak, aby z nej bola zrejmá
výška vkladu, jeho zmeny a konečný stav.
(2) Ak nie je preukázaná iná výška vkladu, je rozhodujúci zápis vo vkladnej knižke.
§ 782
Vkladná knižka môže byť vystavená len na meno.
§ 783
(1) Bez predloženia vkladnej knižky nemožno s vkladom nakladať, ak tento zákon neustanovuje
inak.
(2) S vkladom na vkladnej knižke na meno je oprávnený nakladať ten, na koho meno, priezvisko,
adresu trvalého pobytu, rodné číslo alebo dátum narodenia fyzickej osoby alebo názov, adresu
sídla a pridelené identifikačné číslo právnickej osoby je vkladná knižka vystavená, ak tento zákon
neustanovuje inak. S vkladom na cestovnej vkladnej knižke je však v určených prípadoch
oprávnený nakladať každý, kto predloží vkladnú knižku a preukazný lístok.
(3) S vkladom na vkladnej knižke na meno alebo s jeho časťou, ku ktorému bolo zriadené záložné
právo, je oprávnený nakladať aj záložný veriteľ, v prospech ktorého bolo zriadené záložné právo, a
to po predložení písomnej zmluvy o zriadení záložného práva na vklad na vkladnej knižke na
meno alebo na jeho časť uzatvorenej medzi vkladateľom ako záložcom a záložným veriteľom banke
alebo pobočke zahraničnej banky, ktorá vkladnú knižku na meno vystavila.
§ 784
(1) Pri strate alebo zničení vkladnej knižky môže vkladateľ s vkladom nakladať, len ak vyhlási
peňažný ústav na jeho návrh alebo na návrh toho, kto má na tom právny záujem, vkladnú
knižku za umorenú.
(2) Po umorení vydá peňažný ústav vkladateľovi novú vkladnú knižku alebo na požiadanie
vyplatí celý vklad.
(3) Vykonávací predpis ustanovuje postup pri umorovaní vkladných knižiek a prípady, kedy môže
peňažný ústav vykonať výplatu vkladu alebo vydať novú vkladnú knižku aj bez umorenia
pôvodnej vkladnej knižky, ak je oprávnený známy.
§ 785
Ak vkladateľ po dvadsať rokov s vkladom nenakladal ani nepredložil vkladnú knižku na doplnenie
záznamov, zrušuje sa vkladový vzťah uplynutím tejto doby; vkladateľ má právo na výplatu
zostatku zrušeného vkladu.
§ 786
Vkladové listy
(1) Vkladový list je potvrdením peňažného ústavu o pevnom jednorazovom vklade. Výška vkladu
je uvedená na vkladovom liste. Inak sa na vkladový list vzťahujú primerane ustanovenia tohto
zákona o vkladných knižkách.
(2) Vkladový list je cenný papier.
§ 787
Ďalšie formy vkladov
(1) Peňažný ústav môže dojednať s vkladateľom aj iné formy vkladov.
(2) Pokiaľ nie je dojednané niečo iné, vzťahujú sa na tieto iné formy vkladov primerane
ustanovenia o vkladných knižkách a vkladových listoch.
Pätnásta hlava
POISTNÉ ZMLUVY
Prvý oddiel
Poistná zmluva
§ 788
(1) Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane
náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom
poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
(2) Poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať
na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú
zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri
predčasnom ukončení poistenia.
(3) Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na
ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy
tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
(4) V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich
určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
§ 789
(1) Osobitný predpis môže ustanoviť, že poistenie vznikne bez uzavretia poistnej zmluvy na
základe inej skutočnosti a za podmienok v ňom uvedených (zákonné poistenie).
(2) Osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť
poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).
(3) Ak osobitný predpis členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je súčasťou Európskeho
hospodárskeho priestoru (ďalej len „členský štát”), ustanoví povinné zmluvné poistenie, táto
povinnosť je splnená, ak je poistná zmluva uzavretá v súlade s osobitnými predpismi členského
štátu, ktoré sa týkajú tohto poistenia.
(4) Ak osobitný predpis členského štátu ustanovuje povinné zmluvné poistenie a súčasne právo
tohto členského štátu ukladá poisťovateľovi povinnosť oznámiť oprávneným orgánom zánik
poistného plnenia, môže tento zánik poisťovateľ uplatniť voči poškodeným tretím osobám len za
podmienok ustanovených osobitným predpisom tohto členského štátu.
§ 790
Poistiť možno najmä
a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na
ňom vzniknú (poistenie majetku);
b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre
prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb);
c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za
inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).
§ 791
(1) Pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone
alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.
(2) Poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o
uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky, vydá poistiteľ tomu, kto s
ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa
poistných podmienok poistku predložiť na uplatnenie práva na poistné plnenie, môže poistiteľ
požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila.
(3) Ak poistka týkajúca sa medzinárodnej dopravy tovaru obsahuje oprávnenie toho, kto s
poistiteľom zmluvu uzavrel, previesť právo z poistnej zmluvy rubopisom, a to aj nevyplneným, na
ďalšie osoby, ktoré sú oprávnené na ďalší prevod, sú tieto osoby oprávnené na ďalší prevod
(poistka na rad). Tento prevod dopravnej poistky rubopisom (indosamentom) má účinky
postúpenia pohľadávky, aj keď poistiteľ nebol o postupe upovedomený. Poistiteľ nie je povinný
skúmať platnosť rubopisu.
Druhý oddiel
Uzavretie poistnej zmluvy
§ 792
(1) Na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil
navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal.
Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho
návrhu.
(2) Návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa tak
stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné
zaplatené.
§ 792a
(1) Pred uzavretím poistnej zmluvy poisťovateľ poskytne tomu, kto s ním uzaviera poistnú
zmluvu, najmä tieto údaje:
a) obchodné meno poisťovateľa a jeho právnu formu,
b) názov štátu, kde sa nachádza sídlo poisťovateľa a názov štátu, kde sa nachádza pobočka
poisťovateľa, ktorá uzaviera poistnú zmluvu,
c) sídlo poisťovateľa a adresu umiestnenia pobočky poisťovateľa, ktorá uzaviera poistnú
zmluvu.
(2) V prípade poistenia osôb poisťovateľ poskytne pred uzavretím poistnej zmluvy tomu, kto s ním
uzaviera poistnú zmluvu, okrem údajov podľa odseku 1 aj tieto ďalšie údaje:
a) obsah všetkých poistných plnení v súvislosti s poistnou udalosťou,
b) dobu trvania poistnej zmluvy,
c) spôsob zániku poistnej zmluvy,
d) spôsob platenia poistného a jeho splatnosť,
e) spôsob výpočtu a rozdelenia bonusov, ak sú súčasťou poistnej zmluvy,
f) spôsob stanovenia odkupnej hodnoty a rozsah jej záruky,
g) výšku poistného za každé poistné plnenie,
h) určenie investičných podielov, na ktoré je viazané poistné plnenie, pri poistných zmluvách
viazaných na investovanie finančných prostriedkov v mene poistených,
i) označenie druhu príslušných aktív pre poistenie pri poistných zmluvách viazaných na
investovanie finančných prostriedkov v mene poistených,
j) poučenie o práve na odstúpenie od zmluvy vrátane určenia náležitostí a formy oznámenia o
odstúpení, spôsobe a mieste doručenia a o označení osoby, ktorej sa toto oznámenie doručuje,
k) všeobecné informácie o daňových povinnostiach, ktoré sa vzťahujú na danú poistnú
zmluvu,
l) spôsob vybavovania sťažností toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
poisteného a oprávnenej osoby,
m) právo štátu, ktoré platí pre poistnú zmluvu tam, kde zmluvné strany nemajú možnosť
zvoliť si právo platné pre poistnú zmluvu, alebo právo štátu, ktoré navrhuje poisťovateľ, ak
zmluvné strany majú možnosť zvoliť si právo.
(3) Počas trvania poistnej zmluvy poisťovateľ poskytuje tomu, kto s ním uzavrel poistnú zmluvu,
najmä tieto údaje:
a) zmenu obchodného mena poisťovateľa, jeho právnej formy a sídla a zmenu adresy
umiestnenia pobočky poisťovateľa, s ktorou bola uzavretá poistná zmluva,
b) zmenu údajov uvedených v odseku 2 písm. a) až i),
c) stav bonusov za každý rok.
(4) Údaje podľa odsekov 1 až 3 sa poskytujú písomne v štátnom jazyku Slovenskej republiky. Tieto
údaje sa môžu poskytnúť aj v jazyku, ktorý požaduje ten, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú
zmluvu, alebo v jazyku štátu, ktorého právo platí pre poistnú zmluvu, ak zmluvné strany majú
možnosť zvoliť si právo.
§ 793
(1) Kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpovedať pravdivo a úplne na všetky
písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. To platí tiež, ak ide o zmenu
poistenia.
(2) Túto povinnosť má aj ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie alebo zodpovednosť za
škody sa má poistenie vzťahovať, aj keď poistnú zmluvu sám neuzaviera.
§ 794
(1) Poistnú zmluvu možno uzavrieť aj v prospech inej osoby.
(2) Na poistné zmluvy uzavreté v prospech inej osoby sa primerane použijú ustanovenia o zmluve
v prospech tretej osoby (§ 50) s tým, že súhlas inej osoby môže byť daný aj dodatočne pri uplatnení
práv vyplývajúcich z poistnej udalosti.
Tretí oddiel
Práva a povinnosti z poistenia
§ 795
(1) Povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej
zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.
(2) V poistení týkajúcom sa medzinárodnej dopravy tovaru možno dohodnúť, že sa poistenie
vzťahuje aj na dobu pred uzavretím poistnej zmluvy. Poistiteľ však nie je povinný poskytnúť
poistné plnenie, pokiaľ ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, v čase uzavretia poistnej
zmluvy vedel alebo musel vedieť, že poistná udalosť už nastala.
§ 796
(1) Ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté
poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú
dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).
(2) Ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a
jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.
(3) Ak nie je v poistení týkajúcom sa medzinárodnej dopravy tovaru zaplatené poistné a ak nejde o
prípad uvedený v § 795 ods. 2, nie je poistiteľ povinný poskytnúť poistné plnenie z poistných
udalostí, ku ktorým došlo pred zaplatením poistného. Poistiteľ nemá právo na poistné, ak v čase
uzavretia poistnej zmluvy vedel, že poistná udalosť nemôže nastať.
(4) Ak tak určujú poistné podmienky, je ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, zbavený
povinnosti platiť poistné bez toho, aby tým bola dotknutá výška poistného plnenia.
§ 797
(1) Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené
inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa
poistenie vzťahuje (poistený).
(2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti
poistiteľa plniť (poistná udalosť).
(3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie
rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa
nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ
povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
§ 798
Poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome
nepravdivej alebo neúplnej odpovede (§ 793) bolo určené nižšie poistné.
§ 799
(1) Poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto
zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
(2) Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že
nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť
potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie
povinnosti.
(3) Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik
poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený
plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho
povinnosti plniť.
Štvrtý oddiel
Zánik poistenia
§ 800
(1) Poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou ku koncu poistného
obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím.
(2) Možno tiež dohodnúť, že poistenie môže vypovedať každý z účastníkov do dvoch mesiacov po
uzavretí poistnej zmluvy. Výpovedná lehota je osemdenná; jej uplynutím poistenie zanikne.
(3) Poistiteľ nemôže podľa odseku 1 vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad
úrazu.
§ 801
(1) Poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo
zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
(2) Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného
mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred
doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude
zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
(3) Lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺžiť.
§ 802
(1) Pri vedomom porušení povinností uvedených v ustanoveniach § 793 môže poistiteľ od poistnej
zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel.
Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takú skutočnosť zistil; inak
právo zanikne.
(2) Ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome
nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá pre
uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť;
odmietnutím plnenia poistenie zanikne.
§ 802a
(1) V prípade poistenia osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu môže osoba, ktorá s
poistiteľom uzavrela poistnú zmluvu, najneskôr do tridsať dní odo dňa uzavretia poistnej zmluvy
od tejto zmluvy odstúpiť.
(2) Prejav vôle osoby, ktorá s poistiteľom uzavrela poistnú zmluvu, urobený do tridsať dní odo
dňa uzavretia poistnej zmluvy a smerujúci k jej zrušeniu sa považuje za odstúpenie od zmluvy
podľa odseku 1.
§ 803
(1) Poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
(2) Ak zanikne poistenie pred uplynutím doby, za ktorú bolo bežné poistné zaplatené, je poistiteľ
povinný zvyšujúcu časť poistného vrátiť.
(3) Ak nastala poistná udalosť a dôvod ďalšieho poistenia tým odpadol, patrí poistiteľovi poistné
do konca poistného obdobia, v ktorom poistná udalosť nastala; jednorazové poistné patrí
poistiteľovi aj v týchto prípadoch vždy celé.
(4) Ak zanikne poistenie odstúpením od zmluvy podľa § 802a, vráti poistiteľ osobe, ktorá s
poistiteľom uzavrela poistnú zmluvu, bez zbytočného odkladu, najneskôr však do tridsať dní od
odstúpenia, zaplatené poistné; pritom má právo si od zaplateného poistného odpočítať, čo už plnil.
Ak poskytnuté poistné plnenie, presahuje výšku zaplateného poistného, vráti osoba, ktorá s
poistiteľom uzavrela zmluvu alebo poistený, poistiteľovi výšku poistného plnenia, ktorá presahuje
zaplatené poistné.
§ 804
Poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých prípadoch je poistiteľ povinný vyplatiť pri
zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného a na ktoré prípady sa
nevzťahuje ustanovenie § 803 ods. 2 o vrátení poistného.
Piaty oddiel
Zmena poistenia
§ 805
Poistné podmienky pre poistenie majetku a pre poistenie zodpovednosti za škodu týkajúce sa
poistenia majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov určujú, za akých predpokladov
zaniká poistenie majetku alebo poistenie zodpovednosti za škodu, na koho prechádzajú a na ktoré
veci sa vzťahuje, ak zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo.
Šiesty oddiel
Poistenie majetku
§ 806
Z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa
poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
§ 807
Ak je tá istá vec poistená pre rovnaký prípad u viacerých poistiteľov a ak prevyšuje úhrn
poistných súm poistnú hodnotu veci alebo ak prevyšuje úhrn súm, ktoré by z uzavretých
poistných zmlúv z tej istej udalosti poistitelia boli povinní plniť (viacnásobné poistenie), je každý z
poistiteľov povinný poskytnúť plnenie do výšky hodnoty veci alebo dohodnutej poistnej sumy len
v pomere sumy, ktorú by bol povinný plniť podľa svojej zmluvy, k sumám, ktoré by boli úhrnom
povinní plniť všetci poistitelia.
§ 808
Pokiaľ je vec poistená pre tú istú dobu zároveň iným poistením proti jednotlivým osobitným
nebezpečenstvám, poskytne poistiteľ plnenie z poistnej udalosti spôsobenej takým osobitným
nebezpečenstvom – ak má vôbec povinnosť nahradiť škodu – pokiaľ poistený nemohol dosiahnuť
plnenie z poistenia pre prípad takého osobitného nebezpečenstva.
§ 809
(1) Poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti
smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi
uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou.
(2) Ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok porušil
povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti
alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy
primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti vedome alebo následkom požitia
alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej domácnosti.
§ 810
Poistený má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených na odvrátenie poistnej udalosti,
ktorá poistenému majetku bezprostredne hrozila. Takisto má právo na náhradu nákladov, ktoré
účelne vynaložil, aby zmiernil následky poistnej udalosti.
§ 812
Zmenou v osobe vlastníka poistenej veci poistenie zanikne, ak poistné podmienky neurčujú inak.
§ 813
(1) Ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou,
prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
(2) Ak prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní
primerane ustanovenie § 450.
(3) Na poistiteľa neprechádzajú nároky poisteného proti osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej
domácnosti alebo ktoré sú na neho odkázané svojou výživou. To však neplatí, ak tieto osoby
spôsobili škodu úmyselne.
§ 814
Ak poistiteľ nahradil poistenému len časť škody, je osoba, proti ktorej má poistený právo na
úhradu zvyšujúcej časti škody, povinná uspokojiť poistiteľa až po uspokojení poisteného.
§ 815
(1) Poistenie sa môže vzťahovať na majetok iného než toho, kto poistnú zmluvu s poistiteľom
uzavrel. Poistné podmienky určujú, kedy v tomto prípade nevzniká právo na plnenie z poistnej
udalosti poistenému, ale inej osobe.
(2) Ak fyzická osoba zomrie alebo ak zanikne právnická osoba, ktorá dojednala poistenie
vzťahujúce sa na majetok inej osoby, vstupuje táto osoba do poistenia na miesto toho, kto s
poistiteľom poistnú zmluvu uzavrel.
Siedmy oddiel
Poistenie osôb
§ 816
Z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol
platený dohodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa
poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.
§ 817
(1) Ak je dohodnuté, že poistnou udalosťou je smrť poisteného, môže ten, kto poistnú zmluvu s
poistiteľom uzavrel, určiť osobu, ktorej má poistnou udalosťou vzniknúť právo na plnenie, a to
menom alebo vzťahom k poistenému. Až do vzniku poistnej udalosti môže určenie osoby zmeniť;
ak nie je ten, kto zmluvu uzavrel, sám poisteným, môže tak urobiť len so súhlasom poisteného.
Zmena určenia osoby je účinná doručením oznámenia poistiteľovi.
(2) Ak nie je oprávnená osoba v čase poistnej udalosti určená alebo ak nenadobudne právo na
plnenie, nadobúdajú toto právo manžel poisteného, a ak ho niet, deti poisteného.
(3) Ak niet osôb uvedených v odseku 2, nadobúdajú toto právo rodičia poisteného, a ak ich niet,
osoby, ktoré žili s poisteným po dobu najmenej jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej
domácnosti a ktoré sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázané výživou
na poisteného; ak niet ani týchto osôb, nadobúdajú toto právo dedičia poisteného.
§ 818
Ak vznikne právo na plnenie niekoľkým osobám a ak nie sú podiely určené, má každý z nich
právo na rovnaký diel.
§ 819
Ak zomrie ten, kto uzavrel s poistiteľom poistnú zmluvu, podľa ktorej je poistený niekto iný,
vstupuje do poistenia na jeho miesto poistený. To isté platí, ak zanikne právnická osoba, ktorá
poistnú zmluvu s poistiteľom uzavrela.
§ 820
Ak je poistnou udalosťou úraz poisteného, je poistiteľ oprávnený znížiť sumu, ktorú má vyplatiť,
ak došlo k úrazu následkom požitia alkoholu alebo návykových látok poisteným.
§ 821
Právom voči poistiteľovi nie je dotknuté právo na náhradu škody proti tomu, kto za škodu
zodpovedá.
Ôsmy oddiel
Poistenie zodpovednosti za škody
§ 822
Z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za
neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
§ 823
Náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak
osobitné predpisy neustanovujú inak.
§ 824
Poistné podmienky môžu určiť, v ktorých prípadoch zmenou v osobe vlastníka veci nezaniká
poistenie zodpovednosti za škody.
§ 825
Poistiteľ nemá právo znížiť podľa ustanovenia § 799 ods. 3 náhradu, ktorú za poisteného vypláca
poškodenému; sumu, o ktorú poistiteľ takto nemohol svoje plnenie znížiť, je povinný mu uhradiť
poistený.
§ 826
Ak poistený spôsobí škodu následkom požitia alkoholu alebo návykových látok, má poistiteľ proti
nemu právo na primeranú náhradu toho, čo za neho plnil.
§ 827
Pokiaľ poistiteľ nahradil za poisteného škodu, prechádza na neho právo poisteného na náhradu
škody alebo iné obdobné právo, ktoré mu v súvislosti s jeho zodpovednosťou za škodu vzniklo
proti inému. Ak prešlo na poistiteľa právo na náhradu škody proti fyzickej osobe, platí pri jeho
uplatňovaní primerane ustanovenie § 450.
§ 828
(1) Poistenie sa môže vzťahovať aj na zodpovednosť iného než toho, kto poistnú zmluvu s
poistiteľom uzavrel.
(2) Ak zomrie fyzická osoba alebo ak zanikne právnická osoba, ktorá dojednala poistenie
vzťahujúce sa na zodpovednosť inej osoby, vstupuje táto osoba do poistenia na miesto toho, kto s
poistiteľom poistnú zmluvu uzavrel.
Deviaty oddiel
§ 828a
Poistenie právnej ochrany
(1) Poistnou zmluvou pri poistení právnej ochrany sa poisťovateľ zaväzuje uhradiť náklady
poisteného spojené s uplatnením jeho práva v rozsahu vymedzenom v poistnej zmluve a
poskytovať služby priamo spojené s týmto poistením za podmienok dohodnutých v poistnej
zmluve.
(2) Poistná zmluva nemôže obmedziť poisteného v práve výberu svojho právneho zástupcu pri
jeho zastupovaní a pri ochrane jeho práv.
(3) Poisťovateľ je povinný uzavrieť rozhodcovskú zmluvu podľa osobitného predpisu na riešenie
sporov vyplývajúcich z poistenia právnej ochrany, ak ten, kto s poisťovateľom poistnú zmluvu
uzaviera, pri uzavretí poistnej zmluvy o to požiada. Údaj o uzavretí rozhodcovskej zmluvy podľa
prvej vety sa uvedie v poistnej zmluve o poistení právnej ochrany. Ak vznikne spor vyplývajúci z
poistenia právnej ochrany, poisťovateľ je povinný informovať poisteného o jeho práve podľa
odseku 2 a o možnosti riešiť spor v rozhodcovskom konaní.
(4) Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nevzťahujú na
a) poistenie právnej ochrany, ktoré sa týka používania námorného dopravného prostriedku
alebo poistných rizík vznikajúcich v súvislosti s jeho používaním,
b) zastupovanie poisteného, ak je táto činnosť súčasne vykonávaná vo vlastnom záujme
poisťovateľa v rámci poistenia zodpovednosti za škodu,
c) poistenie právnej ochrany vykonávané poisťovateľom ako doplnkové poistenie k poisteniu
pomoci osobám v núdzi počas cestovania alebo pobytu mimo miesta svojho trvalého pobytu.
Šestnásta hlava
ZMLUVA O ZDRUŽENÍ
§ 829
(1) Niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu.
(2) Združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.
§ 830
Každý z účastníkov je povinný vyvíjať činnosť na dosiahnutie dojednaného účelu spôsobom určeným v
zmluve a zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie tohto účelu.
§ 831
Popri pracovnej činnosti môžu byť účastníci združenia podľa zmluvy povinní poskytnúť na účely
združenia peniaze alebo iné veci. Ak v zmluve nie je určená výška, predpokladá sa, že účastníci sú
povinní poskytnúť rovnaké hodnoty.
§ 832
(1) Majetkové hodnoty je účastník povinný poskytnúť na účely zmluvy v dobe určenej v zmluve, inak
bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy.
(2) Pokiaľ nie je poverený niektorý účastník správou vecí uvedených v odseku 1, nakladá s nimi za
účelom dosiahnutia účelu zmluvy účastník, ktorý ich poskytol; je však povinný oddeliť ich od
ostatného svojho majetku dohodnutým spôsobom alebo spôsobom, ktorý oznámi ostatným
účastníkom zmluvy o združení.
§ 833
Poskytnuté peniaze alebo iné veci určené podľa druhu sú v spoluvlastníctve všetkých účastníkov v
pomere k ich výške, a to oznámením o ich oddelení od ostatného majetku účastníka alebo odovzdaním
poverenému účastníkovi. Veci jednotlivo určené sú v bezplatnom užívaní všetkých účastníkov.
§ 834
Majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov.
§ 835
(1) Podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou sú rovnaké, ak zmluva neurčuje inak.
(2) Zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaní spoločne a nerozdielne.
§ 836
(1) Ak nie je v zmluve určené inak, rozhodujú účastníci o obstarávaní spoločných vecí jednomyseľne.
(2) Ak má podľa zmluvy rozhodovať väčšina hlasov, patrí každému účastníkovi jeden hlas; veľkosť
podielu nerozhoduje.
§ 837
Každý účastník, aj keď nevykonáva správu, má právo sa presvedčiť o hospodárskom stave združenia.
Ustanovenia zmluvy, ktoré tomu odporujú, sú neplatné.
§ 838
(1) Každý účastník môže zo združenia vystúpiť, nie však v nevhodnej dobe a na ujmu ostatných
účastníkov združenia. Z vážnych dôvodov však môže zo združenia vystúpiť kedykoľvek, a to aj keď
bola dohodnutá výpovedná lehota.
(2) Z vážnych dôvodov možno účastníka zo združenia vylúčiť, a to iba jednomyseľným uznesením
ostatných účastníkov združenia, ak zmluva neurčuje inak.
§ 839
Účastníkovi, ktorý vystúpil alebo bol vylúčený, sa veci vnesené do združenia vrátia. Podiel majetku
podľa stavu v deň vystúpenia alebo vylúčenia sa mu vyplatí v peniazoch.
§ 840
Účastník, ktorý vystúpil alebo ktorý bol vylúčený, sa nezbavuje zodpovednosti za záväzky z činnosti
združenia, ktoré vznikli do dňa vystúpenia alebo vylúčenia.
§ 841
Pri rozpustení združenia majú účastníci nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých na účel združenia a
vyporiadajú sa medzi sebou o majetok získaný výkonom spoločnej činnosti združenia spôsobom
určeným v zmluve, inak rovným dielom.
Sedemnásta hlava
ZMLUVA O DÔCHODKU
§ 842
Zmluvou o dôchodku sa zakladá niekomu na doživotne alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania
právo na vyplácanie určitého dôchodku.
§ 843
Zmluva o dôchodku sa musí uzavrieť písomne.
§ 844
Právo na dôchodok nemožno previesť na iného. Splatné dávky možno však postúpiť.
Osemnásta hlava
STÁVKA A HRA
§ 845
(1) Výhry zo stávok a hier nemožno vymáhať; vymáhať nemožno ani pohľadávky z pôžičiek
poskytnutých vedome do stávky alebo hry. Také výhry a pohľadávky nemožno ani platne zabezpečiť.
(2) Žreb sa posudzuje ako stávka alebo hra.
§ 846
Ustanovenie § 845 sa nevzťahuje na hazardné hry podľa osobitného predpisu.
Devätnásta hlava
VEREJNÁ SÚŤAŽ
§ 847
Ak fyzická alebo právnická osoba (ďalej len „vyhlasovateľ súťaže“) vyhlási verejnú súťaž na určité dielo
alebo výkon, musí vo vyhlásení uviesť presné vymedzenie predmetu a lehoty súťaže, výšku cien a
ostatné súťažné podmienky; taktiež musí vyhlásiť, kto, v akej lehote a podľa akých kritérií posúdi
splnenie podmienok súťaže a vykoná ocenenie.
§ 848
(1) Vyhlasovateľ súťaže je povinný poskytnúť ceny vyhlásené verejnou súťažou tým, ktorí podľa
vykonaného ocenenia splnili podmienky súťaže určené pre udieľanie cien.
(2) Ak sa výsledok dosiahol činnosťou niekoľkých súťažiacich, rozdelí sa cena, ak sa nevyhlásil iný
postup a ak nedôjde k dohode, podľa toho, v akom pomere sa každý na dosiahnutom výsledku
podieľal.
§ 849
(1) Verejnú súťaž možno odvolať len zo závažných dôvodov. Odvolanie sa musí vykonať rovnakým
spôsobom, akým došlo k vyhláseniu súťaže, alebo iným rovnako účinným spôsobom.
(2) Ak dôjde k odvolaniu verejnej súťaže, vyhlasovateľ súťaže je povinný poskytnúť primerané
odškodnenie súťažiacim, ktorí pred odvolaním súťaže jej podmienky prevažne alebo sčasti už splnili. Na
toto právo musí vyhlasovateľ súťaže súťažiacich pri odvolaní súťaže upozorniť.
Dvadsiata hlava
VEREJNÝ PRÍSĽUB
§ 850
Verejným prísľubom sa zaväzuje ten, kto verejne vyhlási, že zaplatí odmenu alebo poskytne iné plnenie
jednému alebo niekoľkým z bližšie neobmedzeného počtu osôb, ktoré splnia podmienky určené vo
verejnom prísľube.
§ 851
Ak podmienky verejného prísľubu neurčujú inak, dostane odmenu ten, kto ich najskôr splní.
§ 852
Ak podmienky verejného prísľubu splní súčasne niekoľko osôb a z ich obsahu vyplýva, že odmenu má
dostať len jedna osoba, rozdelí sa odmena medzi ne rovnakým dielom.