V súvislosti s konaním vlády Slovenskej republiky a jej členov počas pandémie COVID-19 sa neustále objavujú nové pochybenia a porušenia platných zákonov v Slovenskej republike. Okrem už spomínanej protiprávnej a protiústavnej štátnej karantény sa v posledných dňoch zistilo, že pravdepodobne neexistuje a ani neexistoval žiaden právny základ pre obmedzenie vstupu cudzích štátnych občanov na územie Slovenskej republiky. Medzi ďalšie sporné a pravdepodobne protiprávne opatrenie vlády SR možno zaradiť sledovanie pohybu svojich občanov. V zmysle ustanovenia § 113 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok je sledovaním osoby získavanie informácií o pohybe a činnosti osoby, pričom sledovanie možno vykonať v trestnom konaní o úmyselnom trestnom čine. Príkaz na sledovanie vydáva písomne predseda senátu (sudca) a v prípravnom konaní prokurátor. Pri sledovaní osôb ide opätovne o protizákonné a protiústavné opatrenie vlády SR, v prípade, že nie je dané obmedzenie práv občanov uvedené v uznesení vlády SR počas núdzového stavu. Udeľovanie prípadných pokút za nedodržiavanie povinnej štátnej karantény (za predpokladu, že je protiústavná) je tiež postavené mimo zákon. Je predpoklad, že protiprávnych opatrení vlády SR bude ešte časom pribúdať, a preto mnoho občanov SR čoraz viac zaujíma kto bude za protiprávne konanie vlády SR zodpovedný a aké následky sa voči týmto osobám vyvodia.
Jedným z možných riešení danej situácie je, že orgány činné v trestnom konaní začnú predmetné konanie členov vlády SR vyšetrovať ako možné zneužitie právomoci verejného činiteľa v zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon (ďalej len „zákon“) či už na základe podnetu občanov SR, alebo z úradnej povinnosti tzv. ex offo, nakoľko ide o všeobecne známe veci, ktoré sú verejne dostupné. V zmysle ustanovenia § 128 ods. 1 zákona je verejným činiteľom aj člen vlády, pričom pre trestnú zodpovednosť sa vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. Zaujímavosťou v danom prípade je, že jedným z pravdepodobných podozrivých môže byť priamo Minister vnútra SR. Skutková podstata daného trestného činu ustanovuje, že verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu alebo aj prekročením svojej právomoci. Škodou je v zmysle ustanovenia § 124 ods. 1 zákona aj ujma na právach občanov SR a garantovaných Ústavou SR. Ako prípadné získanie prospechu by sa mohlo vyhodnotiť zotrvanie člena vlády vo svojej funkcii. Priťažujúcimi okolnosťami v danom prípade môže byť skutočnosť, že dané protiprávne opatrenia vlády SR sú uplatňované po dlhší čas a na viacerých osobách. S ohľadom na skutočnosť, že člen vlády SR uplatňujúci protiprávne opatrenia vlády SR by mal mať odborné predpoklady, príslušné vzdelanie a skúsenosti v danom obore (ako aj s poukazom na skutočnosť, že „neznalosť zákona neospravedlňuje“) ako možný spôsob liberácie by prichádzalo v úvahu, že člen vlády SR nekonal úmyselne ale z nedbanlivosti, nakoľko v danom prípade sa vyžaduje úmysel.
V pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní teraz zostáva či sa trestný čin (prípadne viacej trestných činov) stal a kto ho prípadne spáchal. V každom aspekte danej veci je však už teraz zrejmé, že Minister vnútra SR ako člen vlády SR s veľkou pravdepodobnosťou nezvládol vedenie svojho rezortu počas pandémie COVID-19 a mal by vyvodiť osobnú a politickú zodpovednosť za protiprávne konania v jeho rezorte a tak prispieť k obnoveniu dôvery občanov SR v štátne inštitúcie, aspoň do času vyšetrenia skutočnosti kto nesie zodpovednosť za realizáciu protiprávnych a protiústavných opatrení vlády SR voči svojim občanom. Vzhľadom na početné protiprávne pochybenia vlády SR, však možno mať dôvodné pochybnosti už teraz, že by jej členovia konali nedbanlivostne a to najmä pri členoch vlády SR, ktorí už pôsobili v minulosti v ozbrojených zložkách Slovenskej republiky. Na viaceré protiústavné opatrenia vlády SR už viackrát poukazovala aj ombudsmanka Slovenskej republiky. Ani pri pandémii COVID-19 netreba zabúdať, že Slovenská republika je právny štát s ústavnými právami a slobodami.
Vyhotovil: V Bratislave dňa 13.05.2020
JUDr. Pavol Kollár, MBA, advokát a konateľ