Jedným s cieľov a zámerov zákonodarcu pri zákone č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) malo byť zrýchlenie súdneho konania a zamedziť prieťahom v súdnom konaní zapríčinených bezdôvodným odročovaním pojednávaní zo strany konajúceho sudcu či už z ich vlastného podnetu alebo na žiadosť jednej zo sporových strán. Ako to už býva so zákonmi na Slovensku tak jedna vec je zámer, druhá zákonné znenie a tretia aplikácia v praxi. Aj keď lepšiu právnu úpravu vo veci odročovaní pojednávaní mal priniesť nový CSP, zastávame názor, že staršia právna úprava v podobe zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) bola minimálne v praxi efektívnejšia ako súčasná právna úprava v podobe CSP.

Odročenie pojednávania bolo v OSP upravené v ustanovení § 119, pričom odročenie pripadalo do úvahy len z dôležitých dôvodov. Účastník súdneho konania bol povinný oznámiť dôvod odročenia pojednávania bez zbytočného odkladu ako sa o ňom dozvedel. Návrh na odročenie pojednávania mal obsahovať dôvod z ktorého sa navrhuje odročenie; deň kedy sa účastník o dôvode na odročenie dozvedel a kontaktný údaj na ktorý konajúci súd bezodkladne oznámil ako návrh na odročenie pojednávania posúdil. Ak bol dôvodom na odročenia pojednávania zdravotný stav účastníka konania alebo jeho právneho zástupcu, predmetný návrh mal obsahovať vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav predmetnej osoby neumožňuje účasť na pojednávaní a že nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť predmetného súdneho pojednávania vytýčeného konajúcim súdom na určitý termín.

Ak konajúci súd zistil, že existuje dôležitý dôvod na odročenie  pojednávania tak bezodkladne informoval účastníkov konania o odročení súdneho pojednávania v danom termíne. Do OSP bolo podporne k ustanoveniu § 119 novelou pridané ustanovenie § 147a, ktoré umožňovalo účastníkom konania a ich právnym zástupcom uplatňovať si nároky za odročenie pojednávania od protistrany, ktorá odročenie pojednávania zapríčinila.

V prípade ak bolo zo strany konajúceho súdu rozhodnuté o odročení pojednávania na základe žiadosti účastníka konania z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil alebo je výsledkom náhody, druhý účastník konania, ktorý na pôvodne vytýčený termín pojednávania sa dostavil pred konajúci súd, mal právo požadovať od protistrany ktorá odročenie spôsobila sumu vo výške 15 EUR. Ak bol účastník zastúpený advokátom, ktorý sa dostavil na pojednávanie pred konajúci súd, hoci bolo odročené z dôvodu na strane zástupcu protistrany, ktorý bol advokátom, mal právo požadovať sumu vo výške 100 EUR od účastníka konania, ktorý bol predmetným advokátom zastúpený.

Po zavedení ustanovenia § 147a OSP do praxe dochádzalo minimálne k odročovaniu pojednávaní zo strany účastníkov konania alebo ich právnych zástupcov. Väčšinou dochádzalo k odročovaniu pojednávaní v danom čase len z dôvodov na strane konajúceho sudcu z dôvodu ich pracovnej neschopnosti alebo z dôvodu čerpania ich dovolenky. Uvedené právne opatrenie malo za následok urýchlenie celého súdneho konania za predpokladu, že konajúci súd, resp. sudca konal tak ako mal, čím dochádzalo k väčšine prieťahov v súdnom konaní zo strany konajúceho súdu, resp. sudcu.

Nová právna úprava pre odročovanie pojednávania obsiahnutá v ustanovení § 183 CSP, hoci mala celý proces súdneho konania urýchliť a zamedziť zbytočným prieťahom v súdnom konaní, sa v praxi javí ako úplne kontraproduktívna voči jej pôvodnému zámeru a cieľu. Zákonodarca či už vedome alebo nevedome pozabudol na hodnoverné preukazovanie dôležitého dôvodu pre odročenie pojednávania a celkovo pozabudol na implementáciu obsahu obsiahnutého v ustanovení § 147a OSP. Výsledkom, ktorý je obsiahnutý v ustanovení § 183 CSP je, že zákonodarca sa v danej problematike obmedzil len na veľmi všeobecnú úpravu dôvodov pre odročenie pojednávania a poskytol tak nie len súdom, ale aj všetkým účastníkom súdneho konania možnosť pre takmer akýkoľvek dôvod pre odročenie, ktorý navyše nemusí byť ani relevantne preukázaný a v praxi sa čoraz častejšie stáva, že konajúcemu súdu, resp. sudcovi pre odročenie pojednávania stačí akýkoľvek navrhnutý dôvod zo strany účastníka súdneho konania, a to aj bez akéhokoľvek ďalšieho písomného dôkazu preukazujúceho daný dôvod.

Za účinnosti OSP sa v praxi k žiadosti o odročenie prikladali aj lekárske potvrdenia alebo potvrdenie o zakúpení letenky a kedy bola zakúpená, či pred vytýčením pojednávania alebo po ňom. V praxi podľa CSP sa stretávame s tým, že konajúci sudcovia vytýčené pojednávanie odročia bez akéhokoľvek potvrdenia len na základe nepodloženej žiadosti o odročenie pojednávania. Stretli sme sa v praxi, že boli odročené pojednávania z dôvodu dovolenky, svadby alebo liečenia či už účastníka konania alebo jeho právneho zástupcu, ktoré konajúci sudcovia akceptovali ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v zmysle ustanovenia § 183 CSP, pričom ani nemali k dispozícii žiadne potvrdenie o tvrdenej skutočnosti a ani to, či predmetná skutočnosť nastala pred vytýčením termínu pojednávania zo strany konajúceho súdu alebo až následne po vytýčení termínu pojednávania s cieľom robiť obštrukcie a/alebo bezdôvodne prieťahy v prebiehajúcom súdnom konaní.

Právna úprava podľa CSP umožňuje odročiť pojednávanie len z dôležitých dôvodov, pričom pojednávanie môže byť odročené len vtedy, ak sporová strana alebo jej zástupca  sa nemôže z dôležitého dôvodu dostaviť na pojednávanie a nemožno od nich žiadať, aby sa na predmetnom pojednávaní nechali zastúpiť. Advokát by sa mal nechať vždy zastúpiť iným advokátom ak sa nemôže dostaviť na vytýčený termín pojednávania, okrem dôvodu, ktorý nastal krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, keď sporová strana ktorú zastupuje odôvodnene trvá na zastúpení týmto advokátom. Sporová strana má povinnosť oznámiť dôvod odročenia konajúcemu súdu bezodkladne ako sa ho dozvedela. Následne konajúci súd bezodkladne buď rozhodne o odročení pojednávania alebo upovedomí sporovú stranu, ktorá navrhovala odročenie pojednávania, že ňou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý. Konajúci súd v zmysle CSP k danej problematika dostal aj kompetenciu, že na ďalšie návrhy na odročenie pojednávania nebude prihliadať ak sa následne uvedené dôvody odročenia pojednávania nepreukázali alebo ich nemožno považovať za dôležité.

Hoci sa navonok nová právna úprava pre odročenie pojednávania v prebiehajúcom súdnom konaní podľa CSP javí tvrdšie štylizovaná ako právna úprava, ktorá bola obsiahnutá v OSP, v praxi sa všetko zatiaľ v danej problematike ukazuje kontraproduktívne. Je teda osobnou vecou každého konajúceho sudcu čo on považuje za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania a druhá sporová strana sa len musí ticho prizerať ľubovôli konajúceho sudcu. Uvedená právna úprava podľa zákonodarcu mala za cieľ urýchliť priebeh súdneho konania a zamedziť bezdôvodným obštrukciám sporových strán a zamedziť bezdôvodné prieťahy v súdnom konaní, no v praxi sa aplikuje oveľa benevolentnejšie než bola právna úprava obsiahnutá v ustanoveniach § 119 a § 147a OSP.

Záverom tiež poukazujeme na nález ÚS SR so spis. zn. č. I. ÚS68/1998 z 13.01.1999, ktorého obsahom je, že ani sama kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka, resp. jeho zástupcu v tom istom termíne na rozdielnych súdoch nie je bez ďalšieho dôvodom na odročenie pojednávania. Sporovým stranám tak ostáva len dúfať, že noví vymenovaní sudcovia budú prispievať profesionálnejšie k predmetnej problematike a prispejú k lepšiemu obrazu o stave slovenského súdnictva než bol ten, ktorý bol v apríli 2017 zverejnený v porovnávacom prehľade EÚ v oblasti justície pre všetky členské štáty EÚ, kde slovenská justícia dominovala takmer vo všetkých kategóriách na posledných možných priečkach zo všetkých členských štátov EÚ.

Vyhotovil:
V Bratislave dňa 01.05.2017
JUDr. Pavol Kollár, advokát a konateľ
Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kollár, s.r.o.
www.judrkollar.sk